Otvoriť si účet v banke alebo kúpiť si predplatné na webe denníka je pre väčšinu používateľov internetu jednoduchý proces na niekoľko klikov. Nie však pre ľudí so zdravotnými obmedzeniami.
Zmeniť by to mal zákon o prístupnosti výrobkov a služieb pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorý začne platiť 28. júna 2025. Doteraz mali povinnosť sprístupniť web len organizácie vo verejnej sfére, od polovice budúceho roka budú musieť technické požiadavky spĺňať aj médiá a poskytovatelia služieb v oblasti dopravy, elektronického obchodu, bankových a iných služieb.
„Je škoda, že musíme prístupnosť nariaďovať,“ uvádza moderátor rádia Lumen Ondrej Rosík, ktorý od narodenia rozoznáva iba svetlo a tmu.
Ak nie sú na webovej stránke položky správne sprístupnené, človek so zdravotným postihnutím sa k nim nedostane.
Celkovú používateľskú prístupnosť upravuje viac ako 50 pravidiel. Stránka musí mať správne nastavené ovládanie či nadpisy.
„Zákon nerieši všetky webstránky, ale je to významný krok,“ hovorí Peter Teplický z Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska s tým, že nemožno sprístupniť všetky dokumenty a príspevky spred niekoľkých desiatok rokov.
V článku sa dočítate:
- S akými problémami sa v digitálnom svete stretávajú ľudia so zdravotným postihnutím?
- V čom sa líši surfovanie po internete u nevidiacich a zvyšku populácie?
- Čo majú prijať firmy, aby zabezpečili prístupnosť pre všetkých?
- S kým sa môžu firmy poradiť v sprístupnení webov a aplikácií?
Najviac problémov v online svete majú nevidiaci
Zákon sa zameriava predovšetkým na finančné inštitúcie a internetové obchody. Webový obsah a mobilné aplikácie musia sprístupniť slovenské banky, prevádzkovatelia e-shopov a webov ponúkajúcich služby, za ktoré môžu ľudia platiť. Týka sa to aj všetkých spoločností poskytujúcich predplatné vrátane médií.
Klasicky majú ľudia s postihnutím v počítači alebo dotykovom zariadení nainštalovaný softvér fungujúci ako čítač obrazovky, ktorý môže informáciu poslať do syntézy reči alebo brailového riadka. Asistent tak buď prečíta textové časti i ikony aplikácií, alebo namiesto hlasu prevedie text na Braillovo písmo.
Zariadenie, ktoré má zľahčiť život ľuďom so zrakovým obmedzením, však väčšinou vyvíjajú vidiaci, a preto je záchranná sieť uľahčujúca pôsobenie na internete často deravá.
„Aby weby fungovali aj ľuďom s odlišným typom zdravotného postihnutia, musia byť správne naprogramované a kompatibilné s rôznymi asistenčnými technológiami,“ vraví vývojár zo spoločnosti Goodrequest Andrej Nemeček.
Problémovým zvykne byť priveľa nepotrebného rozprávania či nedostatočne prístupné aplikácie. Ak by čítač hlásal všetko, čo sa objavuje na obrazovke, používateľ by bol presýtený nepotrebnými informáciami. Preto sa nevidiaci učia klávesové skratky, vďaka ktorým sa v potrebnej chvíli dozvedia, koľko je hodín alebo ktoré okno majú akurát otvorené. Skratky sa používajú aj na dotykových zariadeniach.
Ľuďom so zrakovým postihnutím sa zobrazuje stránka lineárne, teda zoradí za sebou položku za položkou. Ak nemá programátor dôsledne usporiadaný kód, nevidiaci v ňom má neporiadok.
Kusy kódu, ktoré vidiaci ani neregistruje, komplikujú nevidiacemu používateľský zážitok, pretože hlásia reklamu alebo dianie na obrazovke.
„Stále ma vyrušujú nezmyselné správy z webu a nedostanem sa k čítaniu samotného textu. Zašlo to až tak ďaleko, že vývojár vypol čítač správ slúžiacich nevidiacemu,“ uviedol Ondrej Rosík, ktorý ako betatester pomáha s vývojom zariadenia pre nevidiacich a slabozrakých.
Ilustračná foto.Prístupnosť pre všetkých vnímame v spoločnosti ako nadstavbu, hovorí Rosík. „Už sme všetko dokončili, tak ideme sprístupňovať. Ak stojí niekoľko tisíc eur prekopať svoju prácu, je ich chyba, že na to nemysleli,“ dodáva.
Pre vývojára je jednoduchšie a lacnejšie myslieť na prístupnosť už počas vývoja pri písaní prvých riadkov kódu, než ho spätne opravovať. „Ide o rádovo nižšie finančné sumy aj stovky ušetrených hodín,“ myslí si vývojár Nemeček.
Pri oprave webu sa najprv spracujú najväčšie chyby, aby bola stránka použiteľná, a následne sa zlepšujú ostatné. Zapracovať musia desiatky pravidiel, aby splnili pravidlá WCAG, a teda pre prístupnosť webového obsahu.
Nemôžu surfovať ako väčšina
Problém nastane, aj keď čítač nezahlási niektoré informácie na stránke, pretože ich tam prevádzkovateľ stránky nevložil. Najčastejšie ide o tlačidlá na formulároch a dotazníkoch alebo pri stiahnutí a odosielaní dokumentov. Čitateľ vidí na obrazovke text, ale čítač ho nezaznamená.
Kód názvu poľa na vyplnenie, napríklad kde uvádzame meno či bydlisko, nezvykne byť previazaný so samotným poľom údajov, a preto ho čítač neprečíta. Nevidiaci sa preto nedozvie, ako má údaje správne vyplniť.
Spoločnosti štandardne prinášajú zákazníkom zľavové kupóny. „Gratulácia so zľavovým kódom, ktorý vo výsledku neviem použiť, pretože nezameriam ikonu kódu, je pre mňa negatívnou skúsenosťou,“ uvádza Rosík.
Ak chce ísť vidiaci človek na koncert, miesto si pri nákupe lístka vyberie klikom na konkrétne sedadlo v nákrese hľadiska. „Je to urobené vizuálne, ale ja neviem prísť na to, kam si môžem sadnúť. Obával som sa, že lístky vypredajú, tak som ich kúpu delegoval na manželku,“ priznáva Rosík, ktorý by uvítal označenie radov a sedadiel číslami a písmenami, aby sa dozvedel, ktoré sú voľné.
Na rozdiel od vidiacich sa človek so zrakovým postihnutím často nedostane ku všetkým dátam ani na obrázku. Ide napríklad o volebné prieskumy či grafy, ktoré v texte nezvyknú byť opísané dopodrobna.
„Keď sa nevidiaci dostane k obrázku a čítač mu iba prečíta, že ide o graf volebných preferencií, z obrázka nedostane žiadne informácie,“ uvádza Teplický z ÚNSS.
Autor po novom buď uvedie fakty z obrázka priamo v texte, alebo popíše detailne fotografiu v jej kóde, a k tomuto alternatívnemu textu sa čítač dostane a bude schopný informáciu posunúť ďalej.
Zo skúseností Ondreja Rosíka nevidiaci zistí informáciu aj z iných platforiem, napríklad z podcastov alebo v rozhlase. Namiesto popisovania obrázka navrhuje zverejniť aj tabuľku, vďaka ktorej si môže dáta stiahnuť.
Umelá inteligencia je prínosom, všetky problémy však zatiaľ nerieši. Rosík si dáva opísať obrázky v aplikácii, kam nahrá snímku obrazovky alebo fotografiu, čo AI následne interpretuje.
„Pozitívum umelej inteligencie je v tom, že nám pomáha, ale musíme byť obozretní, či si interpretáciu nevymyslela. Vždy to za mňa analyzuje text, aj keď chcem iba od slova do slova prečítať, čo sa na obrázku píše,“ hovorí Ondrej Rosík.
Banky sa pripravujú
Niektoré banky v minulosti blokovali prístup čítača obrazovky k obsahu, pretože ho vyhodnotili ako nebezpečný softvér. Nainštalovať si aplikáciu, ktorá sa iba tvári ako čítač, je nebezpečné, pretože má obsah k číslu účtu alebo heslám. Človeku so zdravotným obmedzením to však skomplikovalo aj bežný úkon platenia či nakupovania na internete.
„Dostať sa k niektorým tlačidlám alebo vyplniť formuláre mohli ľudia so zdravotným postihnutím vďaka blízkym, ktorí ich navigovali, ako kliknúť, ale to nie je prístupná aplikácia,“ povedal Teplický z ÚNSS.
Nevidiaci bude po zavedení nových pravidiel môcť využiť všetky bankové služby, nielen čiastočne a u vybraných spoločností. ÚNSS dnes spolupracuje s niekoľkými bankami a podľa Teplického sa bankový sektor na prijatý zákon pripravuje zodpovedne.
„Očakávame, že ďalej sa na nás s otázkami, ako sprístupniť služby, obrátia e-shopy,“ myslí si Teplický.
Nielen pre nevidiacich
Zákon má pomôcť aj osobám s iným typom zdravotných obmedzení.
Napríklad ľudia, ktorým sa trasú ruky, často nemôžu používať myš, a preto sa využíva klávesnica alebo iné podobné zariadenie. Situáciu komplikuje, ak stránka nie je ovládateľná klávesnicou a isté časti sa dajú ovládať len pomocou kurzoru myši.
Zákon sa má zamerať i na titulky vo videách. Ak sa dnes na stránke nachádza iba inštruktážne video bez popisu, nepočujúci sa nedostanú k požadovanej informácii a nezistia, ako si napríklad otvoriť účet v banke cez internet.
Zreportuj neprístupnosť
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie už dnes kontroluje prístupnosť a firmy upozorní, ak robia niečo nesprávne.
Vyskúšať si prácu na počítači v koži človeka s trasom rúk môžete aj vy:
Mnohí ľudia si zvyknú skracovať prácu používaním klávesnice. Najbežnejšie šetrí čas „Ctrl“ v kombinácii s rôznymi klávesmi. Ak klávesnicu takto nevyužívate, môžete si to skúsiť pomocou niekoľkých skratiek a na chvíľu sa dostať do kože človeka, ktorý myš či touchpad bežne používať nemôže.
- Po stlačení Alt a Tab možno meniť okná obrazovky.
- Cez Tab možno preklikávať možnosti na stránke a potvrdiť ich klávesou Enter.
- Kláves Windows spolu s klávesom M minimalizuje aplikácie a používateľa dostane na pracovnú plochu.
Únia nevidiacich a slabozrakých predstavila program pre nahlasovanie neprístupnosti pre ľudí so zdravotným obmedzením. Ak má stránka nainštalovaný nástroj Zreportuj neprístupnosť, človek s komplikáciami sa môže obrátiť na úniu, ktorá mu ich pomôže vyriešiť. Namiesto vyhľadávania kontaktu na prevádzkovateľa alebo komunikovania s vývojárom sa nevidiaci dostane klávesovou skratkou k formuláru únie, kde vyplní svoje meno a opíše problém.
„Môže sa stať, že nevidiaci má niečo zle nastavené na počítači, napríklad starší internetový prehliadač, preto najprv problém otestujeme,“ uvádza Peter Teplický z ÚNSS.
Ak je problém na strane prevádzkovateľa služby, únia spojí obe strany alebo preberie komunikáciu a poradí vývojárom, ako ho opraviť.
„Ako odborníci ohľadom prístupnosti sa pokúsime proces zjednodušiť a rovno poskytnúť riešenie,“ dodáva.
Prevádzkovatelia si môžu dať spraviť audit. Únia zmonitoruje, nakoľko je stránka prístupná, opíše jej problémy a pokúsi sa priniesť možné riešenie, taktiež poskytuje školenia, ako sprístupniť dokumenty.
Podľa Nemečeka z Goodrequestu súkromný sektor prestal ignorovať osoby so zdravotným postihnutím so vznikom zákona. „Obracajú sa na nás firmy s otázkami, čo pre nich zákon znamená. Aktívne na prístupnosť nabiehajú,“ hovorí Nemeček.
Pri nesplnení podmienok hrozí pokuta
Ak poskytovateľ služby od 28. júna nesplní požiadavky prístupnosti pre osoby so zdravotným znevýhodnením a neinformuje o sprístupnení služby, obchodná inšpekcia mu môže udeliť pokutu od 200 eur do troch percent obratu za predchádzajúce účtovné obdobie, maximálne však šesťtisíc eur.
Keď po napomenutí alebo zaplatení pokuty obsah naďalej nesprístupní, hrozí mu pokuta do výšky 20-tisíc eur. „Ak správca služby neposkytne žiadne dokumenty, nie je súčinný a jednoducho nič nemá a ani nechce mať sprístupnené, môže dostať pokutu až do 30-tisíc eur,“ uvádza Teplický z ÚNSS.
Podľa zákona z dielne vlády Eduarda Hegera je poskytovateľ povinný sprístupniť služby ľuďom so zdravotným postihnutím, pokiaľ plnenie nevyžaduje významnú zmenu služby, ktorá by zmenila jej základnú povahu, alebo ak nepredstavuje neprimeranú záťaž pre poskytovateľa služby.
Aby formulácia neslúžila ako zadné dvierka, ako obísť sprístupňovanie, zákon z roku 2022 má doplniť vyhláška. „Súčasná formulácia zákona nemôže zostať len tak, pretože je príliš vágna,“ hovorí Teplický.
Na podniky zamestnávajúce menej než 10 osôb s ročným obratom najviac dva milióny eur sa zákon nevzťahuje. Výučba na vysokých školách sa tvorbe prístupných stránok ešte nevenuje.
Podľa Teplického je dôležité, aby sa vývojári a grafickí dizajnéri už v akademickom prostredí stretli s informáciami, ako vytvoriť prístupné weby a mobilné aplikácie.
Online prostredie sa sprístupňuje postupnými krokmi, medzeru vidí Teplický v produktoch bežnej spotreby. „Aj mikrovlnné rúry, práčky a televízory majú byť čo najprístupnejšie, aby ich vedeli ovládať aj ľudia so zdravotným postihnutím.“
Beata
Balogová
