Pre niekoho je zbieranie húb koníčkom. Je to vášeň a istý typ vzrušenia, keď sa obzerá po lese, či nájde úlovok, ktorý si môže odniesť v košíku domov.
Huby sú unikátne. Už len tým, že nepatria ani medzi rastliny, ani medzi živočíchy. To, čo ľudia bežne nazývajú huba, je plodnica.
"Huba si žije svoj život vo forme podhubia a v určitej fáze vývoja, keď potrebuje vytvoriť potomstvo, vytvorí plodnicu," vysvetľuje docent MARTIN PAVLÍK z Lesníckej fakulty vo Zvolene.
Huba pre svoj život plodnice vôbec nepotrebuje. Vytváranie plodníc pre ňu znamená veľkú robotu navyše a energetickú stratu. Preto to robí, keď má na to optimálne podmienky.
Z rozhovoru sa dozviete:
- Akú funkciu majú huby v lese.
- Koľko druhov húb je v lese.
- Ako a kedy ich máme zbierať.
- Prečo sú niektoré jedlé, nejedlé a jedovaté.
- Prečo sú pre niekoho ťažko konzumovateľné a či sa to zmení dĺžkou varenia.
- Či je muchotrávka zelená najjedovatejšou hubou na Slovensku.
- Či na huby vplýva toxické prostredie alebo klimatická zmena.
Čo by sa stalo, ak by nerástli žiadne huby?
Nebol by les. Huby majú v lese niekoľko funkcií - či je to saprofytická, teda rozkladná, alebo parazitická. To znamená, že v lese tlmia niečo, čo by tam už nemalo veľkú perspektívu.
Potom je to symbiotická úloha, keď pomáhajú stromom žiť a rásť.
Hovoríte o tom, že huby tlmia to, čo v lese nemá veľkú perspektívu. Máme to vnímať, že tlmia nejakú toxicitu?
Je to skôr o tom, že v prírode existuje prirodzený výber. To, čo je slabé, je neperspektívne. A presne to huby svojou činnosťou z lesa odstraňujú.
Chorý strom ich činnosťou zahynie. Následne ho rozkladače - saprofytické huby rozložia. V lese prežijú len odolné a zdravé stromy. Na tie si huby netrúfnu.
Takto to v prírode funguje už stovky miliónov rokov.
Deväťdesiat percent drevnej hmoty, ktorá zostáva v lese ako odumretá, rozkladajú huby. Ak by tam neboli, nastal by nutričný kolaps a les by nemohol existovať.
Teraz sa však rozprávame o hubách, ktoré asi nie sú jedlé a možno sú aj neviditeľné.
To nie sú len nejaké mikroskopické huby. Sú to aj tie, ktoré bežne poznáme, zbierame a dokonca aj konzumujeme, ako napríklad podpňovka.
To je jeden z najtypickejších parazitov, ktorý v prírode nefunguje iba na stromoch, ale aj na kroch, zelenine. Parazituje prakticky na všetkom, čo jej príde do cesty.
Jednak to potrebuje pre svoju výživu, jednak je to dané prírodou, že to má odstrániť.
Takže parazitmi môžu byť aj huby, ktoré sú jedlé.
Koľko druhov húb je na Slovensku?
Slovensko je na to celkom dobre, čo sa týka ich evidencie. Naši mykológovia zaevidovali zatiaľ okolo päť a pol tisíca druhov. To svedčí jednak o veľmi peknej diverzite, kvalite životného prostredia, ale aj o veľkom záujme a erudícii našich profesionálnych aj amatérskych mykológov.
Na mysli mám takzvané vyššie huby, z ktorých sa niekedy zbierajú plodnice. To, čo ľudia bežne nazývajú huba, je vlastne len jej plodnica.
A čo je potom huba?
Huba si žije svoj život vo forme podhubia alebo mycélia. Ako som spomínal, je parazitom alebo aj rozkladačom.
V určitej fáze vývoja, keď potrebuje vytvoriť potomstvo, vytvorí plodnicu. V nej sa nachádzajú obrovské množstvá výtrusov, ktoré sa rozšíria do prostredia. Takto sa huba šíri.
Plodnica je len časť huby, ktorá zabezpečuje reprodukciu huby.
Plodnica je to, čo vidíme, prípadne zbierame a konzumujeme. Teda klobúčik s hlúbikom.
Áno. Zjednodušene je to presne tak.
Niekde som čítala, že podhubie, ktoré sa nachádza v zemi a nevidíme ho, môže byť obrovské.
Podhubie je vždy niekde skryté. Huba potrebuje svoj pokoj, teplotu a vlhkosť. Spravidla je ukrytá v pôde, ale môže byť aj v dreve, pod kôrou, v tele rozkladajúceho sa živočícha.
Vytvára veľkú sieť, ktorá, ak má na to vhodné podmienky, sa šíri veľmi dobre.
Ťažko sa to kvantifikuje, ale napríklad na podzemnej časti stromu - koreňoch, sa často vytvára symbióza – takzvaná mykoríza. Tu sa vytvárajú hubové vlákna. Ich dĺžka je tisícnásobne väčšia, ako je dĺžka koreňov stromu.
Sú to často kilometre vlákien.
Hurá na huby. Po zjedení ktorej by ste nemali piť pivo a ako sa prejavuje otrava? Čítajte Už ste to sčasti naznačili, že huba, aby vytvorila plodnicu, potrebuje určité podmienky. Často počujem, ako hubári hovoria, že les vonia hubami, ale žiadne jedlé nerastú. Prečo niekedy plodnice vyrastú a niekedy nie?
Myslíte, kedy huby začnú vytvárať plodnice.
Áno.
Musí nastať určitá kombinácia vonkajších a vnútorných podmienok – huba pre svoj život plodnice vôbec nepotrebuje. Vytváranie plodníc pre ňu znamená veľkú robotu navyše a energetickú stratu.
Mykológ Martin Pavlík. (zdroj: Zdroj - Archív Martina Pavlíka)Keď huba vytvára plodnice, prestáva rásť a energiu vkladá do tvorby plodníc.
Znamená to, že energiou neplytvá vtedy, keď to pre ňu nemá význam. Nevytvorí napríklad plodnice v strede leta, keď je 35 stupňov. Mohla by to urobiť, ale tak by sa vyčerpala, že by zahynula. Vytvorila by plodnice, ktoré by síce vytvorili spóry, tie by sa rozptýlili, ale v dôsledku sucha by aj tie zahynuli. Nemá to význam.
Preto to robí, keď má na to optimálne podmienky. Niektoré plodnice sa vytvárajú na jar, niektoré v lete, niektoré teraz, keď popršalo. Huba vycíti, kedy môže vytvoriť plodnice na reprodukciu a vtedy dá zo seba všetko.
Takže huba vytvorením plodníc nerobí službu nám, ale sebe.
Presne tak, chce sa zachovať cez svoje potomstvo.
Obmedzujú ľudia nejakým spôsobom podhubie?
Najčastejšie rozrývaním pôdy. Motorkári zničia pôdu v lese, povrch sa naruší aj ťahaním dreva či vodnou eróziou.
Ale rozryje ju napríklad aj diviak.
Pôda sa síce prevzdušňuje, ale zároveň dochádza k pretrhnutiu mycélia, ktoré je tesne pod povrchom pôdy. Keď sa poškodí, vyschne a už nerastie.
Ďalšia vec, na ktorú sa až tak nemyslí, sú rôzne imisie a ich dosah na pôdu. Všetky znečistenia majú vplyv na pôdu, pretože do nej vsakujú.
Práve tam sú tie najjemnejšie mykorízne korienky, ktoré sú veľmi citlivé napríklad na ťažké kovy, kyslé dažde, rádioaktívne prvky a podobne.
Ľudia neničia huby tým, že im zbierajú plodnice, ale tým, že im kazíme prostredie, v ktorom žijú.
Je to už dávno, ale niektorí ľudia doteraz hovoria, že po Černobyli rástli veľké huby. Je to pravda?
