BRATISLAVA. Kreovanie správnej rady verejnej vysokej školy by sa malo zmeniť. Minister školstva má vymenúvať o jedného člena menej ako akademický senát.
Vyplýva to z návrhu novely zákona o vysokých školách, ktorú vláda schválila na stredajšom zasadnutí.
"Cieľom návrhu je úprava najzásadnejších otázok, ktoré spôsobujú vysokým školám problémy v praxi, javia sa ako neefektívne a komplikujú a predlžujú rozhodovacie procesy," uviedlo ministerstvo školstva.
Upraviť chce tiež lehoty na vyhlásenie voľby rektora, pôsobnosť akademického senátu, spôsob obsadzovania miest vedúcich zamestnancov verejnej vysokej školy či obsadzovanie funkčného miesta docenta a profesora.
Verejná vysoká kola a ministerstvo by zverejnili na svojom webe výzvu na predkladanie návrhov kandidátov na príslušných členov správnej rady najmenej tri mesiace pred skončením sa funkčného obdobia príslušného člena.
Rezort navrhuje aj určiť lehotu na predkladanie návrhov, ktorá má byť najmenej jeden mesiac. Ak členstvo v správnej rade zanikne pred uplynutím funkčného obdobia, výzvu by mali podľa návrhu zverejniť bezodkladne.
Navrhuje takisto zmeny súvisiace s vnútorným systémom zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania. Vysoká škola by si mohla požiadať o vypracovanie hodnotiacej správy, ktorá posúdi, či jej vnútorný systém a jeho implementácia sú v súlade so štandardmi pre vnútorný systém, aj právnickú osobu, ktorá je členom Európskej asociácie pre zabezpečovanie kvality vysokoškolského vzdelávania alebo je zapísaná v Európskom registri zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania.
Čo ďalšie riešila vláda:
- Zdravotníci budú odbremenení od zbytočnej administratívy, vláda schválila zákon o novej elektronizácii v zdravotníctve. Ministerstvo zdravotníctva predložilo na rokovanie vlády návrh na zefektívnenie a elektronizáciu zdravotníctva. Novelu zákona o národnom zdravotníckom informačnom systéme, ktorý bol predložený s cieľom odbremeniť zdravotníkov od zbytočnej administratívy a zlepšiť dostupnosť a kvalitu dát v zdravotníctve, vláda s pripomienkami schválila. Medzi hlavné ciele patrí zavedenie elektronických žiadaniek na laboratórne vyšetrenia a výsledkov laboratórnych vyšetrení, ktoré budú sprístupnené zdravotníckym pracovníkom prostredníctvom Národného zdravotníckeho informačného systému.
- Nový spôsob definovania verejnej optimálnej siete gynekológov ako aj ďalších špecialistov, to je základný cieľ novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Vláda ju schválila na návrh ministerstva zdravotníctva. Ide pritom o stanovenie počtu lekárov v príslušnom medicínskom odbore a regióne, ktorých musí mať každá zdravotná poisťovňa zazmluvnených. Zavedenie novej verejnej optimálnej siete navrhuje rezort zdravotníctva od začiatku roku 2025. Výdavky by v prvom roku mali predstavovať 594-tisíc eur, v roku 2026 takmer 10 miliónov eur, v roku 2027 viac ako 22 miliónov eur a v roku 2028 približne 41,5 milióna eur.
- Kybernetická bezpečnosť prejde na Slovensku modernizáciou, čím sa zabezpečí jej vyššia úroveň. Zmeniť by sa mal prístup k identifikácii prevádzkovateľov základnej služby, spôsob hlásenia kybernetického bezpečnostného incidentu či odstrániť rozdiel medzi prevádzkovateľom základnej služby a poskytovateľom digitálnej služby. Vyplýva to z návrhu novely zákona o kybernetickej bezpečnosti, ktorý predložil Národný bezpečnostný úrad a vláda ho schválila.
- Na Slovensku by sa malo do konca roka konať medzinárodné vojenské cvičenie Valiant Lynx 24. Vyplýva to z materiálu ministerstva obrany o aktualizácii súhlasu vlády s prítomnosťou zahraničných vojakov na Slovensku, ktorý schválila vláda. Na cvičení by sa mali podľa dokumentu zúčastniť španielski vojaci. Na Slovensko v rámci cvičenia môže prísť maximálne 100 vojakov.
- Test proporcionality by mal posudzovať nielen existujúce pravidlá, týkajúce sa právnych predpisov zameraných na regulované povolania, ale aj všeobecné pravidlá. Ide napríklad o právne predpisy, zaoberajúce sa ochranou spotrebiteľa a bezpečnosťou výrobkov. Vyplýva to z návrhu novely zákona o teste proporcionality v oblasti regulácie povolaní, ktorý schválila vláda.
- Slovenská republika zriadi národný register vesmírnych objektov. Zapisovať sa tam budú všetky vesmírne objekty, pre ktoré je Slovenská republika vypúšťajúcim štátom a majú platné povolenie. Spravovať a prevádzkovať register bude ministerstvo dopravy. Vyplýva to z návrhu zákona o regulácii vesmírnych aktivít, ktorý schválila vláda.
- Vláda odobrila aj novelu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu. Ako v tejto súvislosti vysvetlilo ministerstvo vnútra, zmeny obsiahnuté v novele, ktoré majú byť účinné od januára 2025, majú za cieľ odstránenie nedostatkov, ktoré Slovensku vytýkal Výbor expertov Rady Európy pre hodnotenie opatrení proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu Moneyval. Neodstránenie nedostatkov vytýkaných Výborom Moneyval môže mať podľa rezortu vnútra za následok uplatnenie sankčného režimu ICRG voči Slovenskej republike s možným následným zaradením Slovenska na tzv. šedý zoznam („grey list“).
- Vydávanie náhradného cestovného dokladu Európskej únie by sa malo riadiť novými pravidlami. Zavádzajú sa v nadväznosti na smernicu Rady EÚ. Tento doklad vydávajú zastupiteľské úrady Slovenskej republiky v zahraničí občanom iného členského štátu EÚ, ktorý nemá na danom území tretieho štátu diplomatické alebo konzulárne zastúpenie. Vyplýva to z novely zákona o cestovných dokladoch z dielne ministerstva vnútra, ktorú schválila vláda.
- Zamedzenie cestovania do zahraničia pre trestne stíhané osoby sa od januára 2025 zjednoduší. Vláda schválila novelu zákona o cestovných dokladoch z dielne rezortu vnútra. Ministerstvo pripomína, že v súčasnosti sa po uložení zákazu vycestovať do zahraničia podľa Trestného poriadku, resp. po vydaní príkazu na zatknutie, európskeho zatýkacieho rozkazu alebo medzinárodného zatýkacieho rozkazu, rozhoduje ešte v správnom konaní o odňatí cestovného dokladu. Vzhľadom na to, že ide o súdne rozhodnutia, dodatočné rozhodovanie o cestovnom doklade v správnom konaní možno podľa rezortu považovať za v zásade neopodstatnené, a to nielen pri samotnom uložení zákazu vycestovať alebo príkazu na zatknutie, resp. zatýkacieho rozkazu, ale aj pri ich eventuálnom súdnom zrušení.
- Rozpočet Fondu na podporu športu by sa mal navýšiť zo súčasných 20 na 60 miliónov eur ročne. Rozšíri sa aj predmet jeho činnosti či počet členov dozornej rady, zmení sa tiež proces voľby riaditeľa fondu. Zmena sa má dotknúť aj schvaľovania projektov športovej infraštruktúry národného významu.
- Umožniť jasnejšiu podporu športu, znížiť nadmernú byrokraciu, zaviesť mechanizmy na riešenie sporov v športe a tiež zefektívniť jeho financovanie. To sú hlavné zámery návrhu novely zákona o športe, ktorú schválila vláda.
- Vláda schválila návrh novely zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, ktorej cieľom je reagovať na pretrvávajúcu personálnu nenaplnenosť a vysokú odchodovosť v Ozbrojených silách SR. Ako uviedlo ministerstvo obrany, novela sa zameriava na úpravu a realizáciu podporných opatrení v oblasti regrutácie a stabilizácie vojenského personálu.
- Na poste generálnej tajomníčky služobného úradu Úradu vlády končí Marcela Virágová. Rozhodla o tom vláda. Zároveň na tento post vymenovala Tatianu Janečkovú. Janečková bola generálnou tajomníčkou služobného Úradu vlády už v rokoch 2012 až 2020.
- Vláda schválila aj nové znenie zákona o kritickej infraštruktúre. Ako ministerstvo vnútra, ktoré zákon predložilo, zdôvodňuje, v súčasnom geopolitickom kontexte musí Slovenská republika zostať ostražitá a neustále sa prispôsobovať. Aktuálne platný zákon, ktorý vymedzoval ochranu len prvkov kritickej infraštruktúry, je už podľa predkladateľa prekonaný. Návrh reflektuje aj legislatívu Európskej únie.
- Celková úroveň poskytovania dôveryhodných služieb by sa mala zvýšiť na národnej úrovni a taktiež v rámci európskeho spoločenstva. Vyplýva to z návrhu novely zákona o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu, ktorý vláda. Jedným z najdôležitejších doplnení sú ustanovenia o európskej peňaženke digitálnej identity, ktorá predstavuje harmonizovaný prostriedok elektronickej identifikácie pre fyzické a právnické osoby v celej Európskej únii.
