BRATISLAVA. Najšťastnejší Európania žijú vo Švajčiarsku, Slováci sú na chvoste rebríčka. Vyplýva to z medzinárodného výskumu Európskej sociálnej sondy (European Social Survey, ESS ERIC), ktorý sa realizuje už od roku 2001 a poskytuje údaje o postojoch a hodnotách obyvateľov mnohých európskych krajín, vrátane Slovenska.
Výsledky najnovšieho kola poodhaľujú, ako šťastní sa cítia Slováci a Slovenky a ako často sa stretávajú so svojimi blízkymi v porovnaní s Európanmi z iných krajín.
Najvyššia úroveň šťastia spomedzi európskych krajín zaradených v analýze je vo Švajčiarsku (8,15), Fínsku (8,07) a Nórsku (7,95). Slovensko má priemernú úroveň šťastia 6,57, čo ho radí na chvost spomedzi krajín v analýze.
Respondenti zo Slovenska uvádzajú nižšiu mieru pocitu šťastia ako Maďarsko (7,10) a Chorvátsko (7,55), ktoré tiež majú relatívne nižšie hodnoty šťastia.
„Pre analýzu sme z dát ESS ERIC vybrali dve témy, ktoré spolu do určitej miery súvisia - subjektívne pociťované šťastie a frekvencia stretávania sa s priateľmi, príbuznými či kolegami. Dáta ukazujú, že Slovensko preukazuje najnižšiu úroveň alebo mieru pocitu šťastia v porovnaní s ostatnými skúmanými krajinami,“ uviedol výskumník zo Spoločenskovedného ústavu CSPV SAV Alexander Loziak.
Priemerné skóre šťastia dosahovalo na Slovensku úroveň 6,57 na škále od 0 (extrémne nešťastný) po 10 (extrémne šťastný), Slováci a Slovenky teda v priemere stále viac inklinovali k pocitom šťastia ako nešťastia.
Žiadna z európskych krajín neklesla pod hodnotu 6,5, európski respondenti odpovedali vo všeobecnosti skôr pozitívne. Rozdiel medzi najvyššou a najnižšou nameranou hodnotou je 1,58 bodu, medzi jednotlivými krajinami teda neboli zaznamenané výrazné rozdiely.
Najčastejšie sa ľudia stretávajú so svojimi blízkymi v Nórsku (5,63), Holandsku (5,40) a Chorvátsku (5,27), a to pravidelne niekoľkokrát do týždňa. Slovensko dosahuje priemernú frekvenciu stretávania sa (4,61), čo ho radí do strednej časti rebríčka a najbližšie zodpovedá odpovedi „raz za týždeň“.
Slováci sa stretávajú so svojimi blízkymi menej často ako napríklad v Nemecku (4,85), no častejšie ako v Maďarsku (3,46) alebo v Írsku (4,19).
„Aj keď miera pocitu šťastia môže do istej miery súvisieť s frekvenciou sociálnych kontaktov, pocity šťastia sú tiež spôsobené mnohými ďalšími faktormi,“ dodal Loziak.
