BRATISLAVA. Dvakrát vládli so Smerom, dvakrát za to zaplatili neúčasťou v parlamente. Aj v septembri 2023 prekročila SNS prah zvoliteľnosti len o 16-tisíc voličov a merania z uplynulého roka ukazujú, že aj do tretice sa z nej stáva rezervoár voličov, z ktorého môže čerpať Smer Roberta Fica.
Scenár, ktorý od takéhoto vývoja stranu aspoň potenciálne chránil, v utorok roztrhal Rudolf Huliak. Bez tohto poľovníka a starostu Očovej s takmer 60-tisíc preferenčnými hlasmi na kandidátke strany Andreja Danka by bola SNS aj po minulých voľbách stále mimoparlamentnou stranou.
Koniec priameho partnerstva s Dankom, ako ho tento týždeň ohlásil Huliak, poškodil dôveryhodnosť predvolebného príbehu strany o "spájaní národných síl" pod značkou SNS, keďže deviati z desiatich zvolených poslancov z kandidátky SNS po voľbách neboli členmi SNS vrátane troch osôb z Národnej koalície.
Pravidelné medzimesačné porovnania vývoja popularity strán zvyčajne nedokážu odpovedať na otázku, ako sa im skutočne darí. Denník SME analyzoval merania troch prieskumných agentúr naprieč prvým rokom aktuálneho volebného obdobia. Analýza ukazuje, že v prípade SNS smerovanie mimo parlamentu nie je len epizodický výkyv.
"Andrej Danko nie je môj predseda," povedal Huliak už cez víkend, čím posilnil predpoklad, že Dankova strana sa opäť stane obeťou "žraloka Fica", ako ho nazval šéf SNS. Sám tak posilňuje význam Smeru, ktorý je na rozdiel od jeho úhlavného oponenta Progresívneho Slovenska skutočnou konkurenciou SNS.
SNS je tak spolu so stranou Slovensko Igora Matoviča najväčším lúzrom prvého roka od volieb. Naopak, dlhodobé dáta ukazujú, že víťazom roka je Progresívne Slovensko, za ktorým sú z pohľadu trendu voličskej podpory s odstupom už len Demokrati Jaroslava Naďa.
Vývoj podpory jednotlivých strán SME rozdelilo do troch kategórií podľa toho, či rastú, stagnujú, alebo klesajú.
