BRATISLAVA. Po voľbách v roku 2010 vznikla koalícia SDKÚ, SaS, KDH a Mosta-Híd. Premiérkou sa stala Iveta Radičová, predsedom parlamentu Richard Sulík a jedným z jeho podpredsedov aj šéf opozičného Smeru Robert Fico.
V tajnej voľbe v júli 2010 za neho hlasovalo 100 zo 144 prítomných poslancov. Vtedajšia koalícia tak dodržala nepísané pravidlo, že jedno kreslo podpredsedu Národnej rady patrí lídrovi najsilnejšej opozičnej strany.
Vo funkcii Fico zotrval do nasledujúcich volieb, ktoré boli predčasne v marci 2012. Počas tohto obdobia čelil viacerým kauzám. Jedna z nich pripomína aj údajnú dotačnú aféru, ktorú teraz Smer vyfabrikoval ako zámienku na odvolanie podpredsedu parlamentu Michala Šimečku z PS.
Rozdiel je v tom, že Ficova kauza mala v roku 2010 reálny základ. Pred Šimečkovým odvolávaním pritom práve Fico tvrdil, že ak on by v podobnej situácii z funkcie sám odstúpil.
Ficovmu bratrancovi stopli grant na opravu hradu Čítajte Necelé tri mesiace po zvolení Fica za podpredsedu Národnej rady priniesol denník SME informáciu o spornej dotácii pre jeho bratranca Rastislava Rybanského.
V čase, keď bol ešte Fico premiérom, schválil jeho Úrad vlády občianskemu združeniu na čele s Rybanským dotáciu z nórskych fondov na opravu hradu v Topoľčanoch. Išlo o takmer 1,2 milióna eur.
Keď sa kauza prevalila, Nórsko projekt pozastavilo pre podozrenie z rodinkárstva. „Máme nulovú toleranciu k akejkoľvek sprenevere a klientelizmu,“ vyhlásil Sigve Soldal Bjorstad z Úradu finančného mechanizmu nórskych fondov.
V októbri 2010 napokon Nóri oznámili, že peniaze uvoľnia. Kontrola nezistila také závažné nedostatky, že by Slovensko muselo dotáciu vrátiť.
Luxusnú vilu zapieral
Robert Fico. (zdroj: TASR)Už v auguste 2010 čelil novozvolený podpredseda parlamentu Fico inej kauze spojenej s podozrením z papalášizmu.
Ukázalo sa, že v čase, keď ako premiér vyzýval na šetrenie, pripravoval pre neho Úrad vlády štátne luxusné sídlo na lukratívnej adrese neďaleko Bratislavského hradu. Stáť malo vyše štyri milióny eur.
Fico vtedy tvrdil, že o zámere nevedel. Z dokumentov vyplývalo, že o ňom so Správou služieb diplomatického zboru rokoval šéf jeho úradu Igor Federič.
"Prvá zmienka o tom, že ponúkajú tento objekt ako možné sídlo premiérov, sa uskutočnila v apríli tohto roku. Úrad vlády reagoval pozitívne,“ hovoril v septembri 2010 vtedajší šéf služobného úradu ministerstva zahraničia Martin Maruška.
Gorilu zahmlieval
V čase, keď bol Fico podpredsedom Národnej rady, sa prevalila aj kauza Gorila. V decembri 2011 zverejnil anonym na internete údajné záznamy SIS, podľa ktorých za predchádzajúcej vlády Mikuláša Dzurindu finančná skupina Penta korumpovala štátnych úradníkov, aby rozhodovali v jej prospech.
Premiér mal bývať v luxuse Čítajte Aj keď kauza bola namierená najmä na Dzurindu a spol., spomínal sa v nej aj Fico.
V konšpiračnom byte Penty rokoval s jej vtedajším šéfom Jaroslavom Haščákom o možnej spolupráci po voľbách 2006. Zo spisu tiež vyplývalo, že spojkou medzi Ficom a Pentou bol jeho vtedajší pobočník František Határ.
Fico kauzu dlhodobo odmietal komentovať. "Strana Smer nemá s Gorilou nič spoločné," opakoval. Pravdivosť Gorily sa potvrdila až v októbri 2019, keď niekto na internete zverejnil kompletný zvukový záznam z odpočúvania bytu.
Vlastnou hlavou
Vážnu kauzu mal pritom Fico už krátko predtým, ako sa podpredsedom parlamentu stal. Pred voľbami 2010 denník SME zverejnil nahrávku, z ktorej vyplývalo podozrenie, že pre Smer zháňal peniaze mimo oficiálneho účtovníctva.
Fica má usvedčovať tajná nahrávka, odmieta ju Čítajte Na nahrávke hlas podobný Ficovmu tvrdil, že "vlastnou hlavou" takto pre stranu zohnal 75 miliónov korún (takmer 2,5 milióna eur) . Nahrávku Fico označil za podvrh. Vyšetrovanie vedené vtedajším špeciálnym prokurátorom Dušanom Kováčikom išlo do stratena.
Ďalšie Ficove kauzy sa prevalili až v neskoršom období, najmä po vražde novinára Jána Kuciaka.
Sulík a Kočner
Predseda SaS Richard Sulík. (zdroj: TASR)Politici vo vedení parlamentu mali v minulosti rôzne kauzy. Neodvolával ich však nikto, niektorí odstúpili sami.
Šéfa Národnej rady Sulíka strápnil Marián Kočner, ktorý bol v tom čase označovaný ešte len ako kontroverzný podnikateľ. Dnes už je odsúdený za falšovanie televíznych zmeniek na 19 rokov, obžalovaný z objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka a podozrivý z ďalších kriminálnych činov.
Sulíka si ako predsedu Národnej rady Kočner pozýval domov a nahrával si ich rozhovory. Ťahal z neho informácie zo zákulisia koalície. Jeho cieľom bolo presadiť do funkcie šéfa prokuratúry opäť Dobroslava Trnku, ktorý bol oficiálne nominantom opozičného Smeru.
Nahrávky rozhovorov medzi Kočnerom a Sulíkom niekto zverejnil na internete v januári 2012. Sulík rozhovory priznal. Kauzu vysvetľoval svojou politickou nešikovnosťou.
Podpredseda Rusko
Pavol Rusko. (zdroj: TASR)Bývalý šéf TV Markíza a politickej strany ANO Pavol Rusko je zatiaľ jediným podpredsedom parlamentu, ktorý neskôr skončil vo väzení. V spomínanej kauze televíznych zmeniek ho odsúdili spolu s Kočnerom. Konečný verdikt súd vyniesol v januári 2021.
Podpredsedom parlamentu bol Rusko počas druhej Dzurindovej vlády v rokoch 2002 až 2003. Už vtedy sa o neho zaujímala polícia. Pre viaceré podozrenia ho vyšetroval policajný úrad zameraný na najzávažnejšie kauzy s prepojením na politiku.
V decembri 2002 Rusko zverejnil podozrenie, že polícia ho nezákonne odpočúvala. Ako dôkaz predložil nahrávku rozhovoru s redaktorom SME, ktorú mu vraj niekto doručil.
Vyšetrovanie napokon ukázalo, že odpočúvaný nebol Rusko, ale redakcia. Kauzu sa nikdy nepodarilo objasniť, podozrenia však smerovali k SIS. Vyšetrovanie viedol vtedajší vojenský prokurátor Dobroslav Trnka.
Podpredseda Glváč
Martin Glváč počas rokovania 40. schôdze Národnej rady SR. (zdroj: SME - JOZEF JAKUBČO)Podobne ako Sulíka nachytal Kočner aj bývalého podpredsedu parlamentu za Smer Martina Glváča. Podpredsedom Národnej rady sa stal v roku 2016, keď nastúpila vláda Smeru, Mosta a SNS.
Kočner mal s Glváčom nadštandardný vzťah. Vyplynulo to z ich komunikácie cez mobilné aplikácie, ktorá bola zverejnená v čase vyšetrovania Kuciakovej vraždy (novinára zastrelili vo februári 2017 - pozn. red.).
Kočner s Glváčom dohadoval obchody, riešil politickú situáciu aj voľný čas.
Spriaznenému politikovi Smeru vybavoval PR rozhovor v týždenníku Plus sedem dní. Zároveň však Kočner nasadil na Glváča svoju volavku Alenu Zsuzovú, ktorá s ním viedla intímnu komunikáciu a ukladala si ju.
„Si božsky krásna a zaslúžiš si hýčkanie a opateru,” znela najznámejšia Glváčova správa Zsuzsovej. Ona ho volala "maznák".
Po tlaku Glváč komunikáciu s Kočnerom priznal. Tvrdil však, že prepisy správ sú zmanipulované. "Mnoho z nich je vytrhnutých, prekrútených. Niektoré tam chýbajú,“ povedal v októbri 2019.
Opozícia predložila návrh na jeho odvolanie. Poslancom sa však nepodarilo schváliť program schôdze. V novembri sám odstúpil z funkcie.
Predseda Danko
Andrej Danko (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)Zsuzsová opantala aj šéfa SNS Andreja Danka, ktorý v čase zverejnenia ich komunikácie parlamentu šéfoval. Komunikovali spolu v rokoch 2013 až 2016. Dohadovali si aj stretnutie.
"Dobre, tak vás bozkávam všade a nekonečne sa teším na vás konečne," písal jej Danko. Komunikácia mala zrejme tiež slúžiť pre Kočnera ako kompromitačný materiál.
Ešte vážnejšej kauze čelil Danko ako šéf parlamentu v novembri 2018. Denník N zistil, že jeho rigorózna práca na Univerzite Mateja Bella v Banskej Bystrici je plagiát. Prácu z roku 2000 odpísal z piatich cudzích textov.
Danko to popieral. "Moja práca nikdy nebola plagiát, obhájil som si to aj pred policajtmi" tvrdil Danko v auguste 2023 v diskusii s predsedom PS Šimečkom na TA3. Plagiátorstvo však potvrdila aj odborná komisia univerzity.
Podpredsedom parlamentu sa stal Danko po voľbách 2023. V januári 2024 mal nočnú autonehodu, pri ktorej v bratislavskej Dúbravke zlikvidoval na križovatke semafor.
Z miesta nehody ušiel, takže mu policajti v primeranom čase nemohli dať fúkať. Vyšetrovanie bolo uzavreté ako priestupok. Dostal trest dva roky zákazu šoférovania a pokutu tisíc eur.
Dnes chce byť Danko opäť šéfom Národnej rady. Po jednom podpredsedovi parlamentu majú dnes Smer a Hlas. Bývalý policajný prezident Tibor Gašpar (Smer) je obžalovaný z korupcie. Petrovi Žigovi (Hlas), ktorý je poverený vedením Národnej rady, zrušili obvinenie z korupcie na základe nedávnej novely trestných kódexov.
Predseda Boris Kollár
Boris Kollár na tlačovej konferencii po zásahu NAKA v budove sídla hnutia Sme rodina. (zdroj: Marko Erd/SME)Po ére Vladimíra Mečiara bol najspornejším šéfom parlamentu Boris Kollár zo Sme rodina. Do funkcie sa dostal po nástupe vlády Igora Matoviča v roku 2020.
Už pri vstupe Kollára do politiky bolo známe, že mal v minulosti styky s viacerými vplyvnými mužmi podsvetia. Keď sa v roku 2016 jeho strana prvý raz dostala do parlamentu, rozposlal niekto jeho fotky zo spoločnej dovolenky so šéfom mafiánskej skupiny piťovcov Jurajom Ondrejčákom na Kube.
Dobré vzťahy mal Kollár aj s dnes už odsúdeným developerom Ladislavom Bašternákom, aj s Kočnerom, v ktorým sa však neskôr znepriatelil.
V roku 2015 získal Kollár na vysokej škole v Skalici podvodom titul Mgr. Jeho diplomová práca bola čiastočne odkopírovaná z textov školiteľa Jozefa Minďaša. V júni 2020 o tom informoval Denník N . Podobne sa dostala k titulu Bc. aj poslankyňa Krištúfková, s ktorou má Kollár dieťa.
Ďalšia z matiek Kollárových detí Barbora Richterová ho pred vlaňajšími voľbami obvinila z domáceho násilia. Kollár vo funkcii vydržal až do konca.
Nedá sa to však povedať o podpredsedovi parlamentu Jurajovi Šeligovi, ktorý odstúpil v máji 2021. Dôvodom bolo, že počas pandémie porušil zákaz vychádzania. V nočných hodinách ho reportéri Plus sedem dní odfotografovali, ako sa občerstvuje v bratislavskom klube Pod Lampou.
Odchod predsedu Pašku
Pavol Paška na fotografii z roku 2014 s hodinkami značky IWC za vyše 10-tisíc eur. (zdroj: Archív SME/Tomáš Benedikovič)Kauza predraženého nákupu CT prístroja pre nemocnicu v Piešťanoch v roku 2014 stála kreslo vtedajšieho šéfa parlamentu za Smer Pavla Pašku. V Smere bol Paška považovaný za silného muža v zdravotníctve.
V súťaži na CT prístroj pre piešťanskú nemocnicu uspela firma Medical Group, v ktorej bol predtým Paška spolumajiteľom. Kauzu sprevádzali masové protesty ľudí v uliciach.
Odchod Paška oznámil nečakane v novembri 2014, keď Richard Raši za Smer získal kreslo primátora Košíc. Pred novinármi Paška držal okolo pliec svoju manželku.
„Chcem, aby Slovensko fungovalo ako normálna krajina, aby politiku nerobilo zopár anarchistov na uliciach,“ vyhlásil vtedy Paška s tým, že "už má toho dosť". Vzdal sa aj poslaneckého mandátu. V apríli 2018 zomrel na zlyhanie srdca.
Mečiarov Gašparovič
Ivan Gašparovič - bývalý prezident SR (2004 - 2014) (zdroj: SITA)Bývalý prezident Ivan Gašparovič v posledných rokoch vystupuje ako človek blízky Smeru. Predsedom parlamentu bol za najtemnejšej éry Vladimíra Mečiara v rokoch 1994 až 1998.
Známy je Gašparovičov výrok z decembra 1996, ktorý zachytili mikrofóny, keď do parlamentu prišiel vtedajší prezident Michal Kováč. S Mečiarovým HZDS bol Kováč v ostrom konflikte. "Ma tam volajú k tomu starému chujovi," povedal Gašparovič svojmu podpredsedovi.
Výrok neskôr popieral, tvrdil, že hovoril o "starom ujovi". Nahrávka ho však usvedčila.
Gašparovič bol aj strojcom odstavenia poslanca za HZDS Františka Gauliedera. Tiež to bolo v decembri 1996.
Keď začal byť Gaulider kritický k vláde, protiústavne ho zbavili funkcie poslanca. Do parlamentu prišiel list s jeho podpisom, v ktorom oznamuje, že sa vzdáva mandátu.
Poslanci za HZDS museli ešte pred nástupom do funkcie podpísať strane vyhlásenie, že keď z nej odídu, zložia zároveň aj mandát. Sám Gaulieder oficiálne Gašparovičovi vopred oznámil, že on do parlamentu žiaden list neposielal. Gašparovič to neuznal a Gaulieder skončil.
Beata
Balogová
