BRATISLAVA. Ped senátom Krajského súdu v Bratislave dnes pokračuje verejné zasadnutie o návrhu na obnovu konania odsúdených v kauze vraždy medičky Ľudmily Cervanovej z roku 1976. Vec sa týka už len pätice odsúdených, keďže Juraj Lachmann v auguste zomrel.
Na programe zasadnutia je čítanie listinných dôkazov. Odsúdení totiž vo svojom návrhu argumentovali spisovým materiálom nachádzajúcim sa v archíve bezpečnostných zložiek v Kaniciach pri Brne.
Podľa advokáta odsúdených Allana Böhma ide v tomto prípade o približne 1 000 strán dokumentov, ktoré dokazujú, že celá kauze bola vyrobená na objednávku.
Navrhujú aj výsluchy
„Tých dôkazov bolo vybraných v podstate okolo 1 000 strán, momentálne sme niekde v polovici,“ uviedol Böhm pre agentúru SITA v súvislosti s rozsahom vykonaného dokazovania. Ako ďalej povedal, ako dôkazy tiež súdu navrhli výsluchy svedkov.
„Hlavne osôb, ktoré boli spracovávané po dobu troch rokov plukovníkom Pálkom (vyšetrovateľ Eduard Pálka pozn. SITA),“ uviedol advokát s tým, že tieto osoby, napriek tomu, že o skutku nemali vedomosť, boli po ťažkom psychickom nátlaku spracované tak, aby vo veci vypovedali. „Títo svedkovia by sa mali k tomu procesu svojho „preparovania“ vyjadriť,“ dodal Böhm.
Podľa Trestného poriadku môže súd povoliť obnovu konania, ak „vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli sami o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa”.
Podľa odsúdených obsahuje spis v Kaniciach spolu 13 kartónov dokumentov, ktoré preukazujú, že obvinenie voči nim bolo v rokoch 1978 až 1980 vykonštruované tímom vyšetrovateľa Eduarda Pálku. Dokumenty pritom podľa nich boli objavené až v roku 2018. Súdom, ktoré o veci rozhodovali, tak boli zamlčané.
Vražda medičky Cervanovej
Cervanová bola zavraždená v júli 1976. V roku 1981 boli vo veci obvinení siedmi muži z Nitry – Roman Brázda, Miloš Kocúr, Milan Andrášik, Pavol Beďač, František Čerman, Stanislav Dúbravický a Juraj Lachmann.
V septembri 1982 obvinených Krajský súd v Bratislave uznal za vinných, pričom dostali tresty v rozmedzí od štyroch do 24 rokov. Rozhodnutie v roku 1983 potvrdil vtedajší Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky. V roku 1990 bol následne verdikt zrušený.
Obžalovaní boli opätovne uznaní za vinných v roku 2004, pričom rozhodnutie potvrdil v roku 2006 aj Najvyšší súd, ktorý dokonca trom obžalovaným sprísnil tresty. Výsledkom boli tresty v rozmedzí od troch do 15 rokov väzenia.
Rozhodnutie sa netýkalo Romana Brázdu, ktorý bol pre zdravotné problémy vylúčený na samostatné konanie a neskôr zomrel.
V júni 2009 potvrdil odsudzujúci verdikt aj dovolací senát najvyššieho súdu. Odsúdení podali následne ústavnú sťažnosť na Ústavný súd, ten ju však v decembri 2010 odmietol. V roku 2014 zamietol sťažnosť odsúdených aj Európsky súd pre ľudské práva.
