BRATISLAVA. Návrh zákona, ktorým sa novelizujú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií, prerokuje Národná rada SR v skrátenom legislatívnom konaní.
Definitívne by tak mali o ňom rozhodnúť už na aktuálnej schôdzi. Rozhodli o tom vo štvrtok poslanci. Koalícia zároveň rozhodla aj o skrátení rozpravy v prvom čítaní na dohromady dvanásť hodín.
Tento čas sa potom rozráta medzi jednotlivé poslanecké kluby. Približne tri hodiny v prvom čítaní dostal Smer, viac ako dve hodiny boli pridelené Progresívnemu Slovensku.
Hlasovať v prvom čítaní by mali vo štvrtok večer. Následne budú mať možnosť počas ďalších dní v rámci výborov priniesť pozmeňujúce návrhy. Druhé čítanie sa začne v utorok 1. októbra o 9.00 h.
Miliarda na nové výdavky
Poslanec Štefan Kišš (PS) v rozprave kritizoval, že veľká časť príjmov zo zvyšovania daní nepôjde na znižovanie rozpočtového deficitu, ale na nové výdavky.
Vyzval ministra financií Ladislava Kamenického (Smer), aby vysvetlil, na čo presne plánuje vláda použiť miliardu z 2,7 miliardy eur, ktoré by mala priniesť konsolidácia.
Opozičný poslanec Marián Viskupič (SaS) počas rozpravy v parlamente upozornil, že vládou predložený konsolidačný balík spôsobí výrazné zdražovanie a spomalenie slovenskej ekonomiky.
Vyššie ceny aj pomalší rast platov. Konsolidačný balíček spomalí ekonomiku. Ako na to doplatia ľudia? Čítajte Sporné sú podľa neho aj opatrenia v celkovom objeme 2,7 miliardy eur, z ktorých je jedna miliarda predpripravená na nové výdavky.
Kamenický obhajoval potrebu konsolidácie s odkazom na riziko, že by sa Slovensko mohlo ocitnúť v situácii podobnej gréckej kríze. Hrubý dlh Slovenska je blízko úrovne 60 % hrubého domáceho produktu. „Návrhy zákonov je preto nutné prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní,“ tvrdí Kamenický.
Účinnosť bude nadobúdať postupne
Návrh obsahuje väčšinu opatrení na ozdravenie verejných financií v budúcom roku. Rozpočtu by mal tento balík priniesť približne dve miliardy eur.
Novelizuje sa ním napríklad zákon o sociálnom poistení. "Navrhuje sa zavedenie asignácie podielu zaplatenej dane z príjmov pre rodičov ako náhradu za rodičovský dôchodok vyplácaný zo sociálneho poistenia, ktorý sa preto z príslušných právnych predpisov vypúšťa," priblížilo v dôvodovej správe ministerstvo financií.
Zvýšiť sa má tiež hranica maximálneho mesačného vymeriavacieho základu na platenie nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia či poistenia v nezamestnanosti z doterajšieho sedemnásobku na 11-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR spred dvoch rokov.
Navrhované zmeny sa týkajú aj zákona o dani z príjmov. S cieľom konsolidácie verejných financií sa má zaviesť nová sadzba dane pre právnické osoby vo výške 22 %. Vzťahovať sa má na firmy, ktoré dosiahnu zdaniteľné príjmy vyššie ako jeden milión eur.
Niektoré úpravy sú cielené na podporu malých firiem a živnostníkov. Znížiť sa má napríklad už v súčasnosti nižšia sadzba dane z 15 % na 10 % u daňovníkov, ktorých zdaniteľné príjmy nepresiahnu 100-tisíc eur.
Novelou sa má tiež obmedziť nárok na daňový bonus pre vysokopríjmových daňovníkov. Tento nárok bude postupne klesať, ak základ dane z príjmov bude vyšší ako 1,5-násobok priemernej mzdy v hospodárstve spred dvoch rokov.
Prečo vláda neprizná, že dane dvíhať nemusí Čítajte Od budúceho roka sa má zvýšiť základná sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH) z 20 % na 23 %, zaviesť nová 19 % sadzba a zároveň znížiť doterajšia 10 % sadzba na 5 %. Novela prináša aj úpravu položiek, ktoré spadajú pod jednotlivé sadzby dane.
Novelizovať sa má aj zákon o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve. Jedným z dôvodov je zmena spôsobu financovania materských škôl. "Presunom kompetencií pri materských školách z originálnych kompetencií na prenesený výkon štátnej správy sa zníži percento podielových daní poukazovaných obciam o sumu 559 miliónov eur," vyčíslil rezort financií.
Predpokladaný vyšší výnos tejto dane bude smerovaný do štátneho rozpočtu na zníženie schodku rozpočtu verejnej správy. Uvedené si vyžiadalo úpravu podielu územných samospráv na tejto dani, pričom suma podielu obcí a vyšších územných celkov vyplývajúca z doterajších prognóz má zostať zachovaná.
Úpravou zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach sa dopĺňa ďalšie odvetvie, ktorého sa odvod týka, a to výroba výrobkov z ropy a jej chemického spracovania. Zároveň sa pre toto odvetvie zavádza osobitná sadzba, ktorá sa prvýkrát použije po 31. decembri 2024. Taktiež sa navrhujú osobitné sadzby pre tie regulované odvetvia, pri ktorých je možné predpokladať vysokú mieru ziskovosti.
Naopak, s cieľom znížiť finančnú záťaž regulovaných osôb a podporiť financovanie štátneho dlhu domácimi subjektami sa navrhuje, aby sa výnosy slovenských štátnych dlhopisov nezahŕňali do základu osobitného odvodu. "Po oslobodení úrokov od odvodu by mali subjekty pri rovnakom úroku dopytovať viac dlhopisov," predpokladá ministerstvo financií.
Vzhľadom na viaceré novelizácie zákonov by mali rôzne časti konsolidačného balíka nadobudnúť účinnosť postupne, a to od novembra tohto roka až do januára 2026.
