BRATISLAVA. Z času na čas si podoprel hlavu, občas ťukal do telefónu, v jednom momente si ťažko odfúkol. V jedenásty deň januárovej schôdze parlamentu, počas ktorej sa opozícii darilo početnými vystúpeniami odďaľovať prijatie novej trestnej politiky, pôsobil podpredseda parlamentu Andrej Danko z SNS miestami unavene a nesústredene.
Keď sa za rečnícky pult postavil Oskar Dvořák z PS, Danko sa pohodlne usadil v kresle predsedajúceho, zložil si ruky na hrudi a na chvíľku privrel oči.
Neskôr nezachytil, keď sa naňho vo vystúpení obrátil poslanec Ján Hargaš. „Čo ste hovorili?“ pýtal sa dodatočne Danko v čase, keď sa ešte vo vedení schôdzí striedal s ďalšími štyrmi členmi vedenia Národnej rady.

Dnes je predseda SNS jedným z hlavných kritikov lídra PS Michala Šimečku a vraví, že ten vo funkcii podpredsedu parlamentu musí skončiť.
Taký krok by pritom znamenal nielen za dvadsaťšesť rokov nevídaný mocenský zásah vládnej väčšiny proti opozícii. Praktické dosahy by mal na koaličných funkcionárov aj v tom, ako už len v trojici utiahnuť dva či tri týždne trvajúce schôdze parlamentu.

Už teraz si štyria z pôvodných piatich členov vedenia parlamentu delia medzi sebou desiatky rokovacích hodín, ktoré by inak pripadali Petrovi Pellegrinimu.
Po odvolaní Šimečku by si Danko, Peter Žiga (Hlas) a Tibor Gašpar (Smer) museli podeliť aj hodiny pripadajúce na lídra PS. Viesť rokovanie Národnej rady totiž môže len predseda a podpredsedovia parlamentu.
Keď z piatich zostanú traja
Denník SME porovnal februárovú schôdzu parlamentu, keď jeho vedenie bolo ešte v pôvodnej päťčlennej zostave, s júnovou, z ktorej už z vedenia schôdzí vypadol Pellegrini.