Je to vôbec prvé literárne dielo, ktoré vzniklo na dnešnom území Slovenska. Dávno pred štúrovcami, pred Veľkou Moravou aj pred Slovanmi.
Filozofický spis Hovory k sebe začal písať cisár Marcus Aurelius, keď pri Hrone táboril s rímskou armádou a bojoval s odbojnými Germánmi. Sám to do diela aj poznamenal.
Problém bol, že hoci rímske tábory na území Slovenska boli známe, ani jeden z nich neležal na dolnom Pohroní. Archeológovia po nejakej stope pátrali desaťročia.
Poľný tábor rímskeho vojska sa teraz podarilo zachytiť v katastri mesta Želiezovce v Levickom okrese. Podľa archeológa s najväčšou pravdepodobnosťou práve tu Marcus Aurelius tvoril.

Nečakaný významný objav
„Archeologický výskum sa v katastri Želiezoviec realizuje od roku 2017 a priniesol veľmi dôležité poznatky o lokalite z viacerých historických období,“ hovorí Michal Cheben z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied (AÚ SAV), ktorý vedie výskum.
Vysvetľuje, že už na základe podrobných povrchových prieskumov bolo evidentné, že sa tu nachádza významná polykultúrna lokalita, čiže intenzívne osídlená už od mladšej doby kamennej, neolitu, až do neskorého stredoveku.
„Okrem dvoch rozsiahlych neolitických sídlisk s desiatkami domov sa tu podarilo objaviť jedno z najväčších pohrebísk z doby laténskej, ako aj zaniknutú stredovekú dedinu s kostolom. Najväčším objavom však bol práve rímsky poľný tábor.“
Na poli za mestom pomáhala ťažká technika, bagre odkrývali povrchové vrstvy, po nich prišli na rad motyky, štetce, zameriavanie sond a nálezov v nich.

Počas tohto leta použili archeológovia pri výskume meranie pomocou magnetometra. Umožňuje získať komplexný pohľad na dávne osídlenie bez toho, aby sa archeológovia museli dostať pod zem.
„Isté indície sme mali už v prvej fáze prieskumu, niečo nám napovedali kovové nálezy ako spony a mince,“ hovorí Cheben s tým, že tábor sa podarilo objaviť ako obyčajne vďaka náhode.