Príjemný víkend! Dnes je už päťročný mandát Zuzany Čaputovej minulosťou a rovnako tak aj heslo, ktoré chcela napĺňať. Režisér Marek Šulík bol celý ten čas pri nej a nakrúcal ju v bežných aj výnimočných situáciách. Jeho film Prezidentka, ktorý prichádza do kín, je obrazom toho, čo pre svoj ideál Zuzana Čaputová robila, do akej miery sa k nemu v priestore slovenskej politickej reality mohla priblížiť.
Reportérka Kristína Kúdelová, ktorá už snímku videla, píše, že film Prezidentka nie je poňatý ako defilé štátnického života a prezidentka nie je snímaná ako pani vo funkcii, čo chce vyzerať dôležito. Je to intímny záznam z piatich rokov života, pri ktorom sa neraz pustila s režisérom do osobného rozhovoru. Kolega Michal Dudoň sa zas zhováral s Marekom Šulíkom a pýtal sa ho aj, aké malo natáčanie hranice či pri ktorých momentoch mal najväčšiu dilemu, či ich do dokumentu dať, alebo nie.
Reportérka Denisa Prokopčáková prináša príbeh Martina Detvaja, riaditeľa Mestskej polikliniky v Šuranoch, ktorý úplne zmenil svoj životný štýl a z obezity našiel cestu k športu. Nikdy nepatril medzi štíhlych ľudí, no to, že má skutočný problém, si začal uvedomovať tesne pred štyridsiatkou. V práci zažíval veľa stresu a ako sám hovorí, riešenia hľadal v chladničke. Keď pocítil potrebu s tým niečo urobiť, váha mu už ukazovala 121 kíl. Dnes pravidelne behá polmaratóny, maratóny aj ultramaratóny a inšpiruje ľudí k zmene.
Vo výbere nájdete aj text o tom, prečo cestovný sprievodca Lonely Planet zaradil Slovensko do zoznamu desiatich krajín, ktoré by mali ľudia z celého sveta navštíviť v roku 2025, ale aj tipy na halloweenske čítanie či vysvetlenie psychológov, prečo riadený strach môže byť prínosný pre zdravie aj pre sociálne vzťahy.
Vaša práca je taká náročná, ako to zvládate? pýtali sa Čaputovej. Keby ste vy vedeli, pomyslela si
Zuzana Čaputová vo filme Prezidentka. (zdroj: FILM EXPANDED)Páčilo by sa jej, keby bola ako voda. Hovorí: „Voda sa zdá mäkká, poddajná, vyhýbavá. Zároveň je konzistentná a svojou vytrvalosťou dokáže podmyť skalu.“
Film, ktorý o nej nakrútil režisér Marek Šulík, sa začína napätými chvíľami z jarnej noci v roku 2019, keď Slovensko čakalo na výsledky prezidentských volieb. Dlhé čakanie si krátila tichým prešľapovaním z miesta na miesto, len minimálne podliehala vzrušeniu a neistote.
Keď jej prišli oznámiť, že čísla sú už jednoznačné a prezidentkou bude ona, povedala iba: ježišmaria. Nadýchla sa a šla sa prihovoriť priaznivcom, ktorí na ňu čakali v stupňujúcej sa eufórii.
„Slušnosť bude naša sila,“ povedala im.
Šulík o filme Prezidentka: Žiaden politik nedovolil filmárovi, aby bol takto blízko a sledoval jeho prácu
Režisér Marek Šulík. (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)Žiaden politik nedovolil filmárovi, aby bol takto blízko a sledoval jeho prácu, ako prezidentka Zuzana Čaputová režisérovi Marekovi Šulíkovi. Za to si podľa neho zaslúži veľké uznanie.
Zuzana Čaputová však najskôr nebola spokojná s prvou a ani s druhou verziou filmu Prezidentka. „Mala pocit, že jej mandát bol pestrejší,“ hovorí Šulík, ktorý jej príbeh začal nakrúcať už počas volebnej noci a sledoval ho päť rokov.
„Priniesla témy a typy správania, ktoré sú výnimočné. Napriek tomu je to politička a ja som filmár. Je dôležité zachovať autonómiu tvorby,“ poznamenáva.
Jeho cieľom totiž nebolo len zobraziť výkon jej mandátu, ale vybudovať príbeh zápasu slušnosti a nenávisti. „Stále vo mne znelo, aby film rozprával o tom, či je možné vojsť do politiky so slušnosťou a zostať slušným až do konca,“ zdôrazňuje.
Bojoval so záchvatovým prejedaním sa a obezitou. Beh mu ubral kilogramy a pridal sebavedomie
Martin Detvaj. (zdroj: Archív M.D.)„Mojím hlavným problémom bolo záchvatové prejedanie sa. Pracovnú frustráciu som kompenzoval jedlom. Dnes už viem, že som sa tak snažil prepísať nepríjemné emócie, s ktorými som sa nevedel vyrovnať,“ hovorí pre SME Martin Detvaj, riaditeľ Mestskej polikliniky v Šuranoch.
Keď pocítil potrebu s tým niečo urobiť, váha mu už ukazovala 121 kíl.
„Ťahalo mi na štyridsiatku a vtedy si človek naozaj povie, že buď so sebou niečo urobí, alebo to nemusí dopadnúť dobre. Našťastie, nemal som zdravotné problémy. Ale cítil som, že to nie je správna cesta, po ktorej by som mal ísť. Vedel som, že je čas na zmenu,“ vysvetľuje Detvaj.
V nasledujúcich mesiacoch úplne zmenil životný štýl, od jedálneho lístka až po vzťah k pohybu. Už po pár týždňoch na sebe badal úbytok hmotnosti. A po troch mesiacoch bol už ľahší o 26 kíl. Navyše objavil spôsob, ako zvládať nepríjemné emócie.
„Pomohlo mi cvičenie. Vďaka behu som počas dňa zrazu zažíval veľmi pozitívne momenty. Jednoducho som cítil radosť z toho, že behám,“ spomína na obdobie pred deviatimi rokmi.
Dnes pravidelne behá polmaratóny, maratóny aj ultramaratóny a snaží sa ľudí motivovať k športu a zmene životného štýlu.
V roku 2025 navštívte Slovensko, radí známy cestovný sprievodca. Zaradil nás do rebríčka top krajín
(zdroj: Wikimedia Commons/Ľuboš Repta)Cestovný sprievodca Lonely Planet zaradil Slovensko do zoznamu desiatich krajín, ktoré by mali ľudia z celého sveta navštíviť v roku 2025. Slovensko sa v prestížnom rebríčku umiestnilo po boku štátov ako Kamerun, Litva či Arménsko.
„Vďaka zameraniu na dobrodružstvá v prírode či ekoturizmus a viacerým prebiehajúcim renovačným projektom nielen v hlavnom meste teraz nastal čas navštíviť Slovensko,“ uvádza Lonely Planet vo svojej prezentácii.
Podľa cestovného sprievodcu by si turisti mali vychutnať kultúrne a historické bohatstvo Bratislavy, pomotať sa po bukových lesoch a lúkach v Malých Karpatoch, alebo sa povoziť vo vlakoch Tatranských elektrických železníc.
Môj homofóbny kamarát vyšiel z kina so slzami v očiach, hovorí producent filmu o intersexuálnych ľuďoch
Juhoafrická kráľovná krásy Sharon-Rose Khumalo prepadá kríze identity, keď sa dozvie, že je intersex osobou. (zdroj: Who I Am Not)V niektorých kmeňoch Južnej Afriky zabíjajú deti, ktoré majú pri narodení nejednoznačné genitálie. Ak je niekto z dediny alebo osady intersexuálny, predstavuje totiž podľa povier pre ostatných obyvateľov zlé znamenie.
„Nemajú problém vylúčiť ho z komunity či zabiť,“ hovorí producent filmu Kto nie som Andrei Zinca. Film ukazuje životy dvoch intersexuálnych ľudí, ponúka intímny pohľad na ťažkosti ľudí, ktorí sa narodili do mužsko-ženského sveta, kde sa ocitajú na pomedzí dvoch pohlaví.
Podľa encyklopédie Britannica môžu mať intersexuálni ľudia napríklad typické ženské pohlavné znaky navonok, ale mužskú anatómiu vnútri. Vyskytuje sa tiež genetický mix, kde je časť tela ženská a časť mužská. Sú často mylne označovaní za tretie pohlavie.
„Jeden z mojich priateľov bol extrémne homofóbny. Prišiel sa však pozrieť na náš film a vyšiel so slzami v očiach. Museli by ste byť z kameňa, aby s vami tento film nepohol,“ konštatuje Zinca.
Doteraz ho premietli na 70 medzinárodných festivaloch, získal vyše dvadsiatku ocenení a bol nominovaný Európskou filmovou akadémiou na najlepší dokumentárny film. Okrem úspechov však šíri povedomie o intersex ľuďoch a mení ich životy.
Nebojte sa báť. Riadený strach môže byť prínosný pre zdravie aj pre sociálne vzťahy
Strašidelné príbehy nás môžu upokojiť. (zdroj: Adobe Stock)Koncom októbra sa nerozsvietia len sviečky na hroboch, ale aj vyrezávané dyne na schodoch. Počas jesenných sychravých dní si znova pozrieme seriál Ženy z rodu Gilmorovcov či absolvujeme ďalší maratón príbehov Harryho Pottera.
Sú však ľudia, ktorí si radšej zvolia strach a cez televíznu obrazovku si domov pustia duchov, upírov a vrahov.
Môže sa zdať necitlivé a podivné vyhľadávať strach, aby sme sa zabavili, keď svet nemá núdzu o skutočnú hrôzu.
Psychologička Sarah Kollatová z Pensylvánskej štátnej univerzity na odbornom portáli The Conversation tvrdí, že vytváranie strachu, v inak bezpečných životoch, môže byť pre ľudí aj spôsob, ako sa cvičiť a pripravovať na skutočné nebezpečenstvá.
Osem najlepších strašidelných kníh na halloween: Pripravte sa na chvenie a zimomriavky
8 najlepších strašidelných kníh. (zdroj: Koláž Closer/vydavateľstvá Literárna bašta, Host, FF, Penguin, Odeon, Bantam Press)Hororový film vystraší ľahko, ešte aj ten zlý. Jump scares sú možno otravné, ale kombinácia obrazu a zvuku jednoducho má aspoň nejaký efekt na náš nervový systém.
Ale napísať knihu, pri ktorej po chrbte behá mráz, je iná šálka kávy. Autor či autorka musia tkať príbeh premyslene a opatrne, ale výsledný efekt aj tak trochu závisí od tvojej predstavivosti. Aj preto prvoplánové strašidelné témy nemusia mať požadovaný efekt.
Našli sme však na trhu niekoľko kníh, ktoré z nás úspešne „vystrašili dušu“. Pri čítaní sme sa cítili nesvoji, miestami sme sa chveli a miestami boli aj znechutení. No čo je najdôležitejšie, tieto knihy nerozprávajú len tak príbeh na pobavenie, ale nesú aj hlbšie myšlienky, ktorým sa v nadchádzajúcich studených jesenných večeroch môžeš venovať.
Pre fanúšikov divného, strašidelného a napätého prinášame osem knižných odporúčaní, ktoré nesklamú. Príjemné čítanie!
Víkendový recept
Jablkovo-makový koláč. (zdroj: Tortyodmamy.sk | melisa)V štrúdli, v piškóte alebo v náplni. Jablká a mak v koláčoch k sebe jednoducho patria.
Víkendový kvíz
Spravodajský kvíz denníka SME. (zdroj: SME)Ako pozorne ste sledovali udalosti posledného týždňa? Otestujte sa v našom kvíze.
Ďakujeme, že ste časť svojho víkendu strávili so SME. Prajeme vám úspešný štart do budúceho týždňa a uvidíme sa opäť v sobotu.
Beata
Balogová
