BRATISLAVA. K očakávaným úpravám na Staromestskej ulici došlo až dva roky po tragickej nehode, pri ktorej zahynulo päť mladých ľudí.
Bratislavský magistrát pri tejto príležitosti štátu pripomína, že potrebuje viacej kompetencií, aby mohol svojim obyvateľom zaistiť väčšiu bezpečnosť na cestách.
Mesto chcelo na štvorprúdovke zúžiť pruhy už pred rokom, realizáciu však zdržali dodatočné úpravy, ktoré musela radnica nanovo prerokovať s Krajským dopravným inšpektorátom (KDI). Úrad im už zmeny odobril.
K zužovaniu by malo dôjsť v najbližších dňoch, informuje hovorca mesta Peter Bubla.
Úprava vodorovného značenia podľa mesta dopomôže k dodržiavaniu maximálnej povolenej rýchlosti 50 kilometrov za hodinu, pretože prirodzene spomalí vodičov. Myslí si to aj dopravný psychológ Karol Kleinmann.
V článku sa dočítate:
- prečo mesto požaduje viac právomocí,
- či nehrozí, že si samosprávy hľadajú len ďalší zdroj príjmov,
- prečo chcú mestá aj kamery na križovatkách.
„Pomáha to znižovať nielen počet, ale aj závažnosť dopravných nehôd. Zníženie rýchlosti tiež skracuje brzdnú dráhu, čo môže v kritických situáciách pomôcť zabrániť nehode alebo aspoň minimalizovať jej následky,“ hovorí pre SME Kleinmann.
Počet jazdných pruhov zostáva rovnaký a zúženie podľa Bublu nebude mať vplyv na kapacitu ani priepustnosť cesty.
„Jeden z jednoznačne najúčinnejších spôsobov, ako výrazne zlepšiť dodržiavanie povolenej rýchlosti, je meranie rýchlosti najmä prostredníctvom stacionárnych radarov,“ dodáva hovorca mesta.
Chren: Pociťujeme nedostatok policajtov
V súčasnosti môže rýchlosť merať len štátna polícia. Zbor sa však potýka s nedostatkom personálu, o čom opakovane informoval aj policajný prezident.
Citeľný nedostatok už nastal napríklad v odbore poriadkovej polície, čo sa môže odzrkadliť v čase príjazdu pri menej závažnejších hláseniach.
Nový zákon o obecných políciách pripravuje ministerstvo vnútra, prvý návrh pochádza ešte z čias minulej vlády.
Rezort pre SME potvrdil, že rokuje so zástupcami miest a obcí. Samosprávy by po jeho prijatí mohli merať rýchlosť pomocou statických radarov umiestnených vo vytypovaných lokalitách.
Jedným z členov pracovnej skupiny, ktorá s ministerstvom o zákone rokuje, je aj mestská polícia Bratislavy. Naposledy sa stretli v marci tohto roka.
„Netrpezlivo očakávame, kedy zákon prerokuje vláda,“ hovorí pre SME hovorca mestskej polície Peter Borko.
Rokovania sa na čas prerušili pre to, že samosprávy sa medzičasom zameriavali viac na tému rozpočtu a financovania. Na rokovanie o zákone nemali kapacity.
„Boli by sme však radi, ak by bol zákon čím skôr schválený, lebo začíname pociťovať nedostatok príslušníkov policajného zboru,“ vysvetľuje starosta Ružinova Martin Chren, ktorý je tiež súčasťou pracovnej skupiny. Zastupuje na nej Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS).

Fungovať to bude ako pokuty za PAAS
Štátna polícia sa však obáva, že by jej odvolacie orgány na krajských riaditeľstvách zaplavila vlna odvolaní sa voči pokutám za prekročenú rýchlosť, ktoré by vydali mestskí policajti.
„Realita je taká, že sa to nedeje ani po zavedení parkovacích politík,“ hovorí Chren. Po zavedení PAAS pritom v Bratislave rozdali už tisícky pokút.
Ak by zákon prešiel, samosprávy by mohli upokojovať dopravu na miestach, kde to najviac potrebujú.
Napríklad v úsekoch, po ktorých sa pohybuje veľa detí, ako parky a školy, alebo miestach, kde sa cítia byť obyvatelia dopravou ohrození a preto sa im vyhýbajú, napríklad na Šancovej ulici, kde sa taktiež nerešpektuje predpísaná rýchlosť.
Obce a mestá majú o týchto úsekoch informácie priamo od obyvateľov, ktorí sa s problémami obracajú na svojich starostov a poslancov.
Radary by mohli podľa Borka umiestňovať aj obce, ktoré nemajú obecnú políciu.
Štátna polícia by chcela mať podľa Chrena rozhodujúce slovo pri umiestňovaní radarov. „Nie každému v ZMOS sa to páči, ja osobne s tým problém nemám,“ hovorí.
Vydávanie pokút by fungovalo podobne ako pri parkovaní v bratislavských regulovaných zónach PAAS a zasielali by sa v rámci objektívnej zodpovednosti.
„Suma z uhradených pokút by bola príjmom hlavného mesta. Avšak chceme povedať, že statické radary nemajú byť nástrojom na výber peňazí. Je to jeden zo spôsobov, ako prinútiť nezodpovedných vodičov a šoférky k spomaleniu.
Práve prekračovanie maximálnej povolenej rýchlosti je druhým najčastejším dôvodom dopravných nehôd a taktiež druhým najčastejším dôvodom úmrtia pri dopravných nehodách,“ hovorí Borko.

Riešiť chcú aj križovatky
ZMOS by chcel pre samosprávy vyrokovať aj ďalšie kompetencie. Napríklad riešiť neprehľadné a nebezpečné situácie pri vjazdoch do križovatiek, ktoré ohrozujú voľný prejazd.
Ilustrovať sa to dá na príklade križovatky Račianske mýto. Počas ranných a poobedných špičiek na ňu vodiči vchádzajú, aj keď vedia, že cesta na druhej strane, na ktorú sa chcú zaradiť, je už plná. Podľa zákona by tak mali stáť, aj keď im svieti zelená. Predchádza sa tak situácii, že autá zastanú uprostred križovatky a blokujú tak prejazd vodičom z ďalších ciest.
„Riešiť by sa to dalo kamerami na ceste a cez objektívnu zodpovednosť potom posielať vodičom pokuty. Pomohlo by to aj polícii,“ vysvetľuje Chren s tým, že takto by sa dali riešiť aj ďalšie typy priestupkov ako je nebezpečná jazda obcou alebo používanie pásov. „Toto všetko by vedeli riešiť inštaláciou kamier na kľúčových miestach aj obce.“

Beata
Balogová
