BRATISLAVA. Ministerstvo kultúry tvrdí, že pripravovaná novela zákona o štátnom jazyku v žiadnom prípade nie je namierená proti menšinám.
Legislatívne úpravy neobmedzia používanie jazykov národnostných menšín.
Proti amerikanizmom
Ministerka kultúry Martina Šimkovičová sa v stredu stretla s Györgym Gyimesim, aby zákon prediskutovali. Informovala o tom vedúca oddelenia komunikácie ministerstva Petra Bačinská.
"Opäť sme v situácii, keď chce istá časť verejnosti, za výraznej podpory opozície, hrotiť situáciu a vzbudzovať vášne v súvislosti s národnostnou otázkou. Som preto veľmi rada, že György Gyimesi na stretnutí akceptoval naše argumenty a dôvody potreby novelizácie zákona o štátnom jazyku. Je z nich totiž zrejmé, že nejde o žiadny útok na akúkoľvek národnostnú menšinu, ale výhradne o ochranu nášho štátneho jazyka," uviedla Šimkovičová s tým, že stretnutie zorganizoval minister životného prostredia Tomáš Taraba.
Gyimesi si myslí, že ministerstvo kultúry dolaďuje návrh novely, aby sa národnostných menšín negatívne nedotkol. Mal by im, naopak, poskytnúť dostatočnú ochranu pred rozširujúcim sa vplyvom amerikanizmov.
Rezort zdôraznil, že pokuty za porušenie jazykového zákona sa nebudú týkať fyzických osôb. To isté podľa neho platí aj pre dohľad nad dodržiavaním legislatívy.
Zámer novelizovať jazykový zákon v stredu kritizovali predstavitelia opozičnej SaS aj predseda mimoparlamentnej strany Maďarské fórum Zsolt Simon. Vyhlásili, že návrh je namierený proti maďarskej menšine, a obávajú sa zavedenia pokút pre fyzické osoby.
Jazykový zákon z dielne rezortu kultúry je podľa SaS nezmysel Čítajte Ministerstvo kultúry argumentuje, že potreba zákon novelizovať vyplynula z aplikačnej praxe. Cieľom by malo byť upevnenie postavenia štátneho jazyka či zabezpečenie účinného štátneho dohľadu.
Tvrdí, že niektoré ustanovenia zákona boli doteraz opakovane porušované tými istými osobami, čo bolo spôsobené nízkymi sadzbami pokút a obmedzenými kompetenciami orgánu dohľadu.
Nie je dôvod na sprísnenie
Predstavitelia Maďarskej aliancie uviedli, že ochrana slovenčiny je v súčasnom zákone o štátnom jazyku dostatočná, nie je preto dôvod na jej sprísnenie.
"Dominancia štátneho jazyka je právne dostatočne, ba až nadmieru zabezpečená, nevidíme dôvod na sprísnenie ochrany slovenčiny," vyhlásil predseda Maďarskej aliancie László Gubík.
Avizované zmeny v zákone, zvýrazňujúce aj sprísnenie sankcií, môžu podľa Gubíka spôsobiť návrat napätia v slovensko-maďarskom spolužití z 90. rokov.
Chápe snahu brániť národný jazyk voči silnejúcemu vplyvu amerikanizmov, myslí si však, že ministerstvo kultúry by v tomto smere malo skôr motivovať a apelovať na dodržiavanie spisovnej slovenčiny.
Vníma tiež vyjadrenia rezortu, že legislatívna úprava nie je namierená voči menšinovým jazykom. "Veríme, že je to tak, zároveň žiadame, aby v tejto otázke ministerstvo konzultovalo so splnomocnencom vlády pre národnostné menšiny Ákosom Horonym," dodal Gubík.
Predstavitelia Maďarskej aliancie sa zhodujú, že ak má prísť k novelizácii jazykového zákona, malo by ísť o modernú zmenu, ktorá nahradí jedným zákonom súčasné dva - o štátnom jazyku a o používaní jazykov národnostných menšín.
"Potrebujeme nový zákon, ktorý bude hovoriť o rovnoprávnom postavení úradných jazykov, teda by aj týmto spôsobom reflektoval používanie jazykov národnostných menšín ako úradných jazykov v obciach s príslušným zastúpením národnostných menšín," vysvetlil podpredseda Maďarskej aliancie Péter Őry.
Príkladom pre Slovensko by mohlo byť podľa neho napríklad Slovinsko a jeho ústava.
Nie na úkor menšín
Ochrana spisovného jazyka sa nemôže diať na úkor ústavných práv národnostných menšín. Tvrdí to člen Výboru Národnej rady (NR) SR pre kultúru a médiá Jozef Hajko (KDH).
"KDH vníma otázku ochrany spisovného jazyka za dôležitú vo vzťahu k zachovaniu národnej identity a subsidiárnej suverenity Slovenska v kontexte Európskej únie, ako aj v kontexte rôznych negatívnych vplyvov, ktoré spisovný jazyk atakujú najmä z mediálneho prostredia. Nemôže to však byť na úkor ústavných práv národnostných menšín, ktoré majú právo rozvíjať svoju kultúrnu identitu vo svojom materinskom jazyku," zdôraznil Hajko v stanovisku, ktoré TASR zaslala hovorkyňa KDH Lenka Kovár.
Zámer môže podľa Hajka uvrhnúť najmä maďarsko-slovenské vzťahy na úroveň "temných 90. rokov mečiarizmu". Ohlásené zmeny zákona sa začínajú zvyšovaním sankcií, čo podľa poslanca nepredznamenáva nič pozitívne.
"Naopak, ministerstvo kultúry si vytvára ďalší legislatívny bič na svojich protivníkov, tentoraz z radov národnostných menšín, čo je neprípustné," doplnil Hajko.
