BRATISLAVA. Rozširovanie Európskej únie, rekonštrukcia Ukrajiny aj transatlantické partnerstvo boli témou summitu neexekutívnych hláv štátov Európskej únie v rámci skupiny Arraiolos v poľskom Krakove, na ktorom sa zúčastnil aj prezident Peter Pellegrini.
Jedenásť prezidentiek a prezidentov štátov EÚ - Bulharska, Estónska, Grécka, Chorvátska, Maďarska, Nemecka, Lotyšska, Poľska, Slovenska, Slovinska a Talianska - rokovalo na hrade Wawel o dôležitých témach.
Spoločné hodnoty a záujmy
Prezident Pellegrini ocenil rokovanie v tomto formáte, ktoré umožňuje hlavám štátov neformálne diskutovať o mnohých dôležitých témach a zároveň sa aj lepšie osobne spoznať.
„Spájajú nás mnohé kľúčové spoločné hodnoty a záujmy, akými sú potreba otvoreného a úprimného dialógu, bezpečnosť a stabilita Európy, dodržiavanie princípov a pravidiel medzinárodného práva, dôležitosť transatlantickej spolupráce, nedotknuteľnosť suverenity a územnej celistvosti a v neposlednom rade situácia na Ukrajine,“ uviedol po rokovaní.
Podľa slov prezidenta je spolupráca v aktuálnej geopolitickej situácii našou najsilnejšou devízou. Hlavy štátov diskutovali o transatlantickom partnerstve, ktoré je kľúčové pre našu európsku bezpečnosť a pokrýva oblasti zahraničnej politiky, obchodu, technológii i obrany.
Venovali sa aj témam, ktoré súvisia s prioritami nadchádzajúceho poľského predsedníctva EÚ v prvom polroku 2025 - rozširovanie EÚ, rekonštrukcia Ukrajiny, energetická bezpečnosť a európska bezpečnosť.
Budúcnosť Európskej únie
Dôležitou témou rozhovorov v rámci stretnutia skupiny Arraiolos bola aj budúcnosť Európskej únie.
Podľa vyjadrenia prezidenta je migrácia jednou z priorít, ktoré je potrebné riešiť. Zároveň sú nutné efektívne systémové opatrenia na celoeurópskej úrovni, a to aj v súvislosti s hybridnými hrozbami a nelegálnou migráciou, ktoré stavajú vlády pred závažné bezpečnostné, ekonomické i sociálne výzvy.
Hlavy štátov sa venovali rozširovaniu EÚ, ktoré vnímajú ako posilnenie priestoru európskej bezpečnosti a zároveň ako stimul k ďalšiemu ekonomickému rozvoju.
„Proces rozširovania nemá byť a nie je automatický. Kandidátske krajiny majú pred sebou veľa dôležitých domácich úloh vrátane mnohých kľúčových reforiem,“ povedal prezident.
Diskusia bola aj o aktuálnej situácii na Ukrajine a jej rekonštrukcii. Pellegrini po stretnutí uviedol, že Slovensko dlhodobo a konzistentne podporuje Ukrajinu na jej ceste do EÚ a v tomto úsilí jej bude naďalej pomáhať. „Všetkým nám, rovnako ako Ukrajine, ide o čo najskorší mier,“ uzavrel.
Prezident sa v rámci pracovného programu v Krakove stretol aj s krajanmi. V Poľsku dlhodobo žije 8 000 až 10-tisíc Slovákov, pričom historická autochtónna slovenská národnostná menšina je jednou z oficiálne uznaných menšín v Poľsku.
Duda predstavil priority predsedníctva
Medzi hlavné priority Poľska počas jeho nadchádzajúceho predsedníctva v Rade Európskej únie patrí väčšia prítomnosť EÚ v Spojených štátoch a naopak, vyhlásil poľský prezident Andrzej Duda po zasadnutí skupiny Arraiolos v Krakove.
Duda povedal, že počas stretnutia s ďalšími desiatimi prezidentmi krajín EÚ predstavil priority pre nadchádzajúce poľské predsedníctvo v Rade EÚ, ktoré sa začne 1. januára 2025 a potrvá šesť mesiacov.
Ako prvú z priorít uviedol posilnenie vzťahov medzi EÚ a USA. Ďalej oznámil, že lídri počas zasadnutia hovorili aj o otázke rozširovania Únie o nové členské krajiny. Spresnil, že v budúcnosti by sa podľa neho mohli k 27-člennému bloku pripojiť Ukrajina, Moldavsko, krajiny západného Balkánu, a dúfa, že po nadchádzajúcich parlamentných voľbách (26. októbra) bude k Únii opäť smerovať aj Gruzínsko.
Prioritami predsedníctva budú aj otázky týkajúce sa obnovy Ukrajiny po vojne, zabezpečenia energetickej bezpečnosti EÚ a dosiahnutia cieľov únijnej politiky v oblasti klímy.
Predsedníctvo Rady rotuje medzi členskými štátmi každých šesť mesiacov. Počas tohto polročného obdobia vedie predsedajúca krajina zasadnutia na všetkých úrovniach Rady, pričom pomáha zabezpečiť kontinuitu práce EÚ v Rade.
Poľsko preberie rotujúce predsedníctvo po druhý raz, pričom bude pokračovať v práci aktuálneho maďarského predsedníctva a po júli 2025 ho odovzdá Dánsku.
