Text je prepisom z relácie Rozhovory ZKH, ktorá vznikla pre video.sme.sk. Prepísal ho Oliver Kostanjevec.
Dažde a povodne v Bratislave najviac poškodili Devínsku cestu a stromy. Hoci vláda deklaruje, že obciam pomôže s odškodnením, Bratislava je u nej v nemilosti a s primátorom MATÚŠOM VALLOM nekomunikuje.
„Som aj ľudsky unavený z toho, že stále bojujeme s krízami, ale niekedy aj so štátom. Na druhej strane, na niektorých úrovniach je spolupráca dobrá. Folklór prižmúrených očí voči hlavnému mestu je normálny aj v iných krajinách,“ hovorí.
V rozhovore sa dočítate:
- aké škody Bratislava utrpela pri povodniach,
- ako sa pozerá na nepriateľský postoj vlády k hlavnému mestu,
- ako vníma nápad ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nom. SNS) zobrať mestu hrad Devín,
- čo urobí, ak by ministerstvo zobralo mestu správu Vajanského nábrežia a nariadilo zrušiť cyklotrasy.
Už máte zrátané škody?
Nemáme, ale vieme, že sa budú pohybovať v miliónoch eur. Stovky zdravých stromov spadli, pretože mali rozmáčané korene. Sú zničené areály na Železnej studničke, na Partizánskej lúke, betónový most na Kačín pukol. Môžeme sa baviť aj o zoo či Devínskej ceste.
Kanalizácia často nestíha obrovské návalové dažde. Asi nepomáha, že stromov bude menej. Ako sa mesto pripravuje na zmenu klímy?
Sú miesta, kde pomáhajú čerpadlá, keď kanalizácia nestíha. Robíme všetko preto, aby sme všetky, sedliackym rozumom jasné veci zvládli. To je sadenie stromov či zadržiavanie vody v území. Máme na to program a pevne verím, že sa nám bude dariť niektoré ciele napĺňať.
Vláda sľúbila pomoc s odškodnením. Opisujete však, že má dlhodobo mimoriadne nepriateľský postoj k Bratislave. Neobávate sa, že vás obídu?
Asi každému je jasné, že som na opačnom brehu rieky, čo sa týka hodnôt. Na druhej strane máme právomoci, ktoré nás spájajú, a mesto štát potrebuje. Ako občan v tom mám jasno, ale ako primátor chcem spolupracovať s vládou a čakám na akúkoľvek podanú ruku.
Na zasadnutí vlády však nezaznelo nič nepriateľské. Išlo tam o to, či štát môže urobiť niečo viac pre zasiahnutý Bratislavský a Trnavský kraj, a o peniaze. Pred ministrami som povedal, že prosíme štát, aby nám konečne pomohol s Devínskou cestou. Investícia do skál, ktoré padajú na cestu, je taká veľká, že mesto na ňu nemá. Zaznel verejný prísľub, že budú pomáhať, tak ho budem vyžadovať.
Bratislava sa stala akoby stelesnením zla pre vládnu koalíciu. Aj to neustále hovoria. Dokonca sa pridáva aj prezident Peter Pellegrini. Ako sa dá fungovať v krajine, ktorá deklaruje, že nenávidí to, čo stelesňuje jej hlavné mesto?
Je to komplikovaný vzťah. Som aj ľudsky unavený z toho, že stále bojujeme s krízami, ale niekedy aj so štátom. Na druhej strane, na niektorých úrovniach je spolupráca dobrá. Folklór prižmúrených očí voči hlavnému mestu je normálny aj v iných krajinách.
Všade inde to má však nejaký typ hraníc. Vo finále čelný predstaviteľ vlády alebo prezident povie: „Toto je naše hlavné mesto, za ním stojíme.“ Všade inde si ľudia hlavné mesto trochu aj vážia, lebo je fyzickou koncentráciou celej krajiny a používajú ho. U nás to viaceré vlády dotlačili do absurdných situácií hľadania nepriateľa v Bratislave.
Nedokážu si ju podmaniť. Tvoria ju väčšinovo slobodní, rozhľadení obyvatelia. Sú hrdí na svoje mesto a na hodnoty, ktoré prezentuje. Vieme si povedať tvrdé veci, ale diskutovať ich normálnym spôsobom.
Nevedia tomu dať nálepku. Bohužiaľ, funguje tu také to slovenské „kto nie je s nami, je proti nám“. Myslím si, že to nie je správne. Hlavné mesto je pre všetkých Slovákov aj cudzincov. Robíme všetko pre to, aby naň boli hrdí naši obyvatelia.
Vláda má rôzne nápady, ktoré sa týkajú Bratislavy. Napríklad vziať mestu hrad Devín, s tým prišiel Tomáš Taraba, lebo „progresívny magistrát bránil vyvesiť slovenskú zástavu na hrad Devín“.
Tak ďaleko ani nechcem ísť. Vyžmýkavanie politických bodov z kultúrnych vojen mi je odporné. Počul som dva dôvody, prečo nám minister Taraba chce zobrať hrad Devín.
Prvý bol ten, že sa oň nedokážeme starať, čo je nezmysel. Práve sme tam dokončili Interreg, zaujímavý projekt. Aj primátori predo mnou vždy do Devína investovali. Múzeum mesta Bratislavy tam robí neuveriteľne dobrú prácu. Je dnes najnavštevovanejšou atrakciou nášho múzea, ale aj Bratislavy. Je plusová a pomáha financovať napríklad lacnejšie vstupné celého bratislavského múzea, ktoré je veľmi populárne.
Druhá vec bola zástava. Nenaskočím na to, že ju nemáme radi. Je pre mňa úplne normálne, že na najvyššom bode nejakého hradu môže visieť. Cez nútenie vyvesovať zástavy však ideme budovať lásku k vlasti? Ak chceme, aby ľudia mali radi Bratislavu, musíme im priniesť kvalitné mesto.
Chceme, aby ľudia mali ešte radšej Slovensko, ak si musia nosiť toaletný papier do nemocníc? Chceme, aby sme mali väčšiu lásku vlasti, keď ju drancujeme? Keď lesy rúbeme pre zisk? Keď si ničíme kultúrne, nezávislé a kontrolné inštitúcie? Keď ľudia niečo ukradnú v hodnote 699 eur a majú dvadsaťeurovú pokutu na okresnom úrade? Zástava neprinesie to, že budeme hrdší Slováci.
Banskobystrický župan Ondrej Lunter hovoril, že mu starostovia a primátori hlásia masívne krádeže v obchodných domoch. Hlásia vám niečo podobné aj v Bratislave?
Trochu by sa mohlo zdať, ako keby sa vracali 90. roky. V novele stavebného zákona som videl vety, ktoré by v podstate navždy zlegalizovali niektoré bilbordy v Bratislave. Bola tam veta, že už nemusia každé tri roky prejsť stavebným povolením. Dnes sú nelegálne, lebo bol zmenený územný plán mesta, ktorý ich obmedzil.
Máme vlnu vulgárneho správania. Ťažko sa zháňajú dáta, ale o tom hovoria ľudia. Napríklad minule mi hovorila pani v lekárni, že ľudia sú na ňu agresívnejší ako hocikedy predtým a myslím si, že to ide zhora.
Nebudem sa čudovať, ak do Národnej rady pristane zákon, ktorý odoberie samosprávam schopnosť regulovať hazard na svojom území. Aj to som zachytil. Teraz sa dá všetko schváliť v parlamente, ide to tam rýchlo.
Pred piatimi rokmi sme si všetci mysleli, že záložne ako formát obchodu vymierajú. Celé roky som okolo jednej chodil, mali tam čajové servisy či bábiky. Dnes je tam desať nových bicyklov, dvadsať telefónov, nové rádiá.
Uvidíme to na dátach, ale hlásenia z mestskej polície a diskusie ukazujú, že ten problém vzniká veľmi výrazne. Hlásia to všetci naprieč funkciou. Stačí sa ísť pozrieť do obchodu a oni to vidia najlepšie. Drahšie salámy či mäsá zrazu majú kódy.
Veľmi úzko spolupracujeme s krajským policajným riaditeľom Viliamom Adamcom. Mali sme veľký míting aj s nočným primátorom Martinom Královičom aj s funkcionármi mestskej polície.
Naše kompetencie niekde končia a začínajú kompetencie štátnej polície, ale usilujeme sa nanovo nakresliť spôsob fungovania. Posúvať kompetencie môže len parlament, ale budeme sa viac počúvať, spolupracovať a dáme si väčší pozor.
“Ako keby nám štát chcel teraz prikázať, aby sme vrátili štvorprúdovú komunikáciu do mesta. Niektorí ľudia si na tom urobili kampaň. Teraz majú moc a chcú diktovať, ako má vyzerať ulica v samospráve.
„
Vrátili sa aj razie do podnikov. Kukláči nabehli napríklad do Kácečka. Policajný prezident Ľubomír Solák povedal, že kontrolovali bločky, hoci ľudia, ktorí tam boli, hovorili o mimoriadne hrubom zaobchádzaní. Ide o terorizovanie hlavného mesta?
Volal som s majiteľom jedného z tých podnikov. Ak budem mať dojem, že naozaj ide o terorizovanie, budem sa chcieť o tom s pánom prezidentom baviť.
Síce sa môže zdať, že sú to 90. roky, ale v skutočnosti v nich nežijeme a odvtedy sme sa ako spoločnosť veľmi posunuli. Ocitli sme pripravenejší brániť naše nezávislé inštitúcie aj ľudí, ktorých zasiahne tlak zo strany vlády.
Trestná a drogová činnosť sa v Bratislave odohráva, bohužiaľ, čoraz viac. Mestská polícia má spolupracovať so štátnou a máme ísť do toho. Ak však zacítime nejaký typ šikanovania, budeme veľmi hlasno kričať.
Koalíciu evidentne kvári aj cyklotrasa na Vajanského nábreží. Otvorili ste ju v septembri, potom ste opravovali pod tlakom viaceré veci od múrikov cez križovatky či nastavenia semaforov. Nemôžete si trochu sami za to, že je pod takým útokom? Mohli ste to odložiť o rok a spustiť na jar, bez chýb a pripraviť na to aj verejnosť.
Na stretnutiach s primátorom často o tom hovoríme. Aj o tom, že sme si vedomí chýb. Otvárať cyklotrasu na zimu je nezmysel. Mali sme to viac komunikovať. V minulosti sme mali dojem, že to je odkomunikované.
Bola tam participácia či architektonická súťaž, ktorú urobila bývalá starostka Starého Mesta Zuzana Aufrichtová. Víťaz hovoril presne o takomto riešení, ale evidentne sme to podcenili. Mali sme o tom hovoriť viac. Pravdepodobne by to však niektorí politici v nedeľných debatách na útoky proti všetkému liberálnemu a progresívnemu využívali aj tak.
Vo finále to nie je o cyklotrase, ale o tom, že si myslím, že v 21. storočí v hlavnom meste cez historické centrum nemá ísť štvorprúdovka, na Štúrovom námestí päťprúdovka. Napriek tomu, že som na tom stratil sériu politických bodov a bolelo to, som presvedčený, že robíme správnu vec.
Ako keby nám štát chcel teraz prikázať, aby sme vrátili štvorprúdovú komunikáciu do mesta. Niektorí ľudia si na tom urobili kampaň. Teraz majú moc a chcú diktovať, ako má vyzerať ulica v samospráve. Čo urobia nabudúce? Zakážu, aby sa ľudia kúpali vo fontáne na Námestí slobody? Donútia nás, aby sme urobili parkovisko na Hlavnom námestí alebo na pešej zóne?
Kde skončí ich boj proti „liberálnemu“ uvažovaniu o uliciach a o svete? To sú moje predvolebné sľuby. Hovoril som, že na miestach, kde budem považovať za správne delenie priestoru medzi autá, chodcov a cyklistov, budem o ňom znovu uvažovať.
Teraz sa dostalo do zákona, že vám môžu zobrať správu Vajanského nábrežia. Nakoniec vám môžu dať pokutu 33-tisíc eur. Čo urobíte, ak by vám ministerstvo zobralo správu a nariadilo by vám zrušiť cyklotrasy? V minulosti ste hovorili, že zaplatíte pokutu.
Odvtedy sme sa pohli, získali sme ďalšie kladné stanovisko Krajského dopravného inšpektorátu Bratislava na túto ulicu, pretože sme tam urobili opravy, ktoré si želal. Nechceme sa vracať späť a nechceme, aby nás štát do toho nútil. Dnes tadiaľ jazdí mesačne približne 40-tisíc cyklistov a ľudia si na to zvykli. Kto potrebuje, obíde to po osemprúdovej Einsteinovej.
Nie sú tam také zápchy ako prvé mesiace. Vznikali aj pre naše chyby a za to som sa ospravedlnil. Mali sme napríklad zle nachystané semafory. V každom prípade budeme schopnosť nášho mesta rozhodovať o jeho tvare brániť súdnou cestou.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
