Prvá pomoc pri sanačných prácach zatopených suterénov a pivníc závisí od toho, ako veľmi a akou silou prenikla voda do rodinného domu.
"Je veľký rozdiel v tom, či vám zaplaví dom tak, že máte v suteréne desať centimetrov vody, alebo voda natečie do pivnice a zostane tam až do výšky prvého podlažia stáť dlhší čas," hovorí Stanislav Pešek, profesionálny hasič a zakladateľ združenia Dobrovoľná civilná ochrana.
Poškodenia priestorov sú preto rôzne, od menej vážnych až po narušenia statiky stavby, dokonca po nutné zbúranie stavby.
"Tých, ktorým sa voda dostala do suterénov, čaká okrem upratovania priestorov aj ich sanácia - sušenie aj konzultácia so statikom, v prípade narušenia statiky múrov," vysvetľuje Pešek.
Okrem odborníkov potrebujú poškodení povodňami predovšetkým trpezlivosť.
Voda a elektrina sú rizikom vždy
Expert v prvom rade odporúča v miestnosti, do ktorej začína prenikať voda, vypnúť prívody elektrickej energie, vypojiť spotrebiče so zásuviek, prípadne ich premiestniť na vyššie police alebo na poschodie.
SME Minúta: Dunaj kulminuje, najhoršia situácia zostáva v Devínskej Novej Vsi Čítajte Mnohí ľudia sa snažia v ťažkých situáciách vypomôcť si aj sami a vodu začnú odstraňovať čerpadlami. "Toto rozhodnutie je nebezpečné, pretože vzniká riziko poranenia elektrickým prúdom," hovorí hasič, ktorý zasahoval počas víkendu v Borinke.
"Ak sa niekto rozhodne odčerpať nízku hladinu vody v suteréne čerpadlom, nech použije elektrické čerpadlo, ale v žiadnom prípade nech nevstupuje do miestnosti s vodou."
Rovnako varuje pred použitím čerpadla so spaľovacím motorom, ktoré ľudia využívajú v priestoroch, kde nie je elektrina. To neodporúča používať vôbec.
Zároveň radí ľuďom, že ak začnú odčerpávať vodu, nech to robia v časových intervaloch a nech ju vedú von až na cestu, kde je väčšia pravdepodobnosť, že odtečie do kanála.
Škody je dôležité nafotiť
Pešek pripomína, aby sa ľudia nepustili do upratovania skôr, ako si nafotia zničené priestory. "Poisťovne vyžadujú detailne, dokonca v konkrétnych časových úsekoch, dokladovať situáciu, a preto je najlepšie, ak sa fotia priestory priebežne."
Keď voda opadne, nastupuje čistenie priestoru a sanačné práce. Zatopené priestory treba očistiť od bahna a iných nečistôt, ktoré priplavila voda.
"Mnohí ľudia čistenie vytopených priestorov od kalu a bahna zvládnu sami, na to netreba čakať na odborníkov," konštatuje hasič s tým, že pri prácach pomôže kalové čerpadlo alebo obyčajná metla či lopata.
Pozor na vodu zo studne
Na čistenie je dobré použiť rukavice, pretože nikto nevie, čím boli bahno, kal, ale aj voda kontaminované. Mohlo ísť aj o splašky z kanalizácie alebo vo vode mohli plávať rôzne utopené zvieratá.
Z tohto istého dôvodu odborníci pripomínajú, aby ľudia v zaplavených oblastiach nepili vodu zo studní, ale iba takú, o ktorej vedia, že znečistená určite nebola.
V prípade, že studňa zásobuje rodinný dom pitnou vodou, je nevyhnutné prečistiť aj vodovodné potrubie. To môže zvládnuť každý sám, použitím sava - chlórnanu sodného. Pri dávkovaní sa treba riadiť informáciami na etikete. A po použití prostriedku vodovod dôkladne prepláchnuť.
Aby voda uškodila čo najmenej Čítajte Precízne čistenie sa týka aj studní. Experti odporúčajú počkať na pokles spodnej vody. Potom treba studňu očistiť od nánosov a blata, napríklad kalovým čerpadlom. Následne prečistiť vodu podobným spôsobom ako pitnú vodu vo vodovodných rozvodoch.
Podľa expertov by sa do studne nikdy nemal púšťať človek sám, tento úkon by mali vykonávať minimálne traja. Ak si majitelia zaplavených studní nie sú istí, či to zvládnu svojpomocne, môžu sa obrátiť na odbornú firmu.
Aby si overili účinnosť dezinfekcie, expert odporúča poslať vzorku vody na rozbor. Výsledok určí, či je voda opäť vyhovujúca a môže sa piť.
Najdôležitejšie je vysušiť priestor
Zatopené priestory po vyčistení a odstránení všetkých predmetov treba vysušiť. A to bez ohľadu na to, ako intenzívne boli konštrukcie domu premokrené.
Znamená to, že vysušiť priestor musíte aj vtedy, keď sa trochu navlhčili múry, obzvlášť, ak bol priestor dlhodobejšie pod vodou. Sušenie trvá niekedy aj pár dní, inokedy aj týždne - závisí od intenzity premokrenia.
Dôležité je, aby túto činnosť ľudia nepodcenili. V prípade, že majú poškodení potrebné poistenie, je táto služba hradená z poistky.
"Vysušiť zaplavený priestor treba preto, aby sa predišlo dlhodobým opakujúcim sa škodám, ako sú erózia, vznik plesní a podobne," vysvetľuje Milan Krajčír z firmy Drystar.
"Všetko, čo sa raz namočilo, aj uschne. Trvá to však celé mesiace a môže to mať aj nechcené následky. Ak napríklad začne počas tohto obdobia mrznúť, môže konštrukcia popraskať a v extrémnych prípadoch dôjde aj k narušeniu statiky."
Preto je vhodné kontaktovať firmu, ktorá má potrebné prostriedky a stroje nielen na riadené vetranie, ale aj skúsenosti a znalosti v tejto problematike.
Je totiž rozdiel, či sa suší stará stavba bez izolácií, alebo novostavba. Rovnako treba vedieť, ako pristupovať k murovaným stavbám, prípadne k drevostavbám. Kvalitná sanačná firma si poradí s vysušením nielen vertikálnych konštrukcií, ale aj podláh. Dostane sa aj do častí, ktoré sa nachádzajú v horizontálnych konštrukciách pod potermi, prípadne medzi zateplením.
Ideálne je, ak riadenému odvlhčovaniu pomáha vyššia teplota v miestnosti. Rýchlejšie sa priestor vysuší, ak je v ňom napríklad 23 stupňov Celzia, ako keď je o desať menej.
Na zistenie, či sú už konštrukcie vysušené, sa používajú merače na meranie vlhkosti v stenách, ale aj v podlahách.
Voda môže poškodiť aj statiku stavby
"Statici prichádzajú do domu vtedy, ak je podozrenie, že povodeň porušila nosnú konštrukciu. Úlohou statika je identifikovať, v akom stave je nosný systém, či hrozia poruchy a čo s ním treba ďalej urobiť," vysvetľuje stavebný inžinier Lukáš Blesák, ktorý pre povodeň vníma zvýšený záujem o jeho služby.
Tvrdí, že ľudia stále nedoceňujú úlohu pri sanáciách povodňových škôd, pretože im nenapadne, že navlhnutá stena môže mať nejaký súvis s nosnou konštrukciou.
Zvyčajne sa o tom dozvedia až pri riešení poistnej udalosti. Ideálne však je, ak statik prichádza na miesto poškodenia už so sanačnou firmou, ktorá bude vysušovať zvlhnutý priestor.
To, že stavbu potrebuje obhliadnuť aj statik, je niekedy zrejmé na prvý pohľad. "Ako prvé vznikajú trhliny a tie sú viditeľné voľným okom. Nachádzajú sa v rohoch stavby," vysvetľuje Blesák s tým, že je to dôsledok toho, že sa podmyjú a klesnú základy. Vtedy praskne napríklad roh stavby.
Ďalším identifikátorom je aj pleseň, ktorá sa vytvorí po týždni-dvoch. Aj tie dokážu narušiť murované konštrukcie tak, že murivo stráca pevnosť.
Odborník zo skúseností hovorí, že vo väčšine prípadov sa poškodenie statiky týka iba časti stavby, čo je lepšia správa, pretože sa murivo dá lokálne opraviť. Náročnejšie poškodenie, a teda havarijný stav, vznikne napríklad vtedy, ak voda zaplaví strop, ktorý pod ťarchou vody praskne.
V katastrofálnejších prípadoch, ak je veľmi silná prívalová vlna alebo je dom dlhodobo zaplavený vodou, sa narušia nosné konštrukcie stavby tak, že stavba spadne.
Niektorí odborníci upozorňujú aj na to, že ak sa ľudia snažia rýchlo vypustiť povodňovú vodu zo suterénu, ešte v čase, keď je vysoká spodná voda za múrmi, môže sa stať, že tá tlakom poškodí statiku stavby.
Zaplavené priestory vyžadujú často pomoc odborníkov - najmä statikov a sanačné firmy, ktoré pomôžu vysušiť priestory. (zdroj: TASR)Priestory treba vydezinfikovať
Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) nabáda venovať špeciálnu pozornosť dezinfekcii priestorov. V prípade, že boli miestnosti zaplavené a steny zostali navlhnuté, musia sa oklepať omietky, prípadne strhnúť tapety, pretože priestor tak lepšie schne.
Následne odborníci odporúčajú vydezinfikovať aj steny a podlahy, najlepšie savom.
V prípade, že spodná voda vytlačila obsah vyššie, netreba zabudnúť ani na revíziu elektrických obvodov a kanalizácie.
Tým, ktorým zaplavilo domy, nezostáva nič iné, iba krok za krokom vrátiť rodinný dom čo najviac do pôvodného stavu.
Po eufórii z opadnutia spodnej vody a vyťahaní vody z pivníc príde náročnejšie obdobie, keď si poškodení uvedomia nielen výšky škôd, ale aj to, že ich náprava nebude trvať len pár dní.
Viacerí odborníci sa zhodujú, že najlepším radcom v týchto prípadoch sú trpezlivosť a zdravý sedliacky rozum.
Čo robiť s potravinami
Úrad verejného zdravotníctva zhrnul viaceré pravidlá, ktoré treba dodržiavať pri používaní potravín, ktoré boli skladované v zaplavených miestach:
- Všetky poľnohospodárske plodiny, ktoré boli zaplavené bahnom alebo vodou, treba považovať za zdraviu škodlivé a je nutné ich vyhodiť.
- Ovocie na stromoch a kríkoch sa môže konzumovať iba po dôslednom umytí.
- Konzumovať sa môžu iba hermeticky uzavreté potraviny, no iba v prípade, že sa nádoby dodatočne poumývajú. Len čo plechová alebo sklenená nádoba javí známky poškodenia, konzumovať jej obsah sa neodporúča.
- Jesť sa nemajú ani potraviny v papierových vreckách, zabalené vo fóliách, otvorených nádobách a podobne.
