BRATISLAVA. Až do ráznych vyjadrení o "krivom, zbabelom a podlom klamaní" či "hádzaní zápalky do sena" dospeli v septembri spory medzi SNS a Hlasom.
Minister práce Erik Tomáš (Hlas) sa okrem emotívneho vystúpenia na adresu Andreja Danka vyhrážal, že ak predseda SNS neprestane v koalícii blokovať jeho návrh o minimálnej mzde, Hlas nepodporí pripravené opatrenia v konsolidačnom balíčku za 2,7 miliardy eur.
Predposledná schôdza parlamentu v tomto roku, ktorá sa začína v utorok, ukáže, či spory, ktoré v septembri prerástli do otvoreného súboja medzi Hlasom a SNS, nejako poznačia rokovanie o návrhoch, ktoré jednotlivé koaličné strany považujú za kľúčové.
Parlament by mal rokovať nielen o Tomášovej minimálnej mzde, v programe schôdze je aj pre nedohodu odkladaná voľba členov Rady STVR, novela SNS zakazujúca v školách učenie sa o inej ako heterosexuálnej orientácii, či zo septembra presunutý návrh na dodatočných 5300 eur k starobnému dôchodku generálneho prokurátora.
Návrh štátneho rozpočtu, ktorý obsahuje už aj šetriace opatrenia vlády vrátane zvyšovania daní, zatiaľ do programu októbrovej schôdze nezaradili. Prerokovať ho môže parlament aj na ďalšej schôdzi na prelome novembra a decembra.
Sporné body sa ešte koalícia môže rozhodnúť z programu pri jeho schvaľovaní na začiatku schôdze vyhodiť a odsunúť na inokedy.
Denník SME pripravil zoznam najviac diskutovaných nedoriešených návrhov.
Po sérii súbojov sa koalícia vracia k odloženým návrhom. Čo je v programe schôdze?
1. Tomáš dosiahol svoje až vyhrážkami
Spomedzi čiastkových sporov medzi SNS a Hlasom o rôznych presadzovaných návrhoch zákonov bol tým najvýraznejším zápas zahŕňajúci podobu minimálnej mzdy.
Minister práce Erik Tomáš z Hlasu ju chce zvýšiť v roku 2026 na úroveň 920 eur, no prijatie tejto zmeny pôvodne blokoval predseda SNS. Danko chcel Tomášov návrh využiť na to, aby sa popri minimálnej mzde zvýšila aj minimálna suma, ktorú seniori môžu dostávať na penzii.
Počas septembra začal verejne útočiť na schopnosti ministra práce aj ďalších členov vlády Hlasu vrátane už bývalej ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej.
Pre tento spor sa Tomáš zatiaľ najrazantnejšie zo všetkých predstaviteľov Hlasu postavil SNS, keď o Dankovi vyhlásil, že "podlo klame" a viac mu „záleží na vlastnej funkcii než na ľuďoch“. Premiéra Roberta Fica (Smer) dokonca vyzýval, nech už v koalícii urobí poriadok.
Danko zas Tomáša široko kritizoval aj pre podobu trinástych dôchodkov a zmeny v rodičovských dôchodkoch. „Erik, už nie si hovorca, tak makaj," odkázal predseda SNS Tomášovi, ktorý bol v minulosti hovorcom na Ficovom úrade vlády.
Po vyhrážkach, že Hlas nepodporí konsolidačný balíček, ak poslanci v septembri nezačnú rokovať o Tomášovej minimálnej mzde, napokon návrh ku koncu septembrovej schôdze do programu pridali. Pokračovať budú na októbrovej v druhom čítaní, keď je možné k návrhu predkladať aj pozmeňujúce návrhy.
2. Hlas vs. SNS aj pri Rade STVR
"V polovici augusta máme nového riaditeľa," odhadoval ešte pred letom predseda parlamentného výboru pre kultúru a médiá Roman Michelko (SNS) tempo v politickom ovládnutí verejnoprávnej STVR.
O niekoľko týždňov svoj odhad musel upraviť na október. Ani jeden jeho predpoklad nevyšiel.
STVR nemá ani po 109 dňoch existencie kontrolný orgán - Radu STVR. Bez existencie rady nemá kto zvoliť riadneho generálneho riaditeľa STVR a ani schváliť rozpočet inštitúcie na budúci rok.
Doplnenie deväťčlennej rady o piatich nominantov volených v parlamente sa zaseklo, lebo sa na zložení koaličné strany nevedia zhodnúť.
Andrej Danko sa v septembri posťažoval, že voľbu blokuje Hlas, lebo si chce z piatich členov rady volených v parlamente vybrať až troch vrátane bývalého ministra kultúry za SaS Daniela Krajcera.
Viacerí poslanci koalície pritom vravia, že radu nemusia vyskladať ani na októbrovej schôdzi. "Uvidí sa, či pôjdeme do čiastočnej voľby členov, na ktorých bude dohoda, alebo či to bude úplne zavreté, až kým sa to nedohodne celé," hovorí Michelko.
3. Drucker upravuje návrh, Taraba je spokojný
Minister školstva Tomáš Drucker z Hlasu už v lete vyslal SNS signál, aby venovala pozornosť vlastným ministerstvám. Dankova strana aj tak napísala vlastnú novelu, ktorá by v základných školách zakázala "propagáciu, šírenie alebo podporu myšlienok a názorov týkajúcich sa netradičných sexuálnych orientácií a rodových identít".
Obídením ministra a koalície SNS porušila koaličnú zmluvu. Drucker návrh odmietol a jeho prerokovanie odsunuli zo septembrovej na októbrovú schôdzu.
Minister školstva sa teraz nečakane chystá prepísať vlastný návrh k zmenám v školstve tak, že rodičia budú mať posledné slovo pri účasti detí na aktivitách mimo školských osnov a zostaveného katalógu inovácií. Odobrovať ju budú tzv. informovaným súhlasom.
"Pripravili sme úpravu, aby bol na konci reťazca vždy rodič," hovorí minister školstva.
Zatiaľ čo Drucker tvrdí, že návrh mení po odbornej diskusii k téme, podpredseda vlády za SNS Tomáš Taraba už vyjadril spokojnosť nad tým, že po diskusiách s ministrom školstva "sa podarí prijať úprava, ktorá bude garantovať rodičom informovaný súhlas, ktorý nebude mať právo prehlasovať školská rada". Nepovedal, či taká úprava postačuje SNS natoľko, aby svoj návrh stiahla.
4. Mimovládne organizácie bráni Európska komisia
Už dva razy musela koalícia odsúvať z rokovania parlamentu problematický návrh SNS k mimovládnym organizáciám. Mimovládky, ktorých príjem zo zahraničia za rok prevýši sumu 5-tisíc eur, navrhujú označiť za „organizácie so zahraničnou podporou“.
Takúto "nálepku" by si pritom museli uvádzať pri všetkých svojich činnostiach.
Výhrady už vyjadrila aj Európska komisia. Agentúra Reuters v júli citovala varovanie vyslovené eurokomisárkou Věrou Jourovou pred spustením právneho konania voči Slovensku, ak vláda neupustí od presadzovania návrhu.
Danko v septembri priznal, že Komisia má problém s tým, aby organizácie označovali "hanlivým spôsobom".
"Hľadá sa štylizácia, ktorá bude v rámci európskej legislatívy sedieť," povedal predseda SNS. Nie je však jasné, ako budú napokon zmeny vyzerať.
5. Renta pre Žilinku od neznámeho poslanca
Svojím vôbec prvým predloženým návrhom zákona prekvapil v septembri doteraz nenápadný poslanec Smeru Daniel Karas.
Generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi v ňom dáva možnosť čoskoro odísť z funkcie aj z prokuratúry a výrazne si zlepšiť finančnú situáciu až do konca života.
Karas v návrhu zavádzajúcom výsluhový dôchodok pre prokurátorov píše, že generálny prokurátor by mal nárok na dodatočných 5299 eur mesačne. Stačilo by, aby vo funkcii zotrval štyri roky, čo Žilinka dosiahne už o osem týždňov. Riadne funkčné obdobie pritom trvá sedem rokov.
Karas doteraz nevysvetlil, prečo zvolil ako podmienku práve štyri roky. Tvrdí, že o návrhu nehovoril s ministrom spravodlivosti Borisom Suskom (Smer), pod ktorého rezort agenda spadá, ani so Žilinkom.
Hoci Karas hovorí, že od koaličných strán nezaznamenal výhrady k svojmu návrhu, Taraba tvrdil, že nie je fanúšikom doživotných rent. "Nemyslím si, že tento návrh má politickú podporu," hovorí aj Michelko.
6. Tarabovo krajinné plánovanie
Zavedenie štátnych krajinných plánov, ktoré by ani samosprávy či investori nemohli obísť, malo zabrániť takým masovým výstavbám, aké sa za posledných osemnásť rokov odohrali v Demänovskej doline a jej okolí.
Ešte bývalá vláda OĽaNO ich preto zahrnula do plánu obnovy - veľkej reformnej iniciatívy Európskej únie, v celkovej hodnote 6,3 miliardy eur pre Slovensko.
Minister Taraba sa však netají odporom k pôvodnému zámeru a nazýva ho „výmyslom predošlej vlády“.
Prišiel preto s vlastným návrhom, ktorého znenie by spolu s predošlými zmenami ďalších zákonov v prípade schválenia spôsobilo, že sa z krajinných plánov stanú iba nezáväzné dokumenty.
V navrhovanej podobe by nemali silu zabrániť podobným snahám, ako bola výstavba v Demänovskej doline alebo stavba kontroverznej vyhliadkovej veže na Štrbskom Plese či už zastavenému projektu Logistického prekladiska kontajnerov pri Holíči.
Schvaľovanie zákona sa posúvalo z júnovej schôdze na septembrovú a napokon na októbrovú. Taraba hľadal spôsob, ako navrhnúť zmeny bez toho, aby Komisia stopla Slovensku 144 miliónov eur za nesplnenie míľnika z plánu obnovy.
Po rokovaniach v Bruseli v septembri vyhlásil, že zákon stiahne a zmeny pravdepodobne presadia ako súčasť zákona o územnom plánovaní.
7. Hlas zatiaľ predsedu parlamentu do programu nedostal
"Nevidím dôvod, prečo by náš nominant nemal byť zvolený už na októbrovej schôdzi," vyhlásil minulý týždeň predseda Hlasu a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok o pol roka odkladanej voľbe predsedu parlamentu.
Ani za taký dlhý čas si Hlas nedokázal presadiť nárok na funkciu zakotvený v koaličnej zmluve. Po odchode Petra Pellegriniho do prezidentského paláca si post predsedu Národnej rady začal nárokovať Danko.
Napriek Šutajovým posledným vyjadreniam voľba predsedu parlamentu nie je dosiaľ zaradená ani na program októbrovej schôdze.
Beata
Balogová
