BRATISLAVA. Za rok od teroristického útoku Hamasu na Izrael na slovenskom internete markantne vzrástol antisemitizmus. Ukazuje to výskum Inštitútu ľudských práv.
Podľa jeho výsledkov sa antisemitizmus zvýšil o 300 percent. Inštitút monitoroval od začiatku roka 2023 sociálne siete a diskusie najnavštevovanejších spravodajských portálov, nenávistné príspevky kontroloval pomocou nástrojov umelej inteligencie.
Trojnásobný nárast antisemitizmu
Ako informoval riaditeľ Inštitútu ľudských práv Peter Weisenbacher, systém od minuloročného 7. októbra analyzoval viac ako 200-tisíc príspevkov na sociálnych sieťach, a to na Instagrame, Facebooku a TikToku.
Analyzoval tiež ďalších viac než 100-tisíc príspevkov na spravodajských weboch.
Šéf Inštitútu ľudských práv skonštatoval, že antisemitizmus bol v internetových diskusiách rozšírený aj predtým, ale za posledný rok vzrástol trojnásobne.
Príspevky, ktoré umelá inteligencia označila ako antisemitské, následne kontroloval tím dobrovoľníkov. Tí boli školení podľa podkladov od partnerských zahraničných organizácií.
Rok od útoku Hamasu: Ľudia v Gaze trpia, rukojemníkov čakajú a Izrael vinia z vojnových zločinov Čítajte „Softvér totiž vychádza z naučeného modelu, ktorý má nevyhnutne určitú chybovosť, navyše slovenčina je mimoriadne zložitý jazyk. Manuálne sme ho museli napríklad naučiť, že niektorí antisemiti svoje nenávistné príspevky maskujú slovami ako chazari. Rovnako sme museli vylúčiť stovky príspevkov, ktoré softvér neadekvátne považoval za antisemitské len preto, že obsahovali kritiku Izraela a jeho armády, ktorá však bola v rámci slobody prejavu,“ vysvetlil Weisenbacher.
Inštitút ľudských práv pred časom zverejnil výsledky podobného výskumu, ktorý sa venoval problematike online nenávistí voči Rómom. Avizuje tiež prípravu výskumu o homofóbii a transfóbii.
Boj proti antisemitizmu ako súčasť vzdelania
Celkové výsledky monitoringu antisemitizmu za roky 2023 a 2024 by mali byť známe začiatkom budúceho roka.
„Výskum je realizovaný v rámci projektu MACEU (Monitoring Antisemitism in Central Europe, v preklade Monitorovanie antisemitizmu v strednej Európe), ktorý sa začal na Slovensku a postupne by sa mal rozšíriť aj do Maďarska, Česka a Poľska," uvádza Inštitút ľudských práv.
Manažérka projektu Miriam Schwartzová podotkla, že takýto výskyt antisemitizmu v online priestore desaťročia po holokauste je strašný, je toho názoru, že boj proti antisemitizmu by mal byť aj prioritou vo vzdelávaní. Za šokujúcu označila aj mieru islamofóbie a protiarabského rasizmu, ktorú našli v príspevkoch.
„Veľmi časté je aj zneužívanie pojmu antisemitizmus na onálepkovanie názorového oponenta, čím sa tento nebezpečný fenomén relativizuje, skresľuje a v očiach laickej verejnosti vyprázdňuje od svojho obsahu. Musím preto aj na tomto mieste jasne povedať, že kritika Izraela, jeho politiky, politikov a armády nie je antisemitizmus. Nazvať sériu vojnových zločinov v Gaze genocídou nie je antisemitizmus, je to názor, ktorý zdieľa aj veľa Židov a Židoviek po celom svete,“ vyjadrila sa.
Active Clubs
Ministerstvo vnútra konštatuje, že extrémistické ideológie väčšinou za nepriateľa považujú Židov, Rómov, liberálov či LGBTI ľudí.
Píše sa tak v správe, ktorú ministerstvo predložilo do medzirezortného pripomienkového konania.
"V rámci trendu šírenia krajne pravicových ideí a hnutí zo zahraničia, ktoré prezentujú násilie ako legitímnu formu dosiahnutia svojich cieľov, je potrebné poukázať na novú formu organizovania aktivít ich prívržencov v kluboch podporujúcich fyzický tréning, nadobúdanie bojových zručností, biely nacionalizmus a aktivizmus v takzvaných bunkách siete Active Clubs," píše rezort v materiáli.
Antisystémový a protivládny extrémizmus
Medzi ďalšie trendy podľa správy patria militantný akceleracionizmus (hnutie s cieľom zrýchlenia rozkladu demokracie) či komunita nedobrovoľného celibátu, takzvaný incel.
Rezort zároveň upozornil, že antisystémový a protivládny extrémizmus nespadá do tradičných kategórií pravicového, ľavicového či násilného islamského extrémizmu a nie je ideologicky viazaný. "Je formovaný sociálno-ekonomickými, technologickými a geopolitickými faktormi, ako aj globálnymi krízami," vysvetlil.
Najväčšiu výzvu spomedzi moderných technológií predstavujú podľa monitorovacej správy naďalej sociálne siete.
Nástroje umelej inteligencie zase umožňujú jednoduché generovanie propagandistického či manipulatívneho materiálu.
Podľa rezortu je výzvou aj gamifikácia, teda využívanie hráčskych a herných princípov v nehernom prostredí, ktorú extrémisti využívajú na zvýšenie angažovanosti a stotožnenie sa s obsahom.
"Videami tvorenými z perspektívy aktívneho hráča (strelca) s umiestneným nenávistným obsahom môžu u používateľov navodzovať dojem jednoduchosti, hravosti a príťažlivosti," uviedlo ministerstvo vnútra v správe.
