BRATISLAVA. Poslanci Kresťanskej únie Anna Záborská a Richard Vašečka navrhujú zaviesť nový štátny sviatok - Deň zápasu za ľudské práva – výročie Sviečkovej manifestácie. Sláviť by sa mal 25. marca.
O ich návrhu na novelizáciu zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch bude rokovať Národná rada SR na najbližšej schôdzi, ktorá sa začne v utorok 22. októbra.
V prípade schválenia návrhu by Slovensko malo o deň pracovného pokoja viac. Od roku 2024 sa zrušil 1. september ako deň pracovného pokoja, naďalej je však štátnym sviatkom ako Deň Ústavy SR.
Zvyšovanie povedomia o totalite
Koniec obdobia komunizmu a Nežnú revolúciu pripomína 17. november ako Deň boja za slobodu a demokraciu, ako štátny sviatok sa slávi od roku 2001, dovtedy bol pamätným dňom.
Cieľom návrhu zákona je podľa poslancov podporiť zvyšovanie povedomia o totalitných obdobiach slovenskej histórie a osobitne si pripomenúť tých, ktorí sa 25. marca 1988 nebojácne postavili na obranu ľudských práv. Ako uviedli, ide o jedno z najvýznamnejších výročí slovenských moderných dejín.
V Poľsku si pripomenuli výročie politickej vraždy kňaza Popieluszka Čítajte Obyvatelia Slovenska spoločne vystúpili a žiadali dodržiavanie občianskych práv v Česko-Slovensku pre všetkých občanov – veriacich aj neveriacich.
„Kvalitou občianskeho odporu, šírkou záberu požiadaviek, odvahou vzoprieť sa totalitnej moci a reálnym utrpením ju možno považovať za systémový začiatok definitívneho pádu komunistickej totality na Slovensku, ku ktorému došlo po 17. novembri 1989. Zásahom štátnych bezpečnostných zložiek Verejnej bezpečnosti a Štátnej bezpečnosti proti Sviečkovej manifestácii boli hrubo zasiahnuté občianske práva a slobody, najmä sloboda zhromažďovania, zaručená Ústavou ČSSR z roku 1960,“ poukázali Záborská s Vašečkom.
Prenasledovanie, psychický aj fyzický teror
Poslanci sú presvedčení, že zavedením nového štátneho sviatku by sa výrazne podporila výnimočnosť vtedajších udalostí vo vnímaní verejnosti.
„Je žiadúce, aby povedomie o udalostiach 24. marca 1988 bolo v spoločnosti rovnaké ako o 17. novembri 1989, keďže bez tzv. „Bratislavského veľkého piatku“ by nebola Nežná revolúcia,“ prízvukujú.
Považujú za nevyhnutné dôrazne a podrobne pripomínať význam nielen Sviečkovej manifestácie ako takej, ale predovšetkým toho, čo jej predchádzalo.
„Hovoríme o prenasledovaní, perzekúciách, fyzickom i psychickom terore, nevysvetlených úmrtiach ľudí, ktorí nechceli nič iné, len uplatňovať si svoje náboženské a občianske práva. Tieto fakty a súvislosti, ich presah do súčasnosti by mali byť základnou mantrou hodnôt celej spoločnosti a najmä mladej generácie,“ dodali poslanci.
