BRATISLAVA. Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby eviduje v minulom roku 2 951 výjazdov v súvislosti s prípadmi, pri ktorých bola stanovená diagnóza "pokus o samovraždu".
Z toho bolo 2 494 pacientov prevezených do nemocnice, informovala hovorkyňa záchranárov Petra Klimešová pri príležitosti utorkového Svetového dňa prevencie samovrážd.
"Do 31. augusta tohto roka evidujeme 2118 takýchto výjazdov s následným transportom 1795 pacientov do nemocníc. Čo znamená, že do konca roka predpokladáme minimálne rovnaký počet výjazdov k pacientom so suicidálnymi sklonmi," doplnil riaditeľ Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby Osama Al-Khaldi.
Beznádej, neochota spolupracovať
Priblížil, že zo strany volajúceho v týchto prípadoch prevládajú intenzívne emócie a často neochota spolupracovať. "Prioritou pre operátora je, aby pacient počkal v bezpečí na príchod záchrannej zdravotnej služby," vysvetlil.
Takéto konanie môže podľa psychologičky Andrey Husárovej naznačovať viacero rizikových faktorov.
"Najčastejšie je to pomenovanie svojich úvah alebo túžob o tom, že už nechcú ďalej žiť. Opisujú zároveň psychickú bolesť, beznádej, pocity viny, bezmocnosť či osamelosť. Ďalším náznakom rizika je, ak sa tieto myšlienky spoja aj s objektívne záťažovými životnými situáciami," doplnila.
Môže ísť napríklad o rodinný či partnerský konflikt, stratu zamestnania, školský neúspech, vylúčenie z kolektívu, závažné ochorenie, ale aj prežitie traumy v minulosti, strata blízkej osoby alebo ak človek pochádza z dlhodobo traumatizujúceho rodinného prostredia.
Úľavu podľa odborníčky prinesie možnosť hovoriť o svojich trápeniach a priestor pre ventiláciu emócií.
"Odborná pomoc je však nevyhnutná obzvlášť v situáciách, keď náš blízky pomenováva aj konkrétne spôsoby ukončenia života, keď sa už v minulosti pokúsil o samovraždu, ak nadmerne konzumuje alkohol či iné psychoaktívne látky," priblížila Husárová.
Linku tiesňového volania 155 by mali ľudia zavolať v prípade, ak osoba započala suicidálne konanie alebo je k nemu silne vnútorne motivovaná.
Operačné stredisko záchranárov pripomína, že pomoc pre ľudí s úmyslom ukončiť život, ako aj pre ich blízkych poskytujú linky psychologickej pomoci. Zverejnené sú na internetovej stránke Ligy za duševné zdravie alebo na internetovom portáli www.pomocexistuje.sk.
Hovor so mnou
Psychológovia z občianskeho združenia IPčko riešili v priebehu prvého polroka takmer 1 400 kontaktov, ktoré sa týkali pokusu o samovraždu.
Združenie na to upozornilo pri príležitosti Svetového dňa prevencie samovrážd, ktorý pripadá na 10. septembra.
„Nezostávaj v tom osamote a hovor so mnou. To je tento rok hlavný odkaz. Tento deň nám opakovane ukazuje, že duševné zdravie by sme nemali brať na ľahkú váhu. Neriešenie bolestí duše totiž môže mať vážne následky,“ uviedlo IPčko s tým, že tento deň každoročne pripomína, že samovraždám sa dá predchádzať.
IPčko pokladá za dôležité, aby táto téma nebola tabu a viedol sa o nej otvorený dialóg. Organizácia sa tak pripojila ku Svetovej asociácii pre prevenciu samovrážd, ktorá pre tento rok stanovila tému „Change the Narrative on Suicide“, a teda
„Zmeňme spôsob, akým hovoríme o samovražde“. IPčko upozornilo, že v slovenskej spoločnosti sa o samovraždách stále mlčí, a je to téma, o ktorej sa Slováci boja hovoriť nahlas. Psychológovia z IPčka vidia potrebu toto ticho prelomiť. V prvom polroku 2024 totiž mali takmer 1 400 pomáhajúcich a krízových intervencií, ktoré sa týkali pokusov o ukončenie života. Násobne viac intervencií mali pri myšlienkach na samovraždu. Psychológovia riešili viac ako 8 200 kontaktov. „Bola to druhá najčastejšia téma, s ktorou sa na nás ľudia obracali,” informoval riaditeľ IPčka Marek Madro.
Ako spresnil, táto téma sa týka celého vekového spektra, no najviac sú ohrození mladí ľudia. „Až polovica tých, ktorí sa na nás obracajú s myšlienkami na samovraždu alebo u ktorých už riešime aj samotné pokusy, sú práve deti a mladí do 24 rokov,” doplnil Madro.
Stav sa zhoršuje, dostupnosť pomoci nezlepšuje
IPčko upozornilo, že duševné zdravie mladých je aj naďalej v kritickom stave, no dostupnosť psychologickej pomoci sa nezlepšuje.
„IPčko opakovane pracuje na tom, aby šírilo osvetu o téme samovrážd a najmä pomohlo k ich prevencii. Súčasťou toho je aj kampaň pre mladých Máš dosť životov? či kampaň Bodkočiarka, ku ktorej sa pridávajú aj známe osobnosti,“ priblížilo združenie a doplnilo, že ľudia každý rok 10. septembra zdieľajú na sociálnych sieťach fotografie a videá so symbolom bodkočiarky, ktorý hovorí o tom, že aj v časoch najväčšieho zúfalstva sa príbeh človek nemusí skončiť.
Výzva IPčka „Hovor so mnou“ aj tento rok nabáda všetkých, ktorí majú pocit, že už ďalej nevládzu, aby sa nebáli rozprávať o duševnom zdraví a vyhľadali pomoc. IPčko súčasne radí, ako v takýchto prípadoch reagovať.
„Ak sa na vás niekto obráti s takýmito ťaživými pocitmi, zachovajte pokoj. Pýtajte sa otvorené otázky, pozorne počúvajte – bez posudzovania či zľahčovania – a v prípade potreby spoločne vyhľadajte odbornú pomoc,“ radí Madro s tým, že k dispozícii sú aj psychológovia z IPčka.
Žiada však o trpezlivosť, keďže ich kapacity sú tiež obmedzené. IPčko si prešlo náročným obdobím a hrozilo, že budú musieť niektoré centrá pomoc zavrieť.
„Staviame sa opäť na nohy, no ešte to nie je za nami a prišli sme o viacero psychológov. Zvládame preto teraz odpovedať iba na každé desiate volanie o pomoc,“ dodal Madro a pripomenul, že organizácia spustila aj výzvu na podporu krízovej psychologickej pomoci, aby mohli pomáhať ľuďom, ktorí to už sami nezvládajú.
