Šutaj Eštok vravel, že Korčok chce vojnu. Iba reagoval na jeho zavádzanie, rozhodol

Načítavam... Šutaj Eštok vravel, že Korčok chce vojnu. Iba reagoval na jeho zavádzanie, rozhodol okresný úrad

Článok je nahovorený syntetickým hlasom.

BRATISLAVA. Konanie svojho nadriadeného, ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, nepovažuje Okresný úrad Bratislava za priestupok. Pri zdôvodnení svojho rozhodnutia prebral doslova argumentáciu ministra.

Šutaj Eštok sa do prezidentskej kampane zapájal viacerými sponzorovanými videami, kde Korčoka okrem iného vykresľoval ako "kandidáta vojny".

Videá proti Korčokovi mohli mať dosah až na milión ľudí, pretože strana Hlas zaplatila tisíce eur za ich propagáciu.

Okresný úrad tvrdí, že nešlo o kampaň, lebo Šutaj Eštok iba reagoval na Korčokovo "zavádzanie". Tiež vraj nechcel ovplyvňovať voličov, ale len propagovať svoje názory.

Rozhodnutie je pritom v rozpore s výkladom ministerstva vnútra, ktoré na svojom webe píše, že platené statusy na sociálnych sieťach sú volebnou kampaňou.

Denníku SME poskytla rozhodnutie mimovládna organizácia MEMO 98, ktorá podávala podnet. Ako prvý o ňom informoval Denník N.

Reakcia na útok

Najúspešnejšie a zrejme aj najspornejšie video Šutaja Eštoka malo 700-tisíc kliknutí a minister v ňom štyri minúty vysvetľoval, že Korčok zatiahne Slovensko do vojny na Ukrajine. Vraj pre jeho minulé postoje, keď súhlasil s poskytnutím vzdušného priestoru pre lietadlá NATO pri bombardovaní Juhoslávie alebo s vyslaním slovenských vojakov do Iraku.

"Pán Korčok, vy ste človekom vojny, a verím, že prezidentom vojny nebudete len z jediného dôvodu, že mierumilovný slovenský národ si takéhoto človeka za prezidenta a vrchného veliteľa ozbrojených síl jednoducho nezvolí,“ povedal na konci videa.

Okresný úrad to nepovažuje za kampaň, ale za reakciu na Korčokov údajný politický útok. Šutaj Eštok totiž začal video tým, ako ho Korčok poučuje, že si má pozrieť ústavu, ktorá prezidentovi nedovoľuje posielať vojakov na Ukrajinu.

"Tento príspevok nie je volebnou kampaňou, ale reakciou v rámci slobody prejavu na zavádzajúce vyjadrenia politika, ktorý bol v tom čase kandidátom na prezidenta,“ píše sa v rozhodnutí, ktoré podpísala vedúca odboru všeobecnej vnútornej správy Marianna Bilková.

V ďalšom spornom videu Šutaj Eštok hovoril, že Korčok bude v prezidentskom paláci pracovať na tom, aby vláda čo najskôr padla. Ani to nepovažuje okresný úrad za volebnú kampaň. Argumentuje tým, že išlo len o zostrihy z televíznych diskusií, v ktorých minister odpovedal na otázky moderátora.

"Odpovede na novinárske otázky, hoci sa dotknú ktoréhokoľvek kandidáta na prezidenta nie je možné považovať za volebnú kampaň, ale len za odpovede na novinárske otázky,“ píše v rozhodnutí úrad.

Ďalším argumentom je, že relácia už bola odvysielaná a je voľne dostupná v internetovom archíve. Vlastné videá z nej podľa úradu Šutaj Eštok neurobil preto, aby aktívne ovplyvňoval názory voličov, ale chcel iba spropagovať vlastné názory a odpovede na novinárske otázky.

Platbami sa nezaoberali

Podnet proti ministrovi podalo niekoľko mimovládnych organizácií, ktoré sa venujú férovosti volebnej kampane. Z rozhodnutia sú sklamané.

"Ak počas obdobia kampane uverejnil štyri rôzne typy statusov, ktoré priamo útočia na Ivana Korčoka, a 23-krát ich finančne podporil, logika hovorí, že mu išlo presne o to, čo okresný úrad vo svojom rozhodnutí ignoruje - že sa touto finančnou injekciou snažil o čo najväčší dosah statusov,“ hovorí Ivan Godársky z MEMO 98.

Ľuboš Kostelanský z Transparency International upozorňuje, že rozhodnutie úradu ide proti doterajšej praxi a výkladom ministerstva vnútra. Neplatené posty na sociálnych sieťach podľa ministerstva nie sú volebnou kampaňou, no platené už áno.

Rozhodnutie úradu môže podľa aktivistov narušiť krehkú ochotu väčšej časti politického spektra dodržiavať pravidlá volenej kampane, ktoré štát nedokáže vymáhať.

"Dôsledkom môže byť ešte väčšia netransparentnosť a neférovosť, než akej sme boli svedkami v prezidentských voľbách, najmä zo strany súčasného prezidenta kandidujúceho za stranu Hlas,“ hovorí Kostelanský.

Transparency, MEMO 98 aj Nadácia Zastavme korupciu sa chcú obrátiť na Generálnu prokuratúru, aby preskúmala zákonnosť postupu okresného úradu.

Príliš prísny zákaz

Možnosť, aby viedli kampaň aj tretie strany, zakázala tretia Ficova vláda po prezidentských voľbách, ktoré vyhrala Zuzana Čaputová. Kostelanský hovorí, že z dobrého dôvodu, pretože sa tým obchádzali finančné limity na kampaň.

No ani úplný zákaz nie je dobré riešenie, pretože ho štát nedokáže vynucovať. Navyše finančný limit na prezidentskú kampaň je príliš nízky, čo tiež láka prezidentských kandidátov obchádzať pravidlá.

Aj pozorovatelia posledných parlamentných volieb z Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva OBSE upozorňovali, že úplný zákaz financovania tretími stranami nie je „v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a osvedčenou volebnou praxou“.

Pozorovatelia upozorňujú, že by nemala byť takto obmedzovaná sloboda prejavu, no zároveň musia byť výdavky tretích strán primerane obmedzené.

Experti tiež upozorňujú, že treba vytvoriť nový úrad alebo komisiu, ktorá by dokázala nezávisle kontrolovať financovanie politických strán a volebné kampane.

Dnes je kontrola rozdelená medzi tri inštitúcie: štátnu komisiu pre voľby a kontrolu financovania politických strán, ministerstvo vnútra a okresné úrady.

Komisia kontroluje napríklad, či bolo dodržané volebné moratórium. Problém je, že väčšinu členov volebnej komisie navrhujú politické strany. Šéf volebnej komisie Eduard Burda je delegátom Hlasu. Rovnaká strana ovláda aj ministerstvo vnútra, pod ktoré patria okresné úrady.

"Situácia, keď bol v nedávnych prezidentských voľbách favoritom šéf vládnej strany, ktorá prostredníctvom svojho ministra vnútra zároveň organizovala a strážila voľby, naplno ukázala neudržateľnosť súčasného nastavenia,“ upozorňuje Kostelanský.

Nevyriešené podnety

Rozhodnutie o Šutajovi Eštokovi je zatiaľ jediným väčším podnetom, o ktorom úrady rozhodli.

Ani pol roka po voľbách ministerstvo nerozhodlo o podnetoch z volebného štábu Ivana Korčoka proti časopisu ExtraPlus. Niekto zaplatil distribúciu dvoch jeho vydaní do poštových schránok, pričom časopis v nich viedol tvrdú kampaň proti Korčokovi.

Korčokov hovorca Peter Köles hovorí, že dodnes nemajú k podnetom žiadnu spätnú väzbu.

Podobne aj Transparency International, ktorá podávala viacero podnetov k voľbám, napríklad pre prekročenie limitov na kampaň.

Ministerstvo vnútra aj člen volebnej komisie SME potvrdili, že sa podnetmi na ExtraPlus aj prekročením finančných limitov stále zaoberajú.