Text je prepisom z relácie Rozhovory ZKH, ktorá vznikla pre video.sme.sk. Prepísal ho Oliver Kostanjevec.
Z Kresťanskodemokratického hnutia odišla poslankyňa Martina Holečková. Hovorí, že KDH nie je skutočnou opozíciou. Vyčítajú mu to mnohí. Konzervatívne médiá zas neustále píšu, že príliš spolupracuje s Progresívnym Slovenskom.
"Vždy som hovoril, že máme byť tímovými hráčmi. Hneď ako sa niekto chce odčleňovať a nastupuje tam až nezdravý individualizmus, to je cesta do záhuby jednotlivca, ale aj politickej strany. Hovorím všeobecne,“ vraví predseda KDH MILAN MAJERSKÝ.
V rozhovore sa dočítate:
- ako to má s odchodom poslankyne Martiny Holečkovej z KDH,
- ako vníma Huliakovo zastrešovanie sa konzervatívnymi témami,
- či dostávajú ponuky od koalície,
- či si vie predstaviť rokovať o ôsmich bodoch na zmenu ústavy aj so Smerom.
Na odchod poslankyne Holečkovej ste v rozhovoroch reagovali trochu podráždene.
Podráždene ani nie, ale je to téma, ktorá sa týkala našej poslankyne, bývalej členky predsedníctva, a veľmi nerád rozoberám to, čo sa má rozoberať vnútri strany. Aj z úcty k žene som bol možno skúpejší na slovo.
Hovoríte, že ste jej dali veľa priestoru. Nemôže to byť naopak, že bola šikovná, výrazná a že v poslaneckom klube vytŕčala? Možno aj preto, že je mladá a je žena, mohla prinášať aj iné témy. Zároveň je stredový typ konzervatívnej političky, čo mnohým potenciálnym voličom mohlo byť sympatické.
Vždy som hovoril, že máme byť tímovými hráčmi. Hneď ako sa niekto chce odčleňovať a nastupuje tam až nezdravý individualizmus, to je cesta do záhuby jednotlivca, ale aj politickej strany. Hovorím všeobecne. Možno si pani poslankyňa uvedomila, že v určitom momente si už nemá veľa čo povedať s KDH a chcela sa odčleniť.
Je večnou témou, ako veľmi byť konzervatívny a ako si tým ukrajovať z koláča voličov. Neukázalo sa za tie roky, že možno prísnejšou politikou, čo sa týka interrupcií, nikdy nezískate viac ako päť až sedem percent? Že je to proti prirodzenému inštinktu politickej strany mať košiar čo najširší a mať v strane aj stredovejších ľudí?
KDH tu je 34 rokov a vieme, že byť za chrumkavých je jednoduchšie, ale to už je tenká čiara, že človek spadne do populizmu a bude robiť všetko iba na základe prieskumov verejnej mienky. Myslím, že to je cesta do pekla. Keď chce byť človek dobrým politikom, mal by vedieť povedať ľuďom aj to, čo nie je príjemné, ale v konečnom dôsledku to pomáha spoločnosti.
Čo sa týka interrupcií, môžeme byť dobrí v školských zákonoch, v budovaní diaľnic či ekonomického smerovania Slovenska. To vedia však robiť aj progresívci, aj liberáli, aj ľavičiari, aj pravičiari akéhokoľvek typu. Tento hodnotový rámec, ktorý nielen deklarujeme slovami, ale snažíme sa aj životne naplniť obsahom, má však zatiaľ z relevantných strán iba KDH.
Ako vnímate to, že konzervatívne témy preberá napríklad aj poslanec Rudolf Huliak a zaštiťuje sa tým, keď nadáva poslankyni Lucii Plavákovej (PS). Vysvetľoval to tým, že chce chrániť život a ona je za liberalizáciu interrupcií. Ako tejto vašej konzervatívnej téme škodí, že strany ako Republika alebo SNS vaše hodnoty zdanlivo chránia, ale veľmi hulvátskym spôsobom?
Veľmi jasnú odpoveď dal predseda Konferencie biskupov Slovenska Bernard Bober. Jasne povedal, že nemôže nesprávnym spôsobom chrániť to, čo je vzácne a hodnotné. Presne toto sa udialo. Pán poslanec Rudolf Huliak si vybral absolútne nesprávny spôsob.
Po druhé, nestačí o tom hovoriť, treba to naplniť obsahom a životom. Nechcem sa nadradzovať, ale to, čo urobil pán poslanec Huliak, bolo pošliapaním ľudskej dôstojnosti, ale aj ženskosti ako takej.
Často vám vyčítajú, že KDH sa chce možno až príliš odlíšiť od PS. Dokonca pani Holečková povedala, že má pocit, že v KDH prevláda strach, že budete príliš spolupracovať s PS aj pri témach, ktoré by vás podľa nej mali spájať, ako kultúra a spravodlivosť. Veľa sa v kuloároch hovorí aj o tom, že KDH dostáva neustále z koalície ponuky, aby ste do nej išli so Smerom a s Hlasom. František Mikloško v rozhovore Denníka N povedal, že to tiež počul. Dostávate takéto ponuky?
Nechcem to skrátiť, že rovno poviem, že žiadnu ponuku sme nedostali, ale naozaj sme ju nedostali. Je to nezmysel.
Nikto za vami nebol.
Nie. Tiež neviem o tom, že by za niekým iným bol. Trápi ma len, že v niektorých rozhovoroch som sa dopočul, že podpredseda KDH Viliam Karas alebo moja manželka Miriam Lexmann chcú spolupracovať so Smerom.
Ona si užila svoj súboj so Smerom v Európskom parlamente, kde je v permanentnej prestrelke s poslankyňou Smeru Monikou Beňovou. Ani si neviem predstaviť, že by sa niečo také stalo.
Tam sú iné frakcie, trošku iná politika.
Sú to jednoducho výmysly a lži. Nemáme žiadnu opozičnú zmluvu s parlamentnými stranami ani koaličnú zmluvu s vládnymi stranami, ani ju nechceme mať.
Chceme ísť svojbytnou politikou. Tá je naplnená obsahom kresťanskej, konzervatívnej politickej strany, ktorá je aj demokratická. Počúvame hlasy zdola, sme hnutie, nie strana budovaná zhora, že teraz príde Majerský a buchne po stole.
Vylučujete, že by v tomto volebnom období KDH podporovalo koalíciu v tom zmysle, že by ste boli v koalícii namiesto SNS?
Do žiadnej koalície nejdeme, ani sme žiadnu ponuku nedostali. Niekedy hlasujeme s koalíciou, takisto ako PS.
Keď je normálny zákon, ktorý pomáha ľuďom, tak by som bol nepotrebný, keby som bol zrazu proti. Nech to je aj z dielne vládnej koalície. Aj nám prešli nejaké drobné veci a sú na dobro spoločnosti.
“Viem si predstaviť sadnúť si ako predseda politickej strany s kýmkoľvek za politický stôl, predstaviť mu ktorýkoľvek z týchto ôsmich bodov a rozprávať sa o tom, či je schopný za ne aj zahlasovať.
„
Viliam Karas hovoril, že protesty sú podľa neho bazukou a treba ich využiť, až keď bude zle. Teraz sa na protestoch nezúčastňujete, takže zatiaľ taká situácia nie je? Čo je pre vás červená čiara?
Nedá sa nakresliť, kedy už budeme stáť na uliciach. Išlo o univerzálnu tému, keď sme tam stáli, o hanebnú novelu Trestného zákona. Tam to bolo jasné automaticky. Dlho sme nerozmýšľali a povedali sme, že to, čo sa deje, je naozaj zlé.
To, čo sa deje v kultúre, je tiež hanebné, kultúra ide do štrajkovej pohotovosti. Čo sú už také vážne zásahy, ktoré by stáli za protesty?
Dlho sme sa bavili aj v klube aj v predsedníctve o tom, že či ísť alebo nejsť do protestov aj teraz. Dokonca veľmi rád si vypočujem aj názor Fera Mikloška, ktorý už má niečo odžité aj z KDH aj mimo neho.
Povedal, že musíme byť opatrnejší v protestoch a nezúčastňovať sa na každom a nepodporovať každý jeden, lebo by došlo k ich určitej defraudácii. Nemôžeme ísť do ulíc za každú vec, ktorá sa nám nepáči. Potom sa to aj obsahovo, ale aj personálne vyprázdni. Ľudí prestane baviť neustále chodiť na protesty.
V tomto sme možno až konzervatívni. Nejdeme do každého protestu, do ktorého nás niektorá z opozičných strán pozve. Ktorá bude z tých červených pomyselných čiar, teraz nechcem ani definovať. Museli by sme tiež naplniť obsahom, že kedy už nie.
Ako vyzeralo stretnutie ku konsolidačnému balíčku na Úrade vlády. Existuje nejaká časť konsolidácie, ktorú by KDH podporilo?
Poviem to trošku inak. Stretnú sa dvaja pri jednom stole a keď každý začne rozprávať iba o svojom a nepočúva druhého, tak to bolo zbytočné stretnutie.
Takže to nebola diskusia.
Bola to diskusia, ale po nej povedal každý niečo iné. Nechcem hovoriť detaily z tohto rozhovoru, ale podstatné je jedno. Prišli sme s našimi návrhmi. Premiér Robert Fico si ich vzal, hneď si tam písal aj poznámky.
Naozaj sú to dobré opatrenia. Vyrátali nám ich aj naši, ale aj externí odborníci. Jozef Hajko je ich nositeľom ako garant na ekonomiku a financie. Som presvedčený, že by to pomohlo zmierniť záťaž z pliec občanov na plecia štátu.
Robert Fico povedal, že nič takéto sa nechystá.
Bolo tam pekné vodidlo toho, že prečo si utiahnuť opasky majú občania, a štát ani o jednu dierku.
V KDH ste už dávnejšie predstavili osem bodov, ako meniť ústavu. Sú tam rôzne veci od surogátneho materstva a slobody vo vyučovaní detí, ale aj zmena volebného systému. Lukáš Krivošík v denníku Postoj napísal, že po prepustení Dušana Kováčika a po masívnych zásahoch do polície, NAKA aj do trestných zákonov by ste podľa neho sotva teraz mohli so Smerom ísť meniť ústavu. Dokonca napísal: „Pri takých čajových reakciách k zásadnej spoločenskej téme a za situácie, keď vládna moc ide po krku poctivým vyšetrovateľom, sa však v KDH nebudú môcť čudovať, keď im časť voličov ujde napríklad k Demokratom.“ Situácia je iná, ako keď ste predstavovali osem bodov. Viete si predstaviť, že je ešte stále aktuálne dohodnúť sa s koalíciou?
Tento konkrétny komentár som detailne nečítal. Podstatné je to, že tých osem bodov nie je iba niečo, že sme povedali, že zajtra ideme o tom hlasovať. Možno budú mať presah cez dve volebné obdobia.
Viete si za týchto okolností predstaviť vôbec o niečom takom rokovať.
Bol tam zadefinovaný určitý hodnotový rámec, do ktorého sme chceli vsadiť naše politiky, ktorým sa chceme venovať, a máme predstavu o tom, aby to boli ústavné zákony. Komunikovali sme ich s ústavnými právnikmi. Niektoré už máme pripravené v paragrafovom znení.
Teraz debatujme, že či budú schopné politické strany nájsť konsenzus. Napríklad výhrada vo svedomí je liberálna téma, za to by mohli dvihnúť ruku aj liberáli, aj progresívci.
Viete si predstaviť, že by ste teraz sedeli so Smerom a rokovali o tom?
Viem si predstaviť sadnúť ako predseda politickej strany s kýmkoľvek za politický stôl, predstaviť mu ktorýkoľvek z týchto ôsmich bodov a rozprávať sa o tom, či je schopný za ne aj zahlasovať. Som si istý, že bude prínosom pre Slovensko, ak by boli schválené.

Beata
Balogová
