BRATISLAVA. Jedno z najvyšších zvyšovaní daní za posledné roky začne platiť síce až od januára, ale už druhý októbrový prieskum naznačuje, že poškodzuje jeho hlavného tvorcu - vládnu strany Smer premiéra Roberta Fica.
Už volebný on-line model agentúry NMS Market Research z prvej polovice októbra zaznamenal dosiaľ najväčší prepad podpory Smeru od volieb 2023, keď strane nameral podporu 20,5 percent voličov, čo bol oproti septembru pokles o 3,4 percentuálnych bodov.
Prvý októbrový prieskum: Smer po ohlásení vyšších daní výraznejšie klesol Čítajte Nálady voličov vtedy agentúra zisťovala po schválení vládnych konsolidačných opatrení parlamentom, ktoré budú v priemere každú rodinu stáť priamo 270 eur ročne a ďalšie náklady pocítia cez zdražovanie tovarov a služieb.
Rovnaký trend teraz miernejšie zachytáva aj prieskum preferencií agentúry AKO pre televíziu Joj. Telefonický prieskum medzi 8. až 17. októbrom zistil, že Smer by volilo 21,3 percenta voličov.
V porovnaní so septembrovým prieskumom AKO, kedy Smer podporovalo 22,8 percenta voličov, ide o pokles o 1,5 percentuálneho bodu.
Doteraz sa Fico snažil politickú ťarchu zo zvyšovania DPH z 20 na 23 percent, zrušenie rodičovských dôchodkov či krátenie daňového bonusu na dieťa zdieľať s opozíciou.
Označoval ju za zodpovednú za rozvrat verejných financií z obdobia vlád Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora, odmietal jej riešenia ako nekompetentné a napokon si pred voličmi pomáhal tvrdením, že aj opozícia súhlasí, že konsolidovať treba.
Tento motív však premiér v posledných dňoch stupňuje a hovorí o vyvodzovaní trestnoprávnej zodpovednosti bývalých vládnych politikov "za rozvrat verejných financií, na opravu ktorých sa dnes všetci skladáme."
V pondelok na tento apel nadviazal minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas), keď avizoval vznik vyšetrovacieho covid tímu, ktorý má preskúmať "všetky podozrenia z nelegálneho nakladania s verejnými financiami, korupciou, firmami prepojenými s politikmi, ktorí rozhodovali, kam pôjdu verejné financie."
Súčasná koalícia by nevznikla
Z prieskumu by nebolo možné určiť víťaza volieb. Identickú podporu 21,3 percenta voličov totiž AKO namerala aj Progresívnemu Slovensku. Strana Michala Šimečku z pozície lídra opozície a hlavného konkurenta Smeru komunikuje vládnu konsolidáciu sloganom "Ficova drahota".
Poukazuje na to, že vláda sa rozhodla získať dodatočných 2,7 miliardy eur, no len približne 10 percent z tejto sumy sa chystá nadobudnúť šetrením na štátnom aparáte a väčšinu peňazí má prísť vďaka zvyšovaniu daní.
Ak by sa voľby skončili rovnako ako prieskum, nebolo by možné zostaviť vládnu väčšinu bez tretej najsilnejšej strany z prieskumu, ktorou je dlhodobo Hlas. Volilo by ho 15 percent voličov. Rovnakú pozíciu mal Hlas aj po parlamentných voľbách v roku 2023.
Štvrtá v prieskume skončila Republika s 6,8 percentami voličskej podpory. Hnutie dlhodobo zvyšuje svoju popularitu, v porovnaní so septembrom si v meraní AKO polepšila o 1,2 percenta hlasov.
Nad hranicou zvoliteľnosti piatich percent by sa do parlamentu ešte dostali dve strany - SaS s podporou 6,5 percenta hlasov a KDH so ziskom 6,2 percenta voličov.
Do parlamentu by sa tak dostalo šesť politických strán. Agentúra AKO merala podporu hnutia Slovensku ako volebnú koalíciou so stranami Kresťanská únia a Za ľudí, keďže v tejto formácii kandidovali spoločne aj v septembri 2023.
Volilo by ju 5,9 percent podporovateľov a do parlamentu by sa nedostala, keďže pre trojkoalície je prah zvoliteľnosti sedem percent hlasov. Ak by však strana Slovensko kandidovala samostatne alebo by na vlastnú kandidátku prijali politikov z partnerských strán, bola by siedmou stranou v parlamente.
Mimo parlamentu by so 4,8 percentami hlasov zostala koaličná SNS. Rovnako tesne by sa do parlamentu nedostali ani Demokrati, ktorých by volilo 4,7 percenta voličov.
Strana Aliancia zaostala výraznejšie. Podporuje ju 3,4 percenta voličov.
Smer s Hlasom by podľa prepočtov na mandáty mali spoločne 70 poslancov, čo by im na získanie aspoň minimálne 76-člennej väčšiny v parlamente nestačilo. SNS by v koalícii musela nahradiť Republika, ktorá by dodala 14 poslancov a koalícia by tak mala silnú väčšinu 84 poslancov.
PS by potrebovalo Šutaja Eštoka
O prípadnej koalícii Smeru, Hlasu a Republiky by rozhodovala strana Matúša Šutaj Eštoka. Ešte pod vedením Petra Pellegriniho totiž Hlas odmietal s extrémistickou Republikou spolupracovať.
Druhou alternatívou pod vedením Šimečku by bola koalícia PS, Hlasu a SaS, ktorá by mala 83 poslancov. Ak by sa k nim pripojilo aj KDH, takéto zoskupenie štyroch strán by disponovalo ústavnou väčšinou 95 hlasov.
