BRATISLAVA. Poslanci Národnej rady SR schválili dôležitú novelu vodného zákona, ktorá umožní štátu vyvlastniť pozemky pod slovenskými riekami, vodnými tokmi či stavbami od rôznych špekulantov.
Nová legislatíva taktiež prinesie úspory pre majiteľov a prevádzkovateľov tepelných čerpadiel typu voda-voda. Za návrh hlasovalo 78 poslancov.
Vo verejnom záujme proti špekulantom
Podpredseda vlády a minister životného prostredia Tomáš Taraba, ktorý inicioval novelu, zdôraznil, že dôležitým cieľom legislatívy je ochrana verejného záujmu pred osobnými záujmami špekulantov.
„Jednoznačne odmietame tieto praktiky vypaľovania štátu a jeho občanov. V parlamente sa jasne ukázalo, kto je na strane verejného záujmu a kto je na strane špekulantov a podvodníkov,“ uviedol Taraba.
Fico vybojoval so Šimečkom vopred vyhraný súboj. Akú hru bude teraz hrať PS? Čítajte Podľa šéfa envirorezortu nová legislatíva umožní zabrániť kšeftovaniu s pozemkami pod vodnými stavbami a zabráni štátu byť vypaľovaný pri platení nájomného pod vodnými tokmi a priehradami.
Bezplatná podzemná voda pre tepelné čerpadlá
Novela zákona tiež ruší poplatok za odber podzemnej vody pre tepelné čerpadlá typu voda-voda, čím sa prevádzka týchto čerpadiel stane jednoduchšou a lacnejšou.
Do roku 2014 bola výnimka neplatenia poplatkov za odbery podzemných vôd pre tepelné čerpadlá účinná, avšak zrušila sa zmenou vodného zákona účinnou od 15. januára 2015.
Novou úpravou sa toto oslobodenie obnovuje, čo podľa rezortu životného prostredia prinesie významné energetické úspory.
Odmietnuté opozičné návrhy
Plénum prebralo aj návrh na voľbu Karola Galeka (SaS) za člena Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti, ako aj ďalšie zmeny v zložení výborov.
Následne v pléne predstavila poslankyňa Jana Hanuliaková (PS) návrh novely zákona o obecnom zriadení.
Chcela, aby boli obce nad 1000 obyvateľov povinné vytvárať a zverejňovať zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam z rokovania obecného zastupiteľstva. S návrhom ale neuspela.
Progresívne Slovensko chcelo zvýšiť informovanosť obyvateľov a ich účasť na politickom živote ich samosprávy. Dosiahnuť chcelo aj väčšiu otvorenosť a transparentnosť samosprávy, ako aj jej dôveryhodnosť.
Progresívne Slovensko neuspelo ani s návrhom novely zákona o priestupkoch. Predložili ju poslankyne Zuzana Števulová a Zuzana Mesterová. Chceli ňou presadiť zmenu výšky pokuty za priestupky proti majetku aj mechanizmus jej ukladania.
"Cieľom návrhu bolo zvýšiť výšku pokuty, ktorú môže uložiť oprávnený orgán za priestupky proti majetku z 331 eur na 1400 eur, a zaviesť pravidlá ukladania pokuty za priestupky proti majetku, ktoré motivujú páchateľa priestupku nahradiť škodu, ktorú priestupkom spôsobil," ozrejmili predkladateľky.
Potreba úpravy priestupkového zákona podľa nich vyplynula po schválení novely Trestného zákona z dielne rezortu spravodlivosti. Poukázali na to, že tá priniesla zvýšenie hranice výšky škody pre posúdenie skutku ako priestupku proti majetku z 265 na 699 eur.
"V súčasnosti teda platí, že ak páchateľ priestupku proti majetku spôsobí škodu 699 eur, oprávnený orgán mu môže uložiť pokutu maximálne vo výške 331 eur, čo je k potenciálne spôsobenej škode v zjavnom nepomere," dodali.
