Pri rozhodovaní odísť študovať do zahraničia u mladých ľudí zavážili najmä názory známych, ktorí mali skúsenosť so slovenskými vysokými školami, kvalita vysokých škôl na Slovensku, ako aj nabádanie rodičov a blízkych.
Ukázal to nový reprezentatívny prieskum medzi maturantmi v čase, keď sa reálne rozhodovali o tom, kam pôjdu po strednej škole. Pätina z nich preferovala štúdium v zahraničí. Z tých, ktorí si už teraz vybrali zahraničie, sa neplánuje vrátiť tretina a polovica to ešte nevie.
„Nie je žiadna novinka, že miera odchodu študentov zo Slovenska je patologická. Skupina odídených je už taká veľká, že treba prísť s opatreniami postavenými na dátach k tomu, ako tieto trendy zvrátiť,“ uviedla Renáta Hall, zakladateľka združenia Therapolis.
Štát na štúdium požičia aj niekoľko tisíc eur. Ako získať peniaze na Harvard alebo Oxford? Čítajte Riaditeľ agentúry Focus Martin Slosiarik, ktorá prieskum vypracovala, vysvetľuje, že kvantitatívne dáta ukazujú aj to, ako súčasnú spoločenskú a politickú situáciu vnímajú budúci vysokoškoláci, ktorí sa práve rozhodujú o svojej budúcnosti.
Úroveň záujmu politikov o potreby mladých bola dôležitá pre 66 percent študentov, ktorí chcú odísť. Pre takmer rovnaký počet (65 percent) to bolo fungovanie štátnych a verejných inštitúcií a pre 59 percent úroveň tolerancie a kultúrnej otvorenosti u nás.
V texte sa dočítate:
- Kto tvorí reprezentatívnu študentskú vzorku prieskumu.
- Prečo študenti ostávajú na Slovensku.
- Aké sú odporúčania odborníčky na vysoké školy.
Kvalita vzdelávania
Pre takmer všetkých študentov (95 percent), ktorí chcú študovať v zahraničí, je dôležitá kvalita štúdia. Čo sa týka Slovenska, tento faktor zvažovalo 42 percent respondentov.
Z minuloročných dát českého Domu zahraničnej spolupráce vyplýva, že z novoprijatých študentov zo Slovenska študovalo v Českej republike na veľmi dobrej škole 33 percent študentov. Ide o Karlovu univerzitu v Prahe a Masarykovu univerzitu v Brne, ktoré sa vo svetových rebríčkoch umiestnili na vyššom ako 700. mieste. Na Slovensku takú školu nemáme.
Čo podporovalo rozhodnutie odísť študovať do zahraničia u najviac respondentov z hľadiska vzdelávacieho systému (zdroj: Therapolis)Na lepších školách, podobných Univerzite Komenského, študoval pomerne rovnaký počet študentov (31 percent).
Na dobrých školách, ktoré sa umiestňujú na 1000. až 2000. mieste (podobne ako UPJŠ, TUKE, ŽU, UMB, SPU a STU), bolo 22 percent študentov. Takmer 15 percent slovenských vysokoškolákov však išlo na školy, ktorá sa v rebríčkoch vôbec neumiestnili.
Študenti, ktorí ostali
O prieskume
- Študenti odpovedali na otázky prieskumu na prelome júna a júla 2024, v čase, keď väčšina respondentov už bola prijatá na vysokú školu.
- Reprezentatívnu vzorku tvorilo 505 respondentov, v rámci ktorej 406 chcelo študovať na Slovensku a 99, chcelo študovať v zahraničí (20 percent).
- Pre podrobnejšiu analýzu k základnej vzorke 99 maturantov preferujúcich zahraničie dozbierali v agentúre Focus ešte 103 odpovedí.
- Z 202 študentov, ktorí chcú ísť do zahraničia 159 (80 percent) by malo byť v Českej republike.
Pre zotrvanie na Slovensku bola pre 81 percent študentov najdôležitejšia fyzická blízkosť rodiny a priateľov.
Pre takmer 60 percent z tých, ktorí preferujú štúdium na Slovensku, bolo dôležité, pretože ich profesia je viazaná na krajinu, v ktorej získajú vysokoškolské vzdelanie.
Odborníčka na vysoké školy Renáta Hall označila za dobrú správu pre Slovensko fakt, že relatívne veľká časť respondentov, ktorí chcú zostať, tak robia preto, že chcú pomôcť rozvíjať Slovensko (58 percent).
Navyše viac ako tretina (36 percent) na Slovensku plánuje zostať, lebo chce pokračovať v mimoškolských aktivitách, napríklad v krúžkoch, dobrovoľníctve či mládežníckych organizáciách.
Krúžky však nebudú zbraňou pred odlivom mozgov, pretože podľa prieskumu sa aj v skupine odchádzajúcich študentov venovalo mimoškolským aktivitám 69 percent študentov.
Boj proti odlevu mozgov
Podľa Hallovej prieskum ukazuje, že pre zotrvanie mladých, či pre ich návrat na Slovensko, je potrebné zabrať na všetkých frontoch.
„Zamestnávatelia vrátane štátu by mali v spolupráci s vysokými školami komunikovať príležitosti dobrého uplatnenia sa na Slovensku,“ ponúka riešenie.
Vysokým školám odporúča, aby uchádzača zaujali kvalitným webom, webstránka je totiž pre budúcich vysokoškolákov najhlavnejším zdrojom.
Čo najčastejšie podporovalo rozhodnutie študentov zostať na Slovensku (zdroj: Therapolis)Oplatí sa im aj častejšia interakcia so žiakmi stredných škôl a spolupráca s ľuďmi z relevantnej praxe. Práve odporúčania od profesionálov v odbore, rovnako ako názory súčasných a bývalých študentov danej školy, boli pre viac ako 60 percent opýtaných dôležití pri výbere.
Expertka Hall: Viac riešime, aby učitelia mali hodiny, než aby z nich študenti niečo mali Čítajte Štátu zas odporúča, aby podporil inovatívne spoločné programy so zahraničím či medzi slovenskými vysokými školami. Podporiť vynovenie priestorov, učební a modernizovať vybavenie pre vzdelávanie a zvýšiť záujem o potreby mladých ľudí.
Odliv mozgov by mohlo zabrzdiť aj zlepšenie fungovania štátnych inštitúcií, obmedzenie korupcie a klientelizmu, zlepšenie demokracie a politickej kultúry, tolerancie a otvorenosti. Tie totiž patria medzi top päť dôvodov, ktoré by zvýšili pravdepodobnosť návratu študentov na Slovensku.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
