Text je prepisom z relácie Rozhovory ZKH, ktorá vznikla pre video.sme.sk. Prepísal ho Oliver Kostanjevec.
„Je veľmi dôležité rozprávať sa o podstate politiky. Myslím si, že má byť o tom, aby sme dennodenne zlepšovali služby. Či už v zdravotníctve, v školstve, v infraštruktúre, alebo v samosprávach. O tom bol ten príhovor,“ hovorí banskobystrický župan ONDREJ LUNTER.
V príhovore na Deň ústavy a Slovenský deň kroja kritizoval ukrývanie sa za vlajku a kroje a pýtal sa, čo zanecháme ďalším generáciám. V hľadisku sedeli čelní predstavitelia štátu, prezident Peter Pellegrini aj ministerka kultúry za SNS Martina Šimkovičová. Sám hovorí, že prejavom "rozbil internety".
V rozhovore sa dočítate:
- čo podľa neho táto vláda robí dobre a čo by jej vyčítal,
- ako by ovplyvnilo kraje zastavenie eurofondov z plánu obnovy,
- čo hovorí na výčitky, že jeho spolupráca s vládou je kolaborantstvo.
Čakali ste, že rozbijete internety?
Bol som prekvapený. Nepovedal som nič nové. Hovorím to stále, len tam nie sú televízie. Aj minulý týždeň som mal akciu, kde som mal pozvaných všetkých veľvyslancov z Európskej únie, z NATO, Ukrajiny a bol tam aj občan Ruska.
Povedal som, že pred deviatimi rokmi bola na úrade Banskobystrického samosprávneho kraja počas Slovenského národného povstania vyvesená čierna vlajka.
Ľudia zvolili za župana Mariana Kotlebu (ĽSNS), dôvodom bolo, že boli sklamaní z demokratických politikov. Mali dezilúziu z inštitúcií, že nepracujú pre nich. Toto bol spôsob, akým sa rozhodli protestovať. Nemyslím si však, že by ľudia boli extrémisti.
Je veľmi dôležité rozprávať sa o podstate politiky. Myslím si, že ňou má byť to, aby sme dennodenne zlepšovali služby. Či už v zdravotníctve, v školstve, infraštruktúre alebo v samosprávach. O tom bol ten príhovor.
V prejave ste povedali, že Slováci sa vždy v modernej histórii v kľúčových okamihoch dokázali spojiť a odhodiť malicherné spory. Vyzvali ste ľudí, aby sa nedali rozoštvať a aby žiadali politikov o lepšie zdravotníctvo, školstvo, o lepší stav kultúry, o investície a o to, aby mestá, župy a spoločnosť fungovali. Vláda je tu takmer rok a z vášho pohľadu rozoštváva spoločnosť?
Môžeme sa rozprávať o konkrétnych veciach. Sú veci, za ktoré som za tejto vlády vďačný.
Napríklad predchádzajúca vláda bola schopná zo dňa na deň zobrať 800 miliónov eur ročne samosprávam a ešte sa pochválila, že to urobila bagrom. Ovplyvnila tak kvalitu života ľudí, ktorí dostávajú 80 percent verejných služieb cez samosprávy.
Dnes často máme pocit, že sme partneri. Môžem zmieniť napríklad ministerstvo školstva. Veľmi partnersky si prechádzame veci, ktoré vláda chce presadiť.
Školstvo menujú všetci. Spolupracuje aj iné ministerstvo?
Som vďačný napríklad ministerstvu zdravotníctva. Pred pol rokom sme poukázali na to, že nám dvaja pneumológovia odchádzajú do dôchodku. Znamená to veľký výpadok v sieti, ktorá je už tak veľmi ochromená, pretože platby pre pneumológov sú mizerné.
Máme krajskú pneumologickú ambulanciu a 1700 eur mesačne musíme doplácať z rozpočtu. Poukazovali sme na veci, ktoré nefungujú, a navrhli sme opatrenia. Síce sme museli v jednom momente aj trošku potlačiť, ale minulý týždeň ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (za Hlas) podpísala, že všeobecný lekár môže predpísať liek pre astmatikov. Tak nemajú život ohrozujúci stav.
Na jeseň by mal prísť nový katalóg výkonov, kde by mali byť napravené platby. To nie je málo. Zažívali sme situácie, keď sme boli ignorovaní, žiadny dialóg neexistoval. Sú veci, ktoré vítam.
Sú potom veci, ktorým nerozumiem. Mohli by sme sa baviť o ministerstve spravodlivosti. Nerozumiem jeho krokom, duchu Trestného zákona, spôsobu, akým bol prijatý, prečo to bolo v skrátenom legislatívnom konaní.
Potom sú aj veci, s ktorými nesúhlasím. Mohli by sme sa rozprávať o ministerstve kultúry. Menovite zmienim Alexandru Kusú, bývalú riaditeľku Slovenskej národnej galérie. Vďaka jej výkonu máme dnes architektonický klenot, ktorý je pýchou národa. Bola odvolaná spôsobom, ktorý nemal ani kúsok chochmesu.
Zdá sa, že vidíme vyzdvihovanie priemernosti. Napríklad pri vymyslenej kauze s Michalom Šimečkom (PS) útočia na jeho partnerku Soňu Ferienčíkovú, ktorá je svetovo uznávaná moderná tanečnica. Bývalá prezidentka Zuzana Čaputová ohlásila, že ide na semester hosťovať na Stanford a doma si vypočuje od vládnych predstaviteľov, že je americká agentka. Starý otec Michala Šimečku Milan Šimečka, uznávaný filozof a disident, si vypočul od celého spektra politikov, že bol komunista, ktorý nepreukázal žiadnu zásadnú odvahu. Neznepokojuje vás, že toto je útok na talent?
Nedávno bol aj Deň ústavy. Ústava okrem iného hovorí, že máme posilňovať kultúrnosť národa.
V priamom prenose však dnes vidíme, že vulgárnosť sa dostáva do verejného priestoru. Politické tábory sa extrémne vzďaľujú a nie sme schopní zhodnúť sa na veciach, v ktorých sme kedysi boli jednotní.
Zoberme si však aj to, koľko priestoru sa týmto vymysleným veciam dáva.
Napríklad ničím nepodložený útok na pani Ferienčíkovú, na základe ktorého sa dnes odvoláva podpredseda parlamentu. Keď si to človek pozrie do detailu, je to absurdné. Ako mohol ovplyvniť tie dotácie? Pozrime sa však, koľko celospoločenského priestoru sa venuje týmto veciam.
Minulý týždeň na tlačovej besede predstavitelia ZMOS a Samosprávnych krajov Slovenska (SK8) veľmi presne hovorili o tom, v akej katastrofálnej finančnej situácii sú samosprávy v dôsledku konania predchádzajúcej vlády, ale aj nečinnosti a nespĺňania sľubov súčasnej vlády.
Keby v normálnej krajine zástupcovia samospráv takto vystúpili, bola by z toho téma. Dnes si vytvárame zástupné témy, ktoré rozoštvávajú spoločnosť, ale vynechávame v diskusii to podstatné.
“Hoci som kritický k veľa veciam, ktoré sa dnes dejú na Slovensku, nemyslím si, že sme autoritatívnou krajinou.
„
Dlhodobo hovoríte o investičnom dlhu, o problémoch v zdravotníctve aj v školstve vo vašom kraji. Táto vláda už je tu rok. V akej sme teraz situácii? Čo vám hrozí, ak stagnácia, o ktorej hovoríte, bude pokračovať?
Mojou dlhodobou témou je memorandum, ktoré hovorí o udržateľnosti a predvídateľnosti financovania samospráv, ktorú zásadne narušila predchádzajúca vláda a jej bager.
Ak chcú samosprávy spoľahlivo poskytovať služby, potrebujú mať predvídateľné financovanie. To nám dnes chýba. Sú aj rôzne prísľuby, že to bude kompenzované, ale nespĺňajú sa.
Druhá vec je postavenie samospráv v systéme moci. Hovorím otvorene o druhej komore parlamentu, ktorá by takúto rovnováhu mala zabezpečiť, podobne ako v Nemecku. Nemusia byť žiadne nové voľby, nemusí nás to stáť žiadne peniaze, ale mali by sa mať možnosť vážne vyjadriť k veciam, ktoré sa týkajú samospráv a ovplyvňujú 80 percent služieb, ktoré občania dostávajú.
Dnes máme slabšie postavenie ako kamionisti. Keď im ministerstvo dopravy ide siahnuť na financie, dokážu zablokovať dopravu a vláda hneď začne konať inak. Dnes tú váhu nemáme a mali by sme ju mať.
Treťou vecou je desaťročný modernizačný plán v oblasti stavby ciest, železníc, vodovodov. Sú stále oblasti, kde chýba vodovod, v dôsledku sucha sú kontaminované studne a ľudia majú kratší život.
Nehovorím o žiadnych vymyslených veciach. Nakreslili sme si plán. Vieme, že stojí rádovo stovky miliónov eur pre celé Slovensko ročne, ale za desať rokov dokážeme spoločnosť modernizovať a posunúť dopredu.
Keď robíme podobné veci na území samosprávneho kraja, je jedno, kto má aký politický názor, dokážeme sa pre to spojiť. Všetkým nám záleží na tom, aby sa náš každodenný život posunul dopredu. Myslím si, že toto dnes potrebujeme. Nie témy, ktoré nás kultúrne rozoštvávajú.
Objavila sa správa od agentúry Bloomberg, že Európska komisia zvažuje zastavenie eurofondov Slovensku pre zmeny v Trestnom zákone a zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Ako by to ovplyvnilo župy, ak by plán obnovy Komisia stopla?
Ak by k tomu prišlo, tak sa končia všetky žarty. Pevne verím, že si to uvedomujú aj politici, ktorí dnes predkladajú zástupné témy. Vo výsledku si uvedomujú politické zákonitosti a povinnosť doručovať výsledky a zlepšovať každodenný život ľudí.
Ak by k tomu došlo, v prvom rade chcem povedať, že neverím tomu, že Európska únia by bola akýmkoľvek spôsobom zaujatá. Nemá na to najmenší dôvod.
Dnes je takmer 80 percent verejných investícií z eurofondov. Ako by ovplyvnilo napríklad banskobystrickú župu, keby sa škrtol plán obnovy?
Skutočne zásadne. Bavili by sme sa takmer o 20 miliardách, o ktoré by Slovensko mohlo prísť. To sú nové ambulancie, ktoré sú v pláne, že sa budú otvárať. Sú to nemocnice.
Rooseveltova nemocnica v Banskej Bystrici je rozostavaná len vďaka plánu obnovy za viac ako 300 miliónov eur. Sú to železnice, ktoré ľudia veľmi citlivo vnímajú.
Bola by to národná tragédia, tieto peniaze by nám bytostne chýbali. Pevne verím, že každý, kto môže ovplyvniť našu národnú politiku, bude robiť všetko preto, aby sa tak nestalo.
Slovensko stále patrí medzi najbohatšie štáty sveta. Žije sa tu pomerne dobre, hoci máme problémy, ktoré sa stále vracajú. Na čo by sme mohli byť pyšní?
Záleží, s kým sa porovnávame. Som veľmi rád, že ste začali tým, že sme súčasťou Európy, ktorá je klubom najprosperujúcejších štátov, kde sa ľudia majú dobre a bodka. Samozrejme, máme ako každá spoločnosť problémy.
Netrvá však dlho, aby sa pokazené veci mohli opraviť. Keď sme nastúpili pred siedmimi rokmi, našli sme zdecimovaný úrad, kde nefungovali ani základné kompetencie, ktoré sú v rukách župy.
Prešlo päť rokov a vidím, ako sme sa v rôznych oblastiach dokázali posunúť významným skokom dopredu.
Mnohí súčasnú situáciu prirovnávajú aj k normalizácii aj k mečiarizmu. Náprava bude trvať a krajina bude zrejme naďalej stagnovať. Nie je frustrujúce, že diskutujeme o dúhových vlajkách a genderovej ideológii namiesto toho, aby sme riešili systémové problémy, ktoré sa dajú v priebehu piatich až desiatich rokov vyriešiť?
Riadim sa tým, že sa pozerám na to, čo dokážem ovplyvniť. Vždy si kladiem otázku, ako sa s človekom môžem dohodnúť na tom, aby sa veci zlepšili. Darí sa mi to aj s touto vládou.
Aj okolo mňa na lokálnej úrovni je veľmi veľa ľudí, ktorí uvažujú týmto spôsobom. Sú unavení z kultúrnych súbojov, ide im o vec. Keď nás bude ešte viac, myslím si, že bez ohľadu na to, aká bude vláda, dokážeme zlepšovať život na Slovensku.
Na to vám niektorí ľudia hovoria, že to môže byť kolaborantstvo, že s niektorými sa nemá spolupracovať, pretože už prešli nejakú čiaru. Čo by ste im na to povedali?
Myslím si, že by sme mali vrátiť slovám pôvodný význam, keď hovoríme o kolaborantstve, zrade či autoritatívnom režime.
Hoci som kritický k mnohým veciam, ktoré sa dnes dejú na Slovensku, nemyslím si, že sme autoritatívnou krajinou. Nemyslím si, že musíme povedať o ľuďoch, že s nimi nemôžeme spolupracovať, že to je kolaborantstvo. Dnes nie sme v tejto situácii a mali by sme vážiť slová.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
