BRATISLAVA. Veľvyslanectvá v Kodani a Osle už slovenských občanov v zahraničí odkazujú na Štokholm. O tom, že budú zrušené, sa ich personál dozvedel len hodiny predtým, ako to minister oficiálne oznámil verejnosti.
„Nie je potrebné, aby sme v Nórsku a Dánsku mali zastupiteľský úrad,“ povedal minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer).
Pri oznámení zmeny siete zastupiteľských úradov poukázal na to, že Slovensko je členom EÚ a NATO a že vláda chce robiť zahraničnú politiku na všetky štyri svetové strany, pričom geopolitické ťažisko sa aktuálne presúva do indopacifického regiónu.
Ministerstvo argumentuje tiež šetrením financií. Zároveň však otvára nové veľvyslanectvá v Alžírsku, Tanzánii, Malajzii a na Filipínach a argumentuje rozšírením ekonomickej spolupráce.
Občania Slovenska žijúci v Dánsku proti zatváraniu ambasády protestujú.
Rušenie veľvyslanectiev nemožno kompenzovať otváraním nových zastupiteľských orgánov v iných krajinách, hovorí bývalý šéf diplomacie Rastislav Káčer. „Rozšíriť sieť by bolo fajn, ale nie na úkor Dánska a Nórska,“ povedal pre SME.
Ministerstvo: Ani Dáni nemajú ambasádu u nás
Vláda na konci augusta uznesením ukončila činnosť veľvyslanectiev v Dánsku a Nórsku. Ruší sa tiež činnosť generálneho konzulátu v Krakove a Petrohrade a styčného úradu v Kosove.
„Dialóg bude prebiehať na rovnakej úrovni, ako ho zabezpečujú Dáni, ktorí tiež nemajú svoju ambasádu na Slovensku,“ povedala hovorkyňa ministerstva Beatrice Szabóová.
Informácie pre Slovákov v zahraničí:
- Slovákom, ktorí do 30. septembra stihli požiadať o rodný, sobášny či úmrtný list, príde doklad do konca novembra.
- Ďalší žiadatelia z Dánska, Nórska a Islandu sa majú obrátiť na Veľvyslanectvo SR v Štokholme.
- Žiadosti o nové cestovné doklady, občianske a vodičské preukazy prijímajú veľvyslanectvá ešte do 15. októbra.
- Do konca novembra stíhajú občania vybaviť ešte notárske a osvedčovacie služby.
- Ak budú Slováci v zmienených štátoch po 30. novembri potrebovať konzulárnu asistenciu, napríklad pri ohrození života a zdravia, obrátiť sa majú na štokholmské veľvyslanectvo.
- Viac informácií uvádzajú obe veľvyslanectvá na svojich stránkach.
Na Slovensku je akreditované dánske veľvyslanectvo vo Viedni. V Bratislave sa nachádza dánsky konzulát, kde si môžu občania dokladmi vybavovať konzulárne záležitosti. Slováci v Dánsku však budú musieť cestovať do Štokholmu. Platí to aj pre Nórsko a Island.
Znamená to, že až v Štokholme si budú môcť vyriešiť overovanie dokladov, požiadať o pas či občiansky preukaz a pomoc pri strate dokladov.
Obzvlášť komplikované to môže byť pri vybavovaní rodného listu. Ak sú rodičia nezosobášení a majú len slovenské občianstvo, obaja musia doklady fyzicky podpísať a odovzdať na veľvyslanectve, s prítomnosťou niekoľkomesačného dieťaťa.
V Nórsku, ako najdlhšej európskej krajine s odľahlými mestami pri fjordoch, môže cesta do väčších miest trvať niekoľko hodín. Po novom sa turistika za dokladmi z Nórska a Dánska predĺži až do Štokholmu.
Z Osla sa človek do Štokholmu autom dostane za šesť hodín, lietadlom sa prepraví aj do hodiny. Z druhého najväčšieho mesta Bergenu môže let trvať jednu až štyri hodiny vzhľadom od miesta prestupu, autom trinásť hodín.
„Ak máte viac detí, ktorým musíte každé dva roky vybavovať doklady, je to ešte nenormálnejšie. To však netrápi našich politikov, ktorí tu nežijú,“ hovorí Daniel Katuščák žijúci v Nórsku.
Keďže má Katuščák aj s rodinou dnes už dvojaké občianstvo, kontakt s veľvyslanectvom nepotrebuje. „Na Slovensko sa vykašlem a vybavím si všetko na diaľku s Nórmi elektronicky. Slovenské veci zbúcham, keď raz za čas budem na Slovensku,“ hovorí programátor, ktorý začal v Nórsku pracovať pred desiatimi rokmi.
Po výmennom pobyte na semester, z ktorého sa vykľul rok a pol na zahraničnej škole, dokončil v Brne vysokú školu a do Nórska sa vrátil aj s priateľkou, ktorá dnes pôsobí ako zdravotná sestra.
Protesty i petícia
Bývalí diplomati vnímajú koniec veľvyslanectiev v dvoch škandinávskych krajinách symbolicky.
Nóri sú silným partnerom Slovenska v NATO a ich podporu aj naďalej potrebujeme, navyše nórske fondy podporujú rozvoj slovenskej ekonomiky, hovorí Káčer. „Pre Slovensko je Nórsko ako bývalá minoritná krajina v rozpadnutom kráľovstve inšpiráciou, ako sa z rurálnej krajiny prerodiť na jednu z najvyspelejších krajín sveta,“ povedal.
Slováci v Dánsku žiadajú vládu, aby zvrátila rozhodnutie o rušení ich spojenia so Slovenskom. V petícii za zachovanie veľvyslanectva pred vydaním článku figurovalo takmer tisíc podpisov, na štvrtok večer zvolali aj protestné zhromaždenie.
Zrušenie veľvyslanectva podľa nich signalizuje nezáujem vlády o vyše 4000 Slovákov, čo tu žijú.
„Pôsobí to arogantne. Najabsurdnejšie je, že tu žije značná komunita mladých a šikovných študentov, z ktorých veľa chce zostať v spojení so Slovenskom,“ hovorí Klára Deketová, ktorá v minulosti pôsobila na slovenskej ambasáde v Dánsku a stále v krajine žije.
Mládi Slováci protestujú pred dánskou ambasádou proti jej rušeniu. (zdroj: Klára Deketová)Ministerstvo argumentuje, že v prípade zvýšených požiadaviek sú žiadateľom o víza k dispozícii lietajúci konzuli. Víza takto môžu získať občania tretích krajín v profesiách s nedostatkom pracovníkov.
Informácie o rušení sa podľa zdrojov SME k veľvyslanectvám dostali pár hodín pred oznámením verejnosti.
„Všetky zastupiteľské krajiny, v ktorých úrady rušíme, boli informované, aby sa to nedozvedeli z médií,“ uviedol štátny tajomník Marek Eštok.
Čo bude s budovou
Budova slovenského veľvyslanectva v Dánsku s pozemkom majú podľa dánskeho katastra hodnotu vyše 4 miliónov eur. Vlastníkom je Slovenská republika, ktorá má podľa informácií denníka SME záujem budovu predať. Ministerstvo však plány s predajom budovy zatiaľ nepotvrdilo.
Hoci ministerstvo argumentuje aj šetrením financií, zároveň vyčíslilo náklady na plánované úpravy zastupiteľskej siete na 2,5 milióna v budúcom roku a v ďalších rokoch 1,7 milióna eur. Patrí sem vytvorenie nových úradov, prenájom a starostlivosť o priestory a zväčšenie počtu ekonomických diplomatov.
Ministerstvo sumu zatiaľ len odhadlo podľa priemerných cien budov v krajinách, kde sa nové veľvyslanectvá zriaďujú.
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kodani. (zdroj: Google Maps)Argument konsolidáciou podľa bývalého ministra Káčera nestačí. Poukazuje na to, že vláda zatvára ambasády, kde má štát majetok a relatívne nízke náklady na chod úradu.
„Nech vysvetlia, ako tým ušetríme. Neviem, akú kalkulačku niekto vlastní, keď to takto odôvodňuje. Aký máme záujem v Tanzánii, kde budú vyššie náklady na prevádzku ambasády ako obchod s krajinou?“ pýta sa.
Prehĺbenie vzťahov v Pacifiku
Ministerstvo tvrdí, že má záujem otvárať ambasády v krajinách, kde je potrebné naštartovať hospodársku spoluprácu a slovenské firmy v nich majú potenciál etablovať sa.
„Zriaďujeme aj styčný úrad v etiópskej Addis Abebe, kde má svoje sídlo Africká únia, čo nám zásadne môže pomôcť pri kandidatúre Slovenska do Bezpečnostnej rady OSN,“ uviedol Juraj Blanár. Geopolitickú dôležitosť zastupiteľských orgánov v afrických krajinách i v Malajzii akcentujú i mnohé európske krajiny, vlastné úrady otvára napríklad aj dánska vláda.
Minister hovorí, že Slovensko musí využiť priestor, kde ho poznajú. „Mnohé krajiny počas Československa posielali svojich ľudí na naše vysoké školy. Dnes títo ľudia pracujú na rôznych významných ministerstvách a rozprávajú našou rečou, tento potenciál musíme využiť,“ uviedol.
V tohtoročnej prvej vlne Slovensko rozšírilo sieť úradov v Canberre i v Bruseli pre vyťaženie zastupiteľstva v Haagu. Ministerstvo tiež hovorí, že urobilo najväčšie zmeny v sieti ekonomických diplomatov za trinásť rokov. Ich počet sa zvýši zo 17 na 43.
„Budeme posilňovať pozície slovenskej ekonomickej diplomacie v krajinách, kde účasť štátu a veľvyslanectva má pridanú hodnotu pre firmy, ktorým môže sprostredkovať kontakt a nájsť partnerov,” povedal štátny tajomník Chovanec.
Zmeny v sieti zastupiteľských úradov nekončia. „Vzhľadom na napätý rozpočet, v ktorom vláda musí konsolidovať verejné financie postupne, robíme kroky postupne a najmä vďaka úsporám v rámci rezortu,“ povedala hovorkyňa Szabóová.
