BRATISLAVA. Slovenská vlajka vejúca nad garážami v Galante, ktoré patria ministerstvu vnútra a majú podľa centrálnej evidencie majetku slúžiť ako umyvárka. Či vlajka na priečelí čističky odpadových vôd na konci Sučian, ktorá susedí s poľom.
Garáže majú hrdzavé brány a podľa snímok z júna 2022 z aplikácie Street View k nim odstavili zrejme nepojazdné nabúrané auto a nastavali stĺpy z pneumatík.
Poslanci SNS, ktorí chcú zmeniť zákon o štátnych symboloch, doň navrhli širokú formuláciu, ktorá sa dá vykladať aj tak, že štát po novom prikáže umiestniť slovenskú vlajku na každú jednu z budov, ktoré vlastní celé.
Nielen teda na sídla ministerstiev, ich organizácií a úradov, ale aj na technické budovy, ako sú aj sklady či chaty, ktoré vlastnia rôzne štátne úrady a inštitúcie.
V centrálnej evidencii majetku, ktorú spravuje ministerstvo financií, je sedemtisíc stavieb vo vlastníctve štátu, vrátane trafostaníc či koterca, ktorý v Spišskom Podhradí patrí k sídlu polície, no má samostatnú budovu.
Pôvodný zákon pritom hovorí, že štátne symboly sa majú používať dôstojne.
Garáže v Galante, ktoré vlastní štát. Novela SNS je napísaná tak, že nie je jasné, na akých budovách patriacich štátu prikazujú vlajku. (zdroj: Google Street View)Problematická v návrhu SNS je veta, ktorou štvorica poslancov navrhuje rozšíriť povinnosť označovania slovenskou vlajkou aj na "budovy vo výlučnom vlastníctve štátu" - s výnimkou veľvyslanectiev či konzulárnych úradov tretích krajín.
Doteraz pritom zákon vlajku prikazoval len na sídlach štátnych orgánov, ozbrojených síl, bezpečnostných zložiek, hasičov či obecných a mestských úradoch alebo na sídlach žúp.
"Pri doslovnom výklade by to skutočne boli všetky budovy, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve štátu, napríklad aj budovy štátnych podnikov," vysvetľuje šéf katedry ústavného práva Trnavskej univerzity Marek Káčer.
Použiť by sa teoreticky dal užší výklad podľa zákona o správe majetku štátu, podľa ktorého by sa povinnosť vyvesiť vlajku týkala budov štátnych orgánov či jeho rozpočtových organizácií.
Znenie novely SNS je však podľa Káčera naformulované tak vágne, že v praxi môže vyvolávať interpretačné spory.
Nejednoznačnosť zákona môže spôsobiť, že si ho úrady zle vysvetlia a vystavia sa tak hrozbe sankcií.
Lučanský: Upravíme na rozumnú mieru
Novelu koaliční poslanci Smeru, Hlasu a SNS posunuli pred tromi dňami do druhého čítania.
Aj jeden z jej predkladateľov, poslanec SNS Adam Lučanský, pritom už teraz priznáva, že znenie budú musieť pred schválením zmeniť.
Hoci je pod návrhom podpísaný, sám hovorí, že rozsah budov, ktorý príkaz vyvesiť vlajku zasiahne, chcú upraviť "nech to má rozumnú mieru".
"Pozmeňovacím návrhom zmeníme okruh budov, aby bol jasný," hovorí Lučanský.
Z vlajky už bol obrus, transparent s heslami aj podklad pre nápis SNS. Problém je až štátny znak na dúhe Čítajte Neodpovedal jasne na opakovanú otázku, prečo pôvodne naformulovali zmeny tak široko a nejasne, že by to mohlo vyvolávať otázky, či nebude povinné zástavu umiestniť aj na sklady či napríklad utajované budovy Slovenskej informačnej služby.
"Zatiaľ to bolo v prvom čítaní všeobecne a uvidíme, kde to dáva zmysel a kde to zmysel nedáva," hovorí poslanec SNS.
Ako po zmene zadefinujú zoznam budov, na ktoré bude povinné umiestniť vlajku, zatiaľ povedať nevie. Uvažujú napríklad, aby z povinnosti umiestňovať vlajky na budovy vypadli tie, ktoré štát niekomu prenajíma.
Nechceli dúhu, zakázali aj čiernu vlajku
"Vidieť na štátnych budovách viať kadejaké dúhové vlajky je proti princípu akéhokoľvek národa, štátu," rečnil pred týždňom ďalší z poslancov SNS a predkladateľov novely Rudolf Huliak.
Ani zámer zakázať dúhové vlajky na sídlach štátnych orgánov, verejných inštitúcií a na budovách vo vlastníctve štátu však nevyšiel SNS na prvý pokus.
Lučanský vraví, že upravia aj túto časť vlastnej novely.
Poslanci SNS totiž navrhujú zakázať na budovách všetky iné vlajky, zástavy, symboly a vizuálne prvky ako tie, ktoré predstavujú "štátne symboly Slovenskej republiky, vlajky iných štátov, Európskej únie alebo zástavy miest a obcí".
Ak ministerstvá či rôzne úrady budú chcieť vyvesiť inú ako niektorú z dovolených vlajok, budú si na to musieť vypýtať písomnú výnimku od ministerstva vnútra alebo okresného úradu.
Ondrej Dostál (SaS) si všimol, že takto naformulovaný zákaz by nedovolil vyvesiť bez povolenia na budove ani čiernu vlajku po úmrtí.
Podobne by si ministerstvo obrany podľa pôvodne naformulovanej novely muselo pýtať výnimku na to, aby mohla aj naďalej po celých rokoch na jeho sídle viať vlajka Severoatlantickej aliancie, do ktorej Slovensko vstúpilo už pred dvadsiatimi rokmi.
SNS okrem zákazu nepovolených vlajok na fasáde budov zakazuje aj v ich vnútri "vizuálne prvky", ktoré nezobrazujú slovenské štátne symboly, vlajky iných štátov, Európskej únie, alebo zástavy miest a obcí.
"To znamená, že čo? Mozaiky nebude možné vyvesiť? Lebo je to vizuálny prvok. Alebo nejaký obraz nie je vizuálny prvok?" pýtal sa v parlamente Dostál.
Štátne firmy vyčkávajú
SNS zvyšuje aj pokuty pre úrady a štátne inštitúcie, ktoré porušia pravidlá používania štátnych symbolov. Ak niekto napríklad použije vlajku, ktorú zákon nedovoľuje, hroziť mu za to bude pokuta až do 30-tisíc eur.
Z vyjadrení štátnych firiem pritom vyplýva, že pozorne sledujú, v akej podobe sa napokon zákon prijme, a aké na ne bude mať vplyvy.
Len pod Železnice SR napríklad spadá podľa ich vlaňajšej výročnej správy viac ako štyritisíc budov.
Aj ministerstvo financií pod vedením Ladislava Kamenického zo Smeru navrhovateľom z SNS vyčíta, že nezrátali, koľko budú nimi navrhované zmeny stáť.
"Po prípadnom prijatí zákona očakávame, že bude stanovená dostatočná lehota na implementáciu zmien," reagovala hovorkyňa ŽSR Vladimíra Bahýlová.
Aj Slovenský plynárenský priemysel osud novely sleduje, povedal jeho hovorca Ondrej Šebesta.
Beata
Balogová
