Bývalá londýnska učiteľka Lucy Crehan, rozčarovaná britským vzdelávacím systémom, sa rozhodla pozrieť do šiestich krajín, ktoré sa umiestňujú na najvyšších miestach v medzinárodných testovaniach. V každej z nich bola štyri a šesť týždňov. Neskôr svoje pozorovania spísala do knihy Cleverlands.
Dnes je z nej medzinárodná konzultantka, ktorá pomáha vládam pri tvorbe návrhov vzdelávacej politiky založenej na dôkazoch a vystupuje na konferenciách, ako je napríklad Eduforum, na ktorej sme sa s ňou rozprávali.
Učiteľka: Nechuť k matematike vzniká z prísnosti Čítajte Slovenskému školstvu odporúča ešte viac zoštíhliť učebné osnovy a zaradiť do vyučovania projekty. Zároveň upozorňuje, aby sa nešlo do extrému.
„Príliš veľa krajín si povedalo, že to, čo robí, je staromódne a priveľa sa memoruje. Všetko vyhodili von oknom a deti neučia nič a všetko je len o projektoch. A to je problematické, pretože to nefunguje,“ vysvetľuje pre denník SME.
V rozhovore sa dočítate:
- Prečo sa Fínsku, Kanade a Novému Zélandu už nedarí v medzinárodnom testovaní.
- Prečo je problematické vyučovanie orientované na študenta.
- Či budú Šanghaj a Singapur musieť v budúcnosti zmeniť svoj prístup k vzdelávaniu.
- Ktorý školský systém je najlepší pre učiteľov.
- Aký školský systém je najlepší pre deti.
Vo svojej knihe ste sa bližšie pozreli na najúspešnejšie krajiny v testovaní, medzi ktoré ste zaradili Fínsko, Kanadu a Nový Zéland. V medzinárodnom testovaní, podľa ktorého ste si ich vybrali, však začali klesať. Čo sa stalo?
Rovnako, ako neviem s určitosťou povedať, prečo boli niektoré krajiny úspešnejšie, neviem, čo je za týmito zmenami. Ale, mám svoju hypotézu.
Za poklesom Fínska a Nového Zélandu môže byť kombinácia učebných osnov a pedagogiky. Obe krajiny sa odklonili od systému, v ktorom učebné osnovy jasne špecifikujú, čo musia deti vedieť a dokázať urobiť. Namiesto toho ich kurikulum má veľmi vysoké ciele, ktoré ponechávajú jednotlivým školám a učiteľom obrovský priestor na interpretáciu.
Keď nešpecifikujete, čo deti musia vedieť, stáva sa zo systému lotéria. Aj keby v každej triede bol geniálny učiteľ, ak nevie, čo robil učiteľ pred ním, pretože nie sú jasné osnovy, nakoniec opakuje znova to isté. Tiež mu môže ujsť niečo, čo bolo naozaj dôležité pre pochopenie, ale nikto to z učiteľov nerobil, pretože to nebolo v osnovách.
Ide len o časť problému a súvisí to aj s pedagogikou. Je globálny posun v podpore učenia zameraného na žiaka. To môže byť dobrá vec a dá sa to urobiť správne, avšak, keď sa to dovedie do extrému, vznikajú situácie, keď sú žiaci zväčša ponechaní, aby sa učili sami s minimálnym prispením učiteľa. V triede, kde sa takto individuálne vzdeláva 25 žiakov, vie učiteľ venovať počas hodiny jednému len dve minúty.
Nové kurikulá podporujú práve tento druh učenia namiesto toho, aby učiteľ deťom vysvetlil, čo potrebujú vedieť, a nechal ich to precvičovať.
Prečo by sme mali venovať pozornosť výsledkom medzinárodného testovania? Nie je vzdelávanie viac ako testovanie?
Áno, vzdelanie je viac ako výsledky testov, ale to, či deti vedia čítať, písať, počítať a rozumieť vede, je tiež veľmi dôležité. Nejde ani tak o výsledky testov, tie ma zvlášť nezaujímajú, ale ide skôr o to, čo znamenajú. Nemalo by to byť o tom, či je krajina prvá alebo desiata, nie je to a nemala by to byť súťaž.
Testy ukazujú, aká časť detí v danej krajine dokáže využiť svoje matematické vedomosti na vyriešenie základného matematického problému, s ktorým sa stretnú v každodennom živote a v práci.
Samozrejme, okrem čítania, matematiky a prírodných vied je ešte mnoho ďalších vecí, ktoré sú tiež potrebné na to, aby boli deti pripravené vstúpiť do spoločnosti ako dospelí. No nemyslím si, že je správne zavrhovať testovanie škôl len preto, že sú aj iné veci, ktoré sú tiež dôležité. Je potrebné sledovať všetky veci.
Keď sa rozprávate o školských systémoch, čo si zvyčajne ľudia predstavujú pod tým dokonalým?
Veľa ľudí si myslí, že najlepší školský systém je taký, v ktorom je vyučovanie úplne vedené študentmi. Učenie je v ňom vysoko individualizované a každé dieťa robí niečo odlišné podľa svojho záujmu a postojov. Aj Andreas Schleicher (riaditeľ pre vzdelávanie v OECD, vedúci projektu PISA pozn. red.) v príhovore na konferencii Eduforum hovoril, že ide o bežné presvedčenie.
S týmto prístupom k učeniu nesúhlasím. Nemyslím si, že by to bolo kdekoľvek na celoštátnom meradle úspešné. Ide však o veľmi rozšírený názor, čo je podľa mňa problém.
Prečo je tento systém problematický?
To je ťažká otázka. Výsledky testovania PISA naznačujú, že žiaci v danom systéme majú horšie výsledky v matematike, aj v prírodných vedách. Javí sa, že nie je účinný v tom, aby dané predmety chápali a vedeli ich používať.
Krajiny, kde je vyučovanie vedené študentami, nie sú najlepšie ani v meraniach tvorivého a spoločného riešenia problémov. Údaje teda nepotvrdzujú presvedčenie mnohých ľudí, že ak necháme žiakov viesť ich vlastné vzdelávanie, budú kreatívni, spolupracovať a riešiť problémy.
Regulovať áno, zakazovať nie, hovorí učiteľka o mobiloch a sociálnych sieťach v škole Čítajte Nevravím však, že to nie je možné, ale že sa to nerobí dobre, aspoň nie na národnej úrovni. Som dosť skeptická voči tomuto prístupu. Áno, deti by mali robiť projekty, spolupracovať v skupinách a realizovať vlastné záujmy, ale nemala by to byť hlavná metóda na učenie. Problematike by mali najprv porozumieť.
To sa najlepšie dosiahne zvyčajne vysvetlením učiteľa. Napríklad, ak by ste sa snažili naštudovať si niečo o vesmírnych raketách a nikto by vám o vesmíre, raketách alebo silách nič nepovedal, polovici slov na webovej stránke zameranej na rakety nebudete rozumieť.
Nie je to veľmi účinný spôsob učenia. Potrebujete odborníka - učiteľa, ktorý to s vami rozoberie od najjednoduchších myšlienok po tie zložitejšie, pričom sa uisťuje, že ste to pochopili. Inak môžete byť presýtený všetkým rôznymi informáciami.
Projektové vyučovanie sa dá robiť dobre a aj som to videla na jednotlivých školách. Je však veľmi náročné. Vyžaduje si obrovské množstvo plánovania zo strany učiteľov a tiež malé počty žiakov v triede. Mnohé systémy pritom nemajú dostatočne malé triedy na to, aby to bolo efektívne.
Čo je lepší prístup?
