„Daň z dobročinnosti“ čaká tých, ktorí nahrádzajú štát tam, kde zlyháva. Pomáhajú chorým deťom či týraným ženám. Vzdelávajú v osadách. Starajú sa o chudobných, bezdomovcov, opustené zvieratá, prírodu alebo opravujú hrady. Venujú sa však aj korupčným prípadom spojeným s politikmi alebo osvete o menšinách a aj preto čelia mnohé z nich ostrej kritike vládnych činiteľov.
Nová transakčná daň pre právnické osoby spôsobí, že Slovenská katolícka charita môže ročne prísť o 130 000 eur. Ani vládou sľubovaný návrat časti finančnej podpory do neziskového sektora nebude dostatočný a prinesie zmätok.
Aj preto Komora mimovládnych neziskových organizácií bojuje proti zmene, ktorá neprinesie mimovládnym organizáciám nič pozitívne, iba uškodí tým, ktorým pomáhajú. Predseda komory Marcel Zajac hovorí o najhoršej atmosfére pre neziskový sektor v ponovembrových dejinách.
Pomáhajú chorým deťom či týraným ženám, vzdelávajú v osadách, starajú sa o chudobných, bezdomovcov, opustené zvieratá, prírodu alebo opravujú hrady. A tiež sa venujú aj korupčným prípadom spojeným s politikmi. Práve mimovládky sa však môžu stať obeťami konsolidačného balíčka. Ťažké časy asi nastali pre mimovládky, mýlim sa?
Nie, nemýlite sa. Časy to nie sú ľahké. Predovšetkým preto, že my sme vždy boli zástancami toho, že aj keď sa mení akási politická reprezentácia, štát a fungovanie štátu by sa nemali meniť. My zastupujeme organizácie, ktoré sú súčasťou tohto štátu minimálne tridsaťpäť rokov.
Nejako tých 35 rokov robíme na všetkých opatreniach, ktoré by mali zlepšovať a zjednodušovať pozíciu mimovládnych organizácií pri napĺňaní týchto cieľov, to znamená predovšetkým robiť služby v prospech verejnosti, v prospech našej krajiny, našich občanov. A preto v poslednom roku naozaj žijeme časy, kde sme nielen verejne ako keby napádaní a verejne sme dehonestovaní.
Pomôžem si vyjadrením a výrokom zakladateľa portálu Ľudia ľuďom Rolanda Kyšku, ktorý dnes ráno napísal na sociálnej sieti: "Dnes je to presne trinásť rokov, čo sme spustili ĽudiaĽuďom.sk. Bol by to skvelý dôvod na oslavu. Napokon je tu 270-tisíc darcov a viac ako milión sprostredkovaných darov. Ale dostali sme darček a priamo od vlády daň z transakcií, čo znamená tisícky eur, opakujem, tisícky eur, ktoré na budúci rok zaplatíme na novej dani z charity". Čo sa teda stane, ak parlament definitívne schváli v rámci konsolidačného balíčka transakčnú daň?
Aj všetky tieto portály sú členmi rodiny, mimovládnych neziskových organizácií a tie isté podmienky a tie isté prekážky, o ktorých on píše, padajú na všetky mimovládne neziskové organizácie.
Môžete objasniť, čo to bude znamenať? Ako si to ľudia v praxi majú predstavovať?
Na začiatku sme tiež verili, že tá daň sa má týkať podnikateľských subjektov. Zákon je však napísaný tak, že sa týka všetkých právnických osôb. Mimovládne organizácie sú neziskovými právnickými osobami. To znamená, že z činnosti netvoria zisk a ich činnosť naozaj funguje predovšetkým z dotácií, verejných financií, z darov, z darov korporácií, menších i väčších a aj z darov jednotlivých malých darcov. Sú to platby vo všeobecnosti ako pri všetkých organizáciách a podľa toho, aký máte rozpočet, koľko máte platieb, ako máte nastavený účtovný systém, tak viete, že tá daň sa týka každého prevodu od vás von.
To znamená každá jedna transakcia, ktorá sa týka napríklad daru vo výške päť eur, tak tento dar, len čo bude putovať od občana do neziskovky, tak jednoducho bude niekoľkokrát predmetom transakčnej dane. Je to tak?
Presne to sa stane. Čo sa stane všetkým platbám, že v tých výškach, ako je to nastavené 0,4 percenta do desaťtisíc eur, nad desaťtisíc je to 40 eur. Odporúčam každej mimovládnej organizácii, aby si pozrela účtovníctvo z minulého roka. Asi najznámejší najväčší je prepočet Katolíckej charity, ktorý zverejnila pred niekoľkými dňami.
V organizácii, ako je charita, to urobilo za rok 135-tisíc eur. Ale keďže my nie sme zisk tvoriace organizácie, prostriedky môžeme nájsť len v znižovaní platov, čo už hraničí so znížením kvality poskytnutej služby, s počtom poskytnutej služby. Charita dáva krásny list, nechám vám ho tu a pokojne s ním môžte pracovať, lebo oni to urobili verejne. Charita presne napísala, čo všetko by sa za tú sumu dalo urobiť. A to je zaujímavé čítanie, aby bolo ľuďom jasné.
No tak ja len začnem: počet v potravinových balíkov 9000. Počet teplých polievok vydaných ľuďom bez domova 67 500. Počet prenocovaní v nocľahárni 13 500. Počet hodín opatrovateľskej služby v domácnosti pre zdravotne znevýhodnených či odkázaných seniorov 9622. Alebo počet súprav školských potrieb pre deti z nízkopríjmových rodín 4500. To sú obrovské čísla. Predpokladám, že práve s týmto ste argumentovali aj včera na rokovaní finančného výboru. Mali ste pocit nejakej spätnej väzby toho, že je možné ešte o tom diskutovať?
Som typ človeka, ktorý sa nikdy nevzdáva. Ale moje čítanie situácie bolo také, že teraz sa s tým nedá nič urobiť preto, lebo systém je akosi nastavený a nechcú do neho vnášať žiadne prvky, lebo padne jedna chybička a potom padne celý dom. Minister hovoril, že oni by radi, teda potom pre niektoré charitatívne organizácie refundovali túto daň, ale myslím si, že vôbec si to nevieme predstaviť, ako by to mohlo fungovať.
Dajú sa mimovládky vôbec rozdeliť? To je obrovská administratíva. Je to vôbec reálna stratégia?
Je to nereálne preto, lebo vy neviete v dnešnej hádke povedať, čo je viac prospešné, čo je menej prospešné. Všetky financie, ktoré sa v organizácii vyskytnú, ktoré ona prijme, musí použiť na naplnenie účelu, na ktorý vznikla.
Je tu príklad Čiernych dier. Vieme, že ľudia, ktorí sa venujú opravám hradov, pamiatkam, už vyvesujú čierne vlajky práve na tieto pamiatky, na ktoré za celý polrok nedostali žiadne finančné prostriedky. Títo ľudia hovoria aj o tom, že sa sami zadlžili, aby mohli pomôcť tým hradom. Viete si predstaviť opäť čierne vlajky aj niekde inde? Idete bojovať aj inými prostriedkami ako účasťou na finančnom výbore?
Budeme sa snažiť dospieť k novelizácii tohto zákona. Budeme sa snažiť naozaj naďalej presviedčať ľudí, že nie je úplne najlepší nápad práve tieto organizácie zdaňovať. Hovoríme o tej dani ako o dani z pomoci alebo dani z dobra. Preto, lebo tieto organizácie naozaj vznikli na to, aby pomáhali vo verejnom priestore a majú byť zdaňované.
Nám hovoria - robte to dobrovoľne. No a to je presne o tom, keď hovoríte príklad týchto hradov. Môžete robiť s dobrovoľníkmi. Áno, tie hrady sa opravujú prevažne s dobrovoľníkmi. Dnes je veľmi populárne, že robia s ťažko zamestnateľnými ľuďmi, ktorí cez tieto práce jednak dostávajú základné príspevky na život a jednak dostávajú pracovné návyky, takže ešte sa aj učia, ako majú pracovať. Ale vy, keď staviate, musíte mať maltu, cement, piesok, dosky. Niekto tých ľudí musí zorganizovať.
Ak sa na to pozrieme vládnou optikou pri kritike mimovládnych organizácií, vidíte v rámci neziskového sektora ľudí, ktorí by sa nabaľovali, obohacovali, o ktorých by sme mohli povedať, že naozaj zneužívajú tento sektor a tam treba urobiť poriadok?
Samotný sektor hovorí, že neexistuje žiadny systém, ktorý je stopercentný a my sme za 30 rokov urobili veľa spoločných aktivít, kde sme pristúpili k tomu, aby veci boli transparentné. Keď požadujeme transparentnosť od vlády, politických strán, podnikateľských subjektov, samozrejme sa jej sami nemôžeme brániť. Vznikol register, vieme, ktoré dáta v tom registri a od akých súm majú byť povinne zverejnené, kedy treba začať s účtovníctvom, kedy treba začať s auditom v účtovníctve.
Máme pomerne slušnú kontrolu verejných financií preto, lebo existujú zákony o tom, ako narábať s verejnými financiami. Nakoniec, dotačné mechanizmy sú realizované vládou. Takže tieto inštitúcie potom rozhodujú o tom, aké správy dostávajú, aké informácie, vyúčtovania o použití tých peňazí dostávajú. To nie je, že peniaze prestanú a nikto už o nich nikdy nič nepovie. Musíte podať správu o použití peňazí a musia byť aj účtovne limity.
Z toho by mohlo vyplývať, že prebieha akási mýtizácia mimovládnych organizácií a vytváranie ilúzie o tom, že len šíria nejakú ideológiu. Je to tak?
Máme pocit, že sme sa stali, bohužiaľ, v nejakom čase obeťou politického boja. Politické strany si vzali do svojej rétoriky mimovládne organizácie s nejakou túžbou, mysliac si, že ich voličov zaujíma, ako potrestať tých darmožráčov. Pamätám si deväťdesiate roky, keď v podobnej situácii boli podnikatelia a pojem podnikateľ bol priam nadávkou. Dnes sa dostávame do situácie, že pojem mimovládna organizácia začína byť skôr ako veľmi negatívna konotácia.
Jeden typ výčitiek hovorí o tom, že ide o šírenie nejakej ideológie na školách a druhý typ výčitiek hovorí o tom, že sú tu nejaké sorosovské nadácie. Môžete to objasniť?
Čo je ideológia na školách? Keď povie niekto o Nadácii Milana Šimečku, že šíri ideológie na školách, tak ja hovorím, že poznám jej projekt, ktorý sa volá Denník Anny Frankovej. A ak teda šíria túto ideológiu a silne protifašistickú, tak som rád. Úplne nerozumiem tomu, prečo sa tento naratív naozaj vytiahol.
Pripomeňme si výroky Andreja Danka, ktorý hovoril o tom, že "navrhneme im najprísnejšie tresty v Trestnom zákone. Nie je možné, aby pod občianske združenia a nadácie bola schovávaná podvratná politická činnosť, ktorá rozbíja základné hodnoty štátu".
My sme si z toho trochu už robili žart, že za nadáciu doživotie, za občianske združenie 25 rokov, to sú tie najvyššie tresty. Ale mňa by naozaj zaujímalo, čo pán Danko myslí tou podvratnou činnosťou. Ja nechcem zakázať žiadnu politickú stranu. Som človek, ktorý chce vypočuť každého. A nemyslím si, že cesta zakazovania a dehonestácia niekoho iného je správnou cestou v spoločnosti.
Vieme, že mimovládny neziskový sektor má svoju vlastnú splnomocnenkyňu Simonu Zacharovú. Mimovládky ju však práve cez leto veľmi ostro kritizovali. Ako vnímate úlohu pani Zacharovej, o ktorej v tejto situácii nepočuť, že by bojovala za mimovládny sektor a za zlepšenie situácie?
Myslím, že sme našli s pani splnomocnenkyňou aj spoločnú reč ako mimovládne organizácie a budem naďalej dúfať v to, že dosiahneme nejakú zmenu.
Len kedy ju chcete dosiahnuť, keď dnes sa o tom rokuje, možno vo štvrtok sa o tom bude definitívne hlasovať. Čiže koľko času pani Zacharová má, aby to stihla vyrokovať?
Pevne verím, že bude aj súčinná. Preto, lebo toto je veľmi vážne pre mimovládne organizácie a ona je najvyššou predstaviteľkou štátu.
Ak sa schváli transakčná daň, zlikviduje to niektoré mimovládne organizácie a jednoducho skončia so svojou dobročinnosťou?
Úprimne? Nie, nezlikviduje. Nebudú realizované také aktivity, aké by mohli byť. Balíčky, aktivity, školenia a tak ďalej. Niektoré skrátka nebudú zrealizované, lebo na ne nebudú financie. Málo sa o tom hovorí, ale Slováci sú veľmi, veľmi štedrý národ. Ľudia dávajú, lebo veria tomu, že treba pomáhať. A to nie sú len bohatí ľudia. To sú malé dary a najčastejšie a najradšej darujú ľudia, ktorí nemajú peňazí veľa.
Máme štedrých ľudí a chcem povedať, že všetky útoky, všetky, ktoré sme dodnes mali a tento bude pretavený do konkrétnych súm, znižujú nejakú dôveru voči dobru, voči charite, voči ambícii pomôcť. A my stále sypeme piesok do toho súkolia, ktoré nejako funguje. Spejeme k tomu, že všeobecnú dôveru v našu spoločnosť, v náš štát, v našu krajinu naštrbujeme.
Beata
Balogová
