Ministerka kultúry Martina Šimkovičová odignorovala odborníkov, ktorých sama vymenovala. Rozdala peniaze najhoršie hodnoteným projektom bez ohľadu na hodnotenie odbornej komisie, tá na protest odstúpila.
Ich kvalifikáciu napadol aj primátor Holíča Zdenko Čambal, člen predsedníctva SNS, ktorý dostal dotáciu na opravu zámku napriek nízkemu hodnoteniu. Odborníkov nazval výpalníkmi.
Predseda komisie, pamiatkar VLADIMÍR KOHÚT, to považuje za ponižujúce a nepochopiteľné. S kolegami chceli podporiť hlavne projekty, ktoré sú v havarijnom stave.
„Museli sme nejako rozdeľovať peniaze tak, aby sa ušli celému Slovensku. Holíč dostal peniaze aj z programu PHARE na zavodnenie priekopy. Výsledkom je čo? Zrútený juhovýchodný bastion a priľahlá časť opevnenia,“ hovorí.
V rozhovore sa dočítate:
- aké skúsenosti so zásahmi štátnej moci má Kohútova rodina,
- za akú odmenu robil pre ministerstvo posudky,
- prečo sa jeho komisia snažila presadiť podporu pamiatok bez striech,
- či sa snažil niekto ovplyvňovať jeho názor pri hodnotení.
Ako ste reagovali, keď ste si o sebe a svojich kolegoch z komisie prečítali, že primátor Zdenko Čambal vás nepovažuje za odborníkov, ale výpalníkov?
V prvom momente som si hovoril, že to napadnem s právnikom, lebo je to urážka, akej sa mi ešte nedostalo. Hlavne to, ako o nás povedal, že nie sme odborníci.
Chcel som mu na to poslať, čo o mne napísali pri udeľovaní rôznych cien, ktoré som za svojho 51-ročného odborného pôsobenia dostal. Či už to bola cena Fra Angelico 2014 od Konferencie biskupov Slovenska za mnohoročnú prácu v oblasti záchrany a obnovy kultúrneho dedičstva, alebo Cena Alžbety Güntherovej-Mayerovej za celoživotné dielo a mimoriadny prínos v oblasti ochrany pamiatkového fondu Slovenskej republiky, či Cena Jože Plečnika za celoživotný prínos v oblasti architektúry a staviteľstva.
Potom som si povedal, že takýto výstup je asi úrovňou inteligencie primátora a na toto osočovanie tak nebudem právne reagovať.
Päť z ôsmich miliónov poslala Šimkovičová na opravy pamiatok, ktoré odborníci neodporučili Čítajte Predstavte aj svojich kolegov.
Architekt Paulíni je vedúci ústavu obnovy pamiatok na fakulte architektúry, nepoznám kompetentnejšieho. Potom tam bol archeológ z krajského pamiatkového úradu Karel Prášek s funkciou štátneho radcu.
Pracoval som aj s Ľuborom Suchým z Prešova, zamestnancom pamiatkového úradu a najväčším odborníkom na historické krovy, o ktorých má aj niekoľko publikácií.
Piatym bol sympatický mladý statik Maťo Haas, ktorý je od Prievidze a podľa nemenovaných zdrojov viem, že ho nominovala strana SNS - ale tiež podpísal s nami abdikáciu.
Primátor Čambal denník SME upozornil na to, že ste členom medzinárodnej neziskovej organizácie ICOMOS, ktorú nazval obchodnou spoločnosťou. Preto vás obvinil zo zaujatosti. O čo ide tejto organizácii?
Je to nekultúrny človek, ktorý nevie, čo je to ICOMOS. Organizácia zastrešuje všetky snahy v oblasti záchrany pamiatok kultúrneho dedičstva na celom svete.
Profesor (Pavel) Gregor bol prezidentom slovenského národného komitétu a v reakcii na Čambala mi napísal, že by rád videl tie naše ročné obraty, lebo počas svojho pôsobenia nič také nezbadal.
Medzi pamiatkarmi sa o vás hovorí, že ste v minulosti poskytovali odborné posudky kostolom za zníženú cenu až zadarmo - je to pravda?
Áno. Každému vravím, že za túto zaujímavú robotu vďačím komunistom. Statikom som sa stal totiž preto, že som nemohol študovať strednú všeobecnú školu, lebo otca, učiteľa latinčiny a slovenčiny, suspendovali pre jeho vieru. Tak som skončil na priemyslovke. Dokončil som ju s jednotkami, takže som nemusel robiť pohovory na vysokú, ktorú som ukončil s červeným diplomom.
Keď som školu dokončil, chcel som ísť na vojnu a potom sa rozhodnúť, kam by som šiel robiť. V Mikuláši, odkiaľ pochádzam, býval hneď oproti známy fotograf Martin Martinček, ktorý mi odporučil ísť za jeho bratom Dušanom - v tom čase bol hlavným architektom obnovy Bratislavského hradu. Tak bolo rozhodnuté a som za to veľmi šťastný.
Kohút získal viacero ocenení a pamiatkam sa venuje cez päťdesiat rokov. (zdroj: SME - Jozef Jakubčo)Vaša rodina má teda skúsenosti so zásahmi režimu?
Keď otca vyhodili, robil závozníka a potom skladníka. Za vojny bol zasa mamin brat štyri roky v koncentráku, potom dostal za komunistov trest smrti, ktorý zmenili neskôr na pätnásť rokov a odsedel si ich nakoniec sedem. Ich sestra dostala tiež pätnásť rokov, ale odsedela si len dva a tak ďalej.
Ja som zase spoluautorom Bratislava/nahlas (ekologickú iniciatívu označil prezident Václav Havel za slovenskú obdobu Charty 77, pozn. red.), takže to mám v krvi.
S ministerkou Šimkovičovou ste však nemali ideologické problémy, ale odborné. Prečo ste tak ostro zareagovali?
