Poslankyňa Vladimíra Marcinková z SaS zverejnila minulý pondelok blog, ako na Slovensku funguje biznis s odbermi pupočníkovej krvi.
Monopol na jej odber má u nás už roky súkromná firma Cord Blood Center. Za spoločnosťou stojí doktor Zohdy Hamid, ktorého podľa portálu Aktuality.sk v auguste 1999 Robert Fico oslovil s ponukou podieľať sa na založení Smeru.
Sídlo Cord Blood Center je dnes vo Švajčiarsku. Na Slovensku odobratú pupočníkovú krv predáva holandská klinika, ktorá je majetkovo prepojená na túto spoločnosť. Jednu experimentálnu terapiu touto krvou ponúka za 44-tisíc eur.
Z odberu pupočníkovej krvi majú províziu 100 až 150 eur za jednu dávku od Cord Blood Center aj slovenskí lekári. Umožnil to bývalý minister zdravotníctva Ivan Uhliarik z KDH.
Odborníci opakovane upozornili ministerstvo, že odoberať novorodencom pupočníkovú krv nemá žiaden význam pre ich zdravie, ale roky s tým nič neurobilo.
Spolumajiteľom Cord Blood Center (ešte pod názvom CEPTRA) bol v minulosti aj známy slovenský hematológ Mikuláš Hrubiško. Dnes je už na dôchodku. Je členom Slovenskej hematologickej a transfuziologickej spoločnosti. Marcinková ju skritizovala, že jej týždne neodpovedala na otázky.
Denník SME oslovil na rozhovor prezidentku hematologickej spoločnosti, hematologičku ANTÓNIU HATALOVÚ.
V rozhovore s ňou sa dočítate
- prečo hematologická spoločnosť neodpovedala poslankyni na otázky ohľadom odberu pupočníkovej krvi,
- či je odoberanie pupočníkovej krvi zbytočné a dieťaťu nepomôže pre jeho vlastnú potrebu,
- na čo slúži pupočníková krv a ako je prospešná dieťaťu,
- či je biznis s pupočníkovou krvou etický,
- ako vníma, že lekári dostávajú provízie za odber pupočníkovej krvi,
- ako hodnotí, že jedným z hlavných propagátorov tohto biznisu bol člen hematologickej spoločnosti Hrubiško,
- ako by sa mal na Slovensku upraviť odber pupočníkovej krvi.
Minulú stredu 16. októbra Slovenská hematologická a transfuziologická spoločnosť vydala stanovisko k odberu pupočníkovej krvi. Prečo tak urobila až dva dni po tom, ako na problém upozornila poslankyňa Marcinková?
Ťažisko práce hematológa pre dospelého pacienta je niekde inde, ako je problematika uskladnenia pupočníkovej krvi pre súkromnú bio banku a pre vlastné použitie. Tento fakt logicky ospravedlňuje moju oneskorenú odpoveď. Nebola to teda neochota podieľať sa na odborne vedenej diskusii.
Po zverejnení blogu pani poslankyňou Vladimírou Marcinkovou minulý pondelok večer som v podstate okamžite deklarovala svoju ochotu. Na druhý deň sme sa telefonicky spojili. Obe strany sme si vysvetlili príčiny nášho prvého komunikačného nezdaru.
Poslankyňa Marcinková tvrdí, že ste jej pri príprave blogu ako spoločnosť hematológov neodpovedali na otázky k pupočníkovej krvi. Prečo?
Moja oneskorená odpoveď bola spôsobená dovolenkou, šírkou môjho pôsobenia v hematológii a k tomu treba pripočítať povinnosti lekára – hematológa pôsobiaceho na klinickom pracovisku.
Svoje oneskorenie som obhajovala hlavne tým, že to nie je téma našej činnosti a nášho transplantačného programu. Snažila som sa vysvetliť, že to nebolo motivované ignorovaním, iba objektívnymi príčinami, ktoré prináša náš profesijný život.
V stanovisku píšete, že opodstatnenosť uskladnenia a klinického použitia vlastnej pupočníkovej krvi nie je vedecky dostatočne podložená. Znamená to, že je zbytočné, aby matka dala pri pôrode odobrať dieťaťu pupočníkovú krv, lebo mu to aj tak nepomôže?
Pupočníková krv sa v privátnej bio banke uskladňuje s vopred nejasným cieľom. Je skôr nepravdepodobné a raritné, že sa použije. Ak vôbec, potom v experimentálnej rovine. Je veľmi malá pravdepodobnosť, že dieťa matky, ktoré má uskladnenú pupočníkovú krv ju niekedy využije. Uskladnenie pupočníkovej krvi pre vlastné použitie nemá pre dieťa význam.
Prečo by mala byť nepoužiteľná pre dieťa jeho vlastná krv?
