Vyhlásili anticeny za architektúru. Brutus roka sú ľudia z SNS na ministerstve kultúry

V júli ktosi v bratislavskej Rači pomaľoval sochu sv. Floriána bielou, modrou a červenou farbou. Mnohým potom pripomínala animovanú postavičku šmolka. Podobne niekto farebne upravil aj Svätú rodinu v Špačinciach.

Na Ľadovej ulici v Bratislave medzitým zbúrali vzácny kubistický dom, aby na jeho mieste postavili štyrikrát väčšiu bytovku. V Medzilaborciach prestavujú Múzeum Andyho Warhola, ale bez súťaže.

Zároveň tento rok štát ukončil bez výsledku štyridsať rokov plánovania, čiastočnej výstavby a búrania nemocnice Rázsochy a v Kysaku postavili envirocentrum za dva milióny, kde sa žiaci učia o životnom prostredí bez toho, aby s ním prišli do kontaktu.

Všetky spomínané počiny dostali tento rok anticenu Brutus, ktorá má upozorňovať na "podpriemerné, neinovatívne a neekologické počiny v architektúre".

Za Absolútny Brutus porota tento rok označila súčasný stav a trend riadenia ministerstva kultúry. Nominanti SNS sú zodpovední za „systematickú likvidáciu architektonického dedičstva v súčasnosti, ale hlavne za bezprostrednú likvidáciu potenciálu našej kultúrnej budúcnosti“.

„Aj keď sa to na prvý pohľad netýka architektúry, má to veľký potenciál robiť veci zle a vytvára to priestor pre ďalšie Brutusy,“ povedala hovorkyňa ceny Zuzana Duchovská.

Ministerstvo vedené Martinou Šimkovičovou síce deklarovalo záujem o pamiatky, pomoc na ich opravu však viazne, sezóna je stratená a hrady a pamiatky na protest vyvesujú čierne vlajky.

Dilemy estetiky

Kubistický dom na Ľadovej v Bratislave (zdroj: Google Maps / Brutus )

Do siedmeho ročníka anticeny verejnosť nominovala 48 počinov, porotcovia vybrali víťazov v šiestich kategóriách.

V kategórii Dobre už bolo zvíťazil prestavaný kubistický dom na Ľadovej ulici v Bratislave od architekta Klementa Šilingera z roku 1923. Jednoposchodovú budovu nahradila viacpodlažná stavba.

„Je to významný predstaviteľ kubizmu, veľa takýchto budov nemáme, ale keby sme ich mali sto, tá rekonštrukcia je nepatričná a ničí ráz celého miesta,“ hovorí Duchová.

Pomaľované sochy získali Brutusa v kategórii Dilemy estetiky. Keď sa na sociálnych sieťach začali šíriť fotografie modro-bielej sochy v Rači, mestská časť aj miestna fara odkázali, že na zmenu nedali súhlas ani o nej nevedeli.

Sochu sv. Floriána mali pritom tento rok odborne zrekonštruovať. Teraz na jej obnovu mestská časť zháňa peniaze cez zbierku.

Amatérsky premaľované sochy (zdroj: SME - Jozef Jakubčo / Facebook)

Páchateľa sa síce podarilo nájsť, mestská časť od neho však nemôže žiadať náhradu škody, pretože sochu nevlastní. Jej majiteľ je neznámy. Obnovy sa teda dočká, až keď sa na ňu vyzbiera 17-tisíc eur.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Zo svätého Floriána je Šmolko. Rača rieši nedovolené pomaľovanie sochy Čítajte 

Ohlas vzbudilo aj pomaľované súsošie v Špačinciach, ktorého jasné farby propomínajú brazílsku vlajku. Reštaurátor Tomáš Kucman pre My Trnava povedal, že má celú plejádu fotiek z rôznych obcí, kde tak „skrášľujú“ svätých. Amatérska práca a nevyhovujúci náter okrem estetického hľadiska škodia aj materiálu sochy.

Zase sa zabudlo na súťaž

Brutus sleduje aj počiny v oblasti verejných stavieb a investícií z verejných peňazí. Napriek desiatkam rokov plánovania sa nová nemocnica nebude stavať na Rázsochách, ale možno štát rozšíri nemocnicu v Ružinove.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Architektonickú anticenu Brutus získali vierozvestcovia na Hrade, divadlo Aréna a športová hala Pasienky Čítajte 

Osud nemocnice Rázsochy si vyslúžil Brutusa v kategórii Ľahkovážnosť verejnej správy.

„O najdôležitejšej a najväčšej nemocnici v krajine, v hlavnom meste, sa rozhoduje bez architektonicko-urbanistickej súťaže a vízie aspoň na najbližších 50 rokov, a to štýlom 'aby sa aspoň niečo niekde postavilo',“ komentujú usporiadatelia anticeny.

Kritiku a cenu v kategórii Gól do vlastnej bránky získala Rekonštrukcia múzea Andyho Warhola v Medzilaborciach. Nie za zámer, porota sa teší, že vzniká moderné múzeum moderného umenia, ale za spôsob, akým sa to robí.

„Prešovský samosprávny kraj zadal projekt prestavby múzea, pôvodne nedokončeného domu kultúry v Medzilaborciach, priamym zadaním bez súťaže návrhov. Síce v zmysle verejného obstarávania, avšak proti rozumu hľadania toho najlepšieho možného riešenia,“ hovoria usporiadatelia.

"Je diskutabilné, keď o takýchto záležitostiach rozhodujú jednotlivci na základe svojho, možno aj najlepšieho vedomia a svedomia,“ hovorí Duchová.

Múzeum v Medzilaborciach. (zdroj: Korzár/Jana Otriová)

Ďalší problém vidí Duchová v tom, že projekt je na Medzilaborce priveľký a región nemá potrebnú infraštruktúru pre návštevníkov.

„Je to výsmech aj tým ľuďom, že im postavíme takúto super high-tech budovu, ale vykašleme sa na nezamestnanosť, zdravotníctvo, stav ciest, je to úplne nesystémové,“ hovorí Duchová.

Nie je všetko zelené

Košická župa zase postavila Audiovizuálne centrum KlimaPark v Kysaku, ktoré porota nazvala „greenwashingové“.

Žiaci sa tam majú vzdelávať o klíme, podľa slov učiteliek, ktoré ho navštívili, deti celý čas len sedia dnu a pozerajú na veľkoplošné obrazovky. Aj keď má prerobená budova zelenú strechu, ďalšie klimatické opatrenia tam nie sú.

„Na okolí nie sú vysadené žiadne stromy, kríky, žiadne vodné plochy, nič čo by vytváralo dobrú mikroklímu, naopak, všetko je vydláždené a vykosené,“ hovoria učiteľky. „Nie sú tam žiadne možnosti na zážitkovú pedagogiku, na zmyslové precítenie významu zelene a vody pre klímu, nič, len pasívne sledovanie obrazoviek."

Klimapark v Kysaku (zdroj: TASR)

Centrum stálo dva milióny eur, takmer celá suma išla z európskeho fondu súdržnosti.

„Je to taký tradičný slovenský prístup, že minieme peniaze, niečo si vyúčtujeme,“ komentuje Duchová. Neďaleko je pritom zabehnuté Ekocentrum Sosna. „Bolo by určite rozumnejšie pracovať s nimi a rozvíjať nejakú sieť, ale zjavne tam o to nešlo."

Vyhlasovatelia súťaže udelili aj cenu verejnosti. Získala ju výstavba v národných parkoch, konkrétne novodobé luxusné chaty, ktoré ironicky označili ako „zruby na botoxe“.

Nové zruby na Donovaloch (zdroj: Chalet Donavalley )

Ich formy podľa autora nominácie „odkazujú k praslovanským architektonickým tvarom menhirov, dolmenov a kromlechov, beťársky sfúzovaných s estetikou rodiny Flinstonovcov, ktorá rozihrá úsmev na perách nejedného rekreanta, vychutnávajúceho si ticho hôr na svojej štvorkolke.“

Načo sú nám dvestoročné stromy v lesoch, keď ich môžeme mať krásne zapracované do fasády zimného sídla, pýta sa Brutus.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Dnes by bola influencerkou. Gisela Weyde pred sto rokmi bojovala za bratislavské pamiatky Čítajte 

Beata
Balogová

Šéfredaktorka

Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu. Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám. Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.

Vyskúšať predplatné