Bratislava 13. augusta (TASR) - Aj na Slovensko prenikli cudzie tropické rastliny, ktoré majú vysokú rozmnožovaciu schopnosť a negatívne dôsledky v environmentálnej, zdravotnej či ekonomickej oblasti. Ich výskumu sa okrem iných činností venujú odborníci z Botanického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV).
K takýmto rastlinám patrí u nás napríklad boľševník obrovský pochádzajúci z Kaukazu či roripovník východný, ktorý sa dostal na územie Slovenska v 19. a 20. storočí z Arménska. Ďalšou invazívnou rastlinou je ježatec laločnatý pochádzajúci z USA, ktorý prenikol na naše územie okolo roku 1950. Tieto rastliny sa vyskytujú najmä pri brehoch riek, v blízkosti železničných staníc, a to v nížinách i v horských oblastiach krajiny.
Prenikanie cudzích invazívnych rastlín na naše územie je podľa odborníkov dôsledok globálnych zmien, najmä otepľovania, ale aj zvýšených obchodných, turistických a iných aktivít človeka. Prirodzené hranice medzi areálmi rastlinných a živočíšnych druhov zanikajú a cudzie druhy organizmov prenikajú a šíria sa na nových územiach.
Cudzokrajné rastliny sa prejavujú rôznymi negatívnymi vplyvmi. Vytláčajú domáce druhy, spôsobujú zmenu vzhľadu krajiny, môžu dokonca znižovať výnosy v poľnohospodárstve a sú tiež zdrojom alergénneho peľu. Jedným z peľových alergénov je napríklad ambrózia palinolistá pôvodom zo Severnej Ameriky, ktorá sa od roku 1863 rozšírila v Európe a asi od roku 1950 sa vyskytuje aj na Slovensku. Preto je nutné tieto rastliny skúmať a odstraňovať ich či už mechanickým, chemickým alebo kombinovaným spôsobom. Problémom je i to, že mnohé druhy invazívnych rastlín sa dostali na Slovensko ako okrasné a ľudia ich naďalej pestujú, upozorňujú odborníci z Botanického ústavu SAV.
