Príjemný víkend! Vedeli ste, že za dvesto rokov si chceli ikonický Devín uzurpovať mnohé režimy? Či už to boli buditelia, Uhri, fašisti alebo stalinisti. Reportér Peter Getting sa pozrel na to, ako bol Devín nielen miestom pamäti, ale aj výlučnosti, ktorá sa snažila tých druhých z neho vytlačiť.
V pomyselnej „šedej zóne“ sa nachádzajú nielen vysoko nezrelí novorodenci, ale aj ich rodičia, najmä mamy, ktoré preberajú vysokoodbornú starostlivosť o svoje deti. Režisérka Daniela Meressa Rusnoková je sama mamou predčasne narodeného syna a ako prechádzala touto skúsenosťou, rozhodla sa prerozprávať svoje zážitky a zážitky iných rodičov vo filme Šedá zóna.
Reportérka Soňa Jánošová sa s ňou zhovárala o tom, prečo a ako sa rozhodla účinkovať vo filme so svojou rodinou, ako sa rodičia vyrovnávajú so situáciou, keď sa im narodí dieťa na hranici životaschopnosti či ako túto situáciu zvládala sama.
Podľa Tomáša Havrana je treba dať do práce lekára 105 percent. Počas štúdia medicíny chcel byť najprv čeľustný chirurg, potom detský chirurg, napokon sa stalo, že necítil v sebe "volanie". Pri medicíne však chcel zostať, ale v inej pozícii. Mal ambíciu vytvoriť komunitu mladých lekárov, podporiť ich počas medicínskej cesty a ponúknuť im čo najviac kariérnych možností. Presne taký je cieľ projektu Mladí lekári, ktorý založil.
V rozhovore s reportérkou Denisou Prokopčákovou prezradil, ako sa projekt snaží budovať komunitu a podporovať medikov na ich ceste, ako reagovali nemocnice, keď im doručili hodnotenia letných stáží od študentov, či ako by mal štát motivovať mladých lekárov, aby po štúdiu neodchádzali do zahraničia.
Aké to je, keď niekto zasvätí svoj život hubám? Na to sa pozrel kolega Adam Novosad, ktorý vyspovedal mladého mykológa Filipa Fuljera. Počas hubárskej sezóny, kedy sú lesy plné ľudí, Fuljer je jedným z mála hubárov, ktorí dubáky nezbierajú. Ak v lese narazí na hríb, nepoteší sa ako väčšina ľudí a domov nechodí s plným košíkom.
Režisérka filmu Šedá zóna: Odísť z pôrodnice bez dieťaťa je trauma, stále som ho hľadala
Režisérka Daniela Meressa Rusnoková. (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)Téma predčasných pôrodov sa jej vynorila po osobnej skúsenosti, keď predčasne porodila v 24. týždni tehotenstva. Po pôrode si úprimne myslela, že už nikdy nebude schopná nič nakrútiť. Že zahadzuje kameru a jediné, čo bude môcť robiť, je napojiť sa na ten malý život, ktorý bol pred ňou.
Odkryl sa jej paralelný svet rodičov, zdravotníkov, nemocníc, cvičení, o ktorom dovtedy akoby vôbec netušila. Keď stála pri inkubátore, stretávala ženy v rovnakých situáciách. Vravela si: ako je možné, že o tom, čo sa tu deje toľkým ženám a deťom, ani nevieme?
Režisérka Daniela Meressa Rusnoková je sama mamou predčasne narodeného syna a ako prechádzala touto skúsenosťou, rozhodla sa prerozprávať svoje zážitky a zážitky iných rodičov vo filme Šedá zóna.
„Pamätám si na tú chvíľu, keď som pochopila, že všetko, čo sa týka zdravého vývinu syna, je v mojich rukách. Že ja budem musieť prevziať túto kompetenciu, určovať mu terapie, liečbu, o ktorých som nemala ani poňatia. Bola to desivá zodpovednosť,“ vraví v rozhovore.
Za dvesto rokov si chceli Devín uzurpovať mnohí. Aj vytlačiť všetkých iných
Hrad Devín na mohutnom brale nad sútokom Dunaja a Moravy. (zdroj: Múzeum mesta Bratislavy, Jana Gombíková)V aprílové nedeľné ráno roku 1836 sa z Prešporka začali v malých skupinkách vytrácať študenti evanjelického lýcea. Správali sa konšpiračne, aby neupútali pozornosť, pešo šli do Devína. Akcii velil Ľudovít Štúr, ktorý si zakladal na jej tajuplnom a romantickom háve. Zarecitoval vlastné verše: „Děwín milý Děwín, hrade osiralý, powěz že nám kedy twoje hradby stály?“ a mládež si udeľovala slovanské mená, spomínalo sa na slávnu minulosť.
O tej veľa nevedeli. Archeológia a historiografia boli v plienkach. O to viac sa fabulovalo a prifarbovalo. Po happeningu mladíkom vyhladlo a v dedinskej krčme sa pustili do pečených moriakov a piva. Ale keď siahli do vrecák, zistili, že nemajú na útratu.
Tajne vyslali späť do Prešporka po peniaze dvoch zo svojho kruhu, zvyšok sa ďalej veselo zabával a komunikoval po latinsky, aby krčmár nespoznal, že má hostí, čo zaťali sekeru.
Na rozmarnú scénku si ešte po rokoch spomínal Jozef Miloslav Hurban a doložil, že Štúr bol ešte zopár dní nahnevaný. Veď „málo chybälo, uškodil by veci našej; lebo len si pomyslime, keby sa o tom malheuri (maléri - pozn. red.) našom boli dozvedeli zlostní Maďari, maliže sa nám naposmievať!“
Ako píše reportér Peter Getting, bol to len jeden z mnohých pokusov privlastniť si Devín. Za posledné dve storočia zažil hrad na mohutnom brale početných uzurpátorov a - zažíva ich aj v 21. storočí.
Gabo Žifčák: Moje prvé stand-up vystúpenia boli dosť šovinistické. Bol to prasací humor „na Huliaka“
Komik Gabo Žifčák. (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)Člen zoskupenia Silné reči Gabo Žifčák hovorí, že prasa je jeho totemové zviera. Na začiatku kariéry vystupoval ako „Brafčák“. Patrí zároveň medzi komikov, ktorí vo svojich vystúpeniach neriešia politické témy, ani nad tým nikdy nerozmýšľal.
„Vôbec ma to týmto smerom neťahá. V Silných rečiach máme Jakuba Gulíka či Mateja Adámyho, ktorí v tom majú skutočne prehľad,“ povedal v rozhovore kolegovi Eduardovi Starkbauerovi.
Hovoril aj o tom, ako sme na Slovensku kedysi mali „klaunky“, ktoré si užívali vtipné postavy ako Magda Paveleková. „Keď sa dnes pozrieš na VŠMU, takéto typy tam nenájdeš. Sú tam len princezné a princovia do rozprávky. Ježibaby, trollov a vtipné postavy už nemá kto hrať. V našej brandži to majú ženy v mnohom ťažšie, no keďže je ich málo, je po nich dopyt,“ konštatoval.
Mladí komici podľa neho potrebujú stage-time. Aj keď je jasné, že majú talent, vedia písať a sú vtipní, potrebujú si to odstáť a mlieť a mlieť a mlieť, až kým to nevyšperkujú.
„My starší už chceme len prísť, povedať svoj set, odísť a dostať čo najväčší honorár. Teda neviem ako ostatní, ale ja určite. Chceme aspoň trošku čerpať zo svojej slávy. Mladší majú naopak väčší drive a ťahajú nás, nech nezaspíme na vavrínoch, lebo po pár rokoch po nás nemusí šteknúť ani pes,“ hovoril v rozhovore.
Tréner tvrdí, že vďaka carnivore diéte nemá problémy s trávením. Experti pred ňou varujú
Ilustračná fotografia. (zdroj: Adobe Stock)Na tanier si môžu naložiť len mäso, ryby, vajcia a mliečne produkty, ako sú tvrdé syry a maslo. Na sociálnych sieťach sa s carnivore diétou zväčša stretnete v profiloch kulturistov či ľudí vyznávajúcich fitnes a zdravý životný štýl.
Na Slovensku ju propaguje na sociálnej sieti aj tréner Daniel Magyar, ktorý nedávno spoluorganizoval seminár zameraný na tento spôsob stravovania.
„Carnivore je eliminačná strava, ktorá eliminuje nonsens a hluk, ktorý nie je potrebný a je až nebezpečný pre ľudský organizmus. Ide napríklad o rastlinné oleje, cukor, alkohol a rastliny,“ hovorí pre SME Magyar.
Reportérka Michaela Dúbravka Džomeková píše, ako odborníci na výživu upozorňujú na jej riziká. Zo známych osobností túto diétu skúsil aj lekár a patofyzológ Boris Bajer. „Je to jedna z najťažších diét, ktoré môže človek absolvovať,“ zhodnotil expert, ktorý už vyskúšal rôzne druhy stravovania.
Tomáš Havran: Mladých lekárov nevyčerpáva iba veľa roboty, ale skôr zlá organizácia práce
Tomáš Havran, zakladateľ projektu Mladí lekári. (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)Počas štúdia medicíny chcel byť najprv čeľustný chirurg, potom detský chirurg, napokon sa stalo, že necítil v sebe "volanie" po práci lekára. Tvrdí, že jej treba dať 105 percent a to by vraj nedokázal.
Pri medicíne však chcel zostať, ale v inej pozícii. Mal ambíciu vytvoriť komunitu mladých lekárov, podporiť ich počas medicínskej cesty a ponúknuť im čo najviac kariérnych možností. Presne taký je cieľ projektu Mladí lekári, ktorý založil.
„Vypracovali sme platformu, kde študenti aj lekári nájdu všetky nemocnice a oddelenia na Slovensku a môžu ich ohodnotiť. Vytvára to priestor na spätnú väzbu, čo je veľmi dôležité,“ hovoril reportérke Denise Prokopčákovej Tomáš Havran.
Počas leta nazbierali od medikov viac ako tisíc hodnotení stáží. „Nemocnice na to reagujú relatívne pozitívne. Chcú sa ukázať v dobrom svetle, aby potom pritiahli medikov a absolventov pritiahli k nim do nemocnice,“ dodáva.
Víziou projektu je mať rozhľadených a šikovných lekárov a zdravotníkov. Existuje pritom nekonečno veľa možností, ako sa to dá robiť.
Dramatické zvraty aj Mečiarov monológ ako od Shakespeara. Noc dlhých nožov uvedú v divadle
Vladimír Mečiar si prezerá denník Slovenská Republika počas ustanovujúcej schôdze v novembri 1994 (zdroj: Archív TASR)Slovenská noc dlhých nožov sa udiala pred 30 rokmi. Udalosti z 3. a 4. novembra 1994 sú stále pre mnohých pamätné. Hnutie za demokratické Slovensko na čele s Vladimírom Mečiarom spolu so Slovenskou národnou stranou a Združením robotníkov Slovenska vtedy brutálne prevzali moc nad štátom.
V priebehu jedinej noci koaliční poslanci odvolali 38 osôb z kľúčových pozícií a dosadili do nich svojich ľudí a porušili demokratický princíp pomerného zastúpenia členov parlamentných výborov. Všetko sa to dialo v zmysle Mečiarovho výroku: „Zvyknite si, je po voľbách.“
„Keď som študoval materiály, prekvapilo ma, že Vladimír Mečiar tam hovoril pomerne málo. Niekto môže očakávať, že bol celý čas prítomný, metal hromy a blesky, ale nie je to celkom pravda. Celú prvú časť, teda zasadanie ustanovujúcej schôdze Národnej rady, v rámci ktorej všetkých opozičných poslancov preradili do výboru pre životné prostredie, v podstate vybavila Oľga Keltošová,“ vraví reportérke Soni Jánošovej o udalostiach Mário Drgoňa.
Tridsať rokov od tejto udalosti pripravuje Mário Drgoňa spolu s umeleckým zoskupením Schwarzes Loch Europas zážitkovú inscenáciu, ktorá bude udalosti Slovenskej noci dlhých nožov čiastočne rekonštruovať. Divákom chce priniesť nielen ponor do udalosti, ktorej ozveny možno v slovenskej politike počuť dodnes, ale aj atmosféru 90. rokov.
Počet živočíchov dramaticky klesá. Najbližších päť rokov bude kľúčových pre budúcnosť života na Zemi
Bielenie koralov na Veľkom bariérovom útese, záber z marca 2024. (zdroj: Theundertow.ocean & @diversforclimate)Od roku 1970, teda len za polstoročie, nastal dramatický pokles svetových populácií voľne žijúcich druhov zvierat. A to až o tri štvrtiny. Najväčší pokles je v Južnej Amerike a Karibiku, ale aj v Afrike a Pacifiku.
Drastický pokles sa týka aj Slovenska. „Na červenom zozname je až 45 druhov rýb a štyri druhy mihúľ. Na slovenskom úseku Dunaja kedysi žilo päť druhov jeseterovitých rýb, dnes zostal jediný.“ prízvukuje riaditeľka slovenskej pobočky medzinárodnej organizácie WWF – Svetového fondu na ochranu prírody, Miroslava Plassmann.
„To, čo sa stane v najbližších piatich rokoch, môže rozhodnúť o budúcnosti mnohých populácií živočíchov na Zemi. Musíme dosiahnuť reálne pokroky v ochrane prírody, máme iba túto jedinú planétu a jedinú šancu zvrátiť negatívny trend,“ hovorí reportérovi Petrovi Gettingovi.
Nepríjemné fakty priniesla nová správa WWF, ktorú vydali v októbri. Za katastrofálnym miznutím prírody stojí podľa nej ľudská činnosť, ničenie pôvodných biotopov, enormné využívanie zdrojov, zlá energetická aj potravinová politika.
Blížime sa k bodu zlomu, z ktorého sa už nebude dať vrátiť naspäť, zhodujú sa odborníci. Ešte však máme nádej. „Netreba sa zacykliť v negatívnych emóciách, že ja mám teraz zmeniť svet. Stačia aj malé kroky. Ak veľké množstvo ľudí urobí aj malý krok pre planétu, výsledná zmena bude mať veľký dosah,“ hovorí členka pobočky WWF Slovensko Frédérique Hazéová.
Sníval o ňom 40 rokov. Coppola však v Megalopolise neuniesol váhu svojich ambícií
Hlavnú úlohu geniálneho vizionára hrá Adam Driver. (zdroj: Film Europe)Koho by nelákal nový film žijúcej režisérskej legendy, tvorcu Krstného otca či Apokalypsy? Zvlášť, keď ide o projekt, o ktorom sníval štyridsať rokov. A Francis Ford Coppola zaň bojoval húževnato.
Priebežne sa k projektu Megalopolis vracal a neúspešne sa pokúšal zohnať peniaze, prípadne mu to prekazili iné okolnosti. Až sa na staré kolená rozhodol pre nekompromisný ťah. Zafinancoval si ho sám. Rozpočet sa pohyboval okolo 120 miliónov dolárov. To dokazuje, že Coppola považoval tento projekt za zásadný.
Dej sa odohráva v New Yorku, ktorý nesie názov Nový Rím a pripomína slávu starého Ríma tesne pred kolapsom. Mesto žije hedonizmom mocných, ktorí nepoznajú mieru, kým v odľahlejších kútoch bujnie chudoba.
Pomerne rýchlo je zjavné, že Novým Rímom hýbu dve silné osobnosti v rivalskom vzťahu. Geniálny architekt, vizionár a vynálezca Cesar Catilina (držiteľ Nobelovej ceny), ktorý sníva o harmonickom meste budúcnosti. Proti nemu stojí starosta Franklyn Cicero. Muž, ktorý myslí na prítomnosť a snaží sa mesto udržať v oveľa konzervatívnejšej podobe. Cesara považuje len za utopistu, ktorý by v konečnom dôsledku priniesol iba skazu.
Koho by teda Megalopolis nelákal, keď Coppolovi na ňom tak záležalo? Pre fanúšikov kinematografie je takmer povinnosťou vidieť ho. Prečítajte si recenziu reportéra Daniela Bernáta.
Mladý mykológ: Na Slovensku nie je veľa hubárov, ktorí nezbierajú hríby. Ja dubáky nechávam v lese
Filip Fuljer v teréne. (zdroj: Koláž Closer z fotiek z archívu Filipa Fuljera)Za posledné roky sa mu podarilo pomenovať päť nových druhov húb. Mykológa Filipa Fuljera však mrzí, že veda na Slovensku nemá vytvorené vhodné podmienky na rozvoj.
Zatiaľ čo v Nórsku štát podporuje mykológov štedrými grantami, na Slovensku vedec so skončeným tretím stupňom vysokoškolského štúdia zarobí menej ako predavač v supermarkete Lidl. Veľké posuny Fuljer v najbližších rokoch neočakáva.
Teší ho však, že mladá generácia sa k prírode, lesom a hubám samotným nespráva tak ako staršia generácia, ktorej podľa neho chýba úcta k prírode. Napriek tomu, že v lesoch trávi celé dni, medveďov sa nebojí. Väčší strach vraj má z ľudí.
Fuljer je jedným z mála hubárov na Slovensku, ktorí dubáky nezbierajú. Ak v lese narazí na hríb, nepoteší sa ako väčšina ľudí a domov nechodí s plným košíkom.
Vo svojom výskume sa venuje lúčniciam - hubám rastúcim na lúkach. Po lesoch a lúkach väčšinou kráča so škatuľkou, do ktorej si nájdené lúčnice odkladá. Občas sa mu preto stane, že si ho ľudia pomýlia so zberačom psychoaktívnych lysohlávok.
Krv sa valí, strieka, vyviera aj tečie. Úsmev 2 prekročil tieň nečakane úspešnej jednotky
Naomi Scott ako speváčka Skye Riley (zdroj: Paramount Pictures)Na pokračovanie úspešného hororu Úsmev, ktorý sa celkom otvorene a hrdo k svojmu predchodcovi hlási, môžu náhodou zablúdiť len ojedinelí nič netušiaci diváci.
Zážitok môže byť pre nich skutočne šokujúci. Tí, ktorí však jednotku videli, sa budú od prvej scény až po záverečné titulky, výborne zabávať. Režisér a scenárista oboch filmov Parker Finn sľuboval „nový, vzrušujúci a svieži spôsob, ktorý diváci neočakávajú“. Po vzhliadnutí dvojky možno ani neprekáža, že strašne zavádza, píše Eduard Starkbauer.
Zároveň navaril z rovnakých ingrediencií odlišný a chutnejší film ako pred dvoma rokmi. Pokračovanie Úsmevu o výrazný kus prekročilo pôsobivo rozmerný tieň svojho predchodcu. Na rozdiel od druhého Jokera či Platformy, neposkytuje len pohľad na do seba zahľadené mlátenie prázdnej slamy.
Úsmev 2 sa opäť drží základného princípu sústredenia sa výhradne na hlavnú postavu, pričom paranoidnú psychiatričku z prvého dielu nahrádza rozrušená slávna speváčka. Rovnako ako v jednotke sa život hlavnej hrdinky obráti naruby po tom, ako z pozície jediného svedka zočí brutálnu samovraždu vyšinutého a desivo sa usmievajúceho náhodného človeka.
Víkendový recept
Babkin strúhaný kakaovo-tvarohový koláč s jablkami. (zdroj: Naničmama.sk | Kamila)Z tekvice, jabĺk aj orechov. Vyberte si z našich receptov na skvelé jesenné koláče.
Ďakujeme, že ste časť svojho víkendu strávili so SME. Prajeme vám úspešný štart do budúceho týždňa a uvidíme sa opäť v sobotu.
Beata
Balogová
