BRATISLAVA. Situácia v rezorte kultúry sa podľa Výboru Kultúrneho štrajku zhoršuje, vystríha aj pre údajným plánom na zlučovanie zbierkotvorných inštitúcií.
Ako výbor Kultúrneho štrajku uviedol, na ich výzvy na rokovanie nik z politických nominantov nereagoval.
Paralyzovaný Fond na podporu umenia
Dodali, že situáciu v oblasti kultúry pozorne sledujú a podľa nich sa denne zhoršuje. V tomto smere poukázali napríklad na náhle zrušenie celého oddelenia digitalizácie a dokumentácie v Národnom osvetovom centre.
Paralyzovaný je podľa nich i Fond na podporu umenia (FPU), ktorého rada opakovane nebola uznášaniaschopná, čo sa dosiaľ v jeho histórii nestalo.
„Rokovaní Rady FPU sa zúčastnil iba jeden z členov, ktorých nominovala ministerka, pričom viacerí ohlásili neúčasť na poslednú chvíľu. V dôsledku toho musel fond odložiť ohlásenie výziev, ktoré mali byť otvorené od 16. septembra 2024,“ uvádza štrajkový výbor.
Výboru Kultúrneho štrajku rovnako poukázal na posuny v ohlasovaní výsledkov grantovej schémy Obnovme si svoj dom, a tiež v programe Kultúra znevýhodnených skupín.
„Pri oboch programoch ide pritom o jediný finančný nástroj štátu, ako podporiť obnovu pamiatok či integráciu napríklad zdravotne znevýhodnených. Ich nefunkčnosť má pre tieto zásadné oblasti devastačné následky a je v priamom rozpore aj s programovým vyhlásením vlády,“ uviedol výbor a zdôraznil, že prostriedky v programoch je potrebné vyčerpať do konca roka.
Reforma zbierkotvorných inštitúcií
Bývalý riaditeľ analytického oddelenia Inštitútu kultúrnej politiky (IKP) Marcel Čas tiež popísal reformu zbierkotvorných inštitúcií, ktorú podľa jeho slov rezort kultúry plánuje. Opísal, že keď minulý rok na jeseň Ministerstvo kultúry (MK) SR dostalo nové vedenie, hovorilo sa o tom, že ministerstvo má priveľa inštitúcií a je potrebné centralizovať a reorganizovať.
Podľa Časa bol dnes už zrušený IKP požiadaný, aby vypracoval rozsiahlu analýzu reorganizácie zbierkotvorných inštitúcií, ako sú múzeá, galérie či pamätné izby. Stalo sa tak v júni tohto roka.
„Reorganizácia by sa dotkla 8 inštitúcií v zriaďovateľskej pôsobnosti MK SR, 11 múzeí a galérií, ktoré zriaďuje samospráva, 9 múzejných zariadení a 24 pamätných domov, ktoré sa nachádzajú po celej krajine,“ uvádza výbor. Dotknuté by boli aj približne tri stovky budov a 2 000 pracovníkov, pričom spravované zbierkotvorné bohatstvo má hodnotu približne pol miliardy eur.
Marcel Čas uviedol, že „vypitvané“ a zrušené by boli i také inštitúcie ako Slovenská národná galéria, Slovenské národné múzeum či Pamiatkový úrad SR. Podľa bývalého šéfa IKP by ich mali nahradiť Štátne múzeá Slovenskej republiky, Štátne umelecké zbierky Slovenskej republiky, Štátne hrady a zámky a Štátna správa národných kultúrnych pamiatok.
Tvrdí tiež, že sa uvažuje aj nad zoštátnením niektorých inštitúcií, napríklad Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach, ktorej zriaďovateľom je prešovská župa, či galérie Mikuláša Galandu v Turčianskych Tepliciach, ktorá patrí pod mesto.
„Reorganizácia by sa dotkla múzejných zariadení a pamätných domov v 33 obciach po celom Slovensku, tvrdí Výboru Kultúrneho štrajku. Čas ďalej tvrdí, že reorganizácia je pripravovaná potichu a bez diskusie s dotknutými, zároveň podľa neho nebol stanovený žiadny cieľ, ktorý by sa ňou mal dosiahnuť.
Ministerstvo tvrdenia odmieta
„Rezort v žiadnom prípade nepotvrdzuje správnosť údajov, ktoré boli bývalým zamestnancom Marcelom Časom komunikované ako hotový plán ministerstva kultúry ku zmenám v zriaďovateľských inštitúciách. Možná reštrukturalizácia inštitúcií je predmetom odborných analýz a ministerstvo kultúry bude prípadné zmeny komunikovať v prvom rade s organizáciami v zriaďovateľskej pôsobnosti rezortu kultúry,“ zareagovalo ministerstvo kultúry.
V stanovisku, ktoré zaslala vedúca odboru komunikácie MK SR Petra Bačinská, sa ďalej uvádza, že Čas počas svojho pôsobenia na ministerstve bez výhrad plnil zadané úlohy a nevyjadril nesúhlas s metódami rezortu.
„Ak mal dlhodobý problém s morálnou integritou, mohol svoj štátnozamestnanecký pomer kedykoľvek ukončiť,“ napísala Bačinská a dodala, že Čas opustil ministerstvo s náležitým odstupným.
Poukázala tiež na to, že tak ako všetci zamestnanci pôsobiaci v štátnej službe, aj on bol viazaný mlčanlivosťou. „Pokiaľ pán Čas verejne rozširoval citlivé informácie, ktoré sa dozvedel v rámci plnenia svojich služobných úloh, môžeme toto jeho konanie považovať za protizákonné,“ dodala.
