Dotrhané tričko či špinavé a deravé montérky by ste od januára nemali odhodiť do bežného smetného koša. Putovať by mal do textilného odpadu. Jeho zber musia od nového roka povinne zabezpečiť samosprávy.
Akým spôsobom si túto povinnosť splnia je pritom úplne na nich. "Obce nemusia mať špeciálny kontajner. Samosprávy majú zabezpečiť zber a túto povinnosť splnia napríklad aj tak, že sezónne vyložia nádobu na zber textilu, alebo usporiadajú za týmto účelom napríklad zberovú "akciu" v kultúrnom dome," uviedol odbor komunikácie Ministerstva životného prostredia SR.
Spôsob si odsledujte
Občania každej obce a mesta by si mali zistiť, aký systém triedeného zberu textilu sa u nich prijal. Každá samospráva zverejňuje tieto informácie prostredníctvom viacerých kanálov - či už mestských novín, rozhlasu, alebo webovej stránky.
Slovensko čaká od januára povinný zber a triedenie textilu. Samosprávy nevedia, ako sa pripraviť Čítajte "Tiež by mal byť upravený aj vo všeobecne záväznom nariadení o odpadoch mesta či obce," hovorí Zuzana Čachová, expertka Únie miest Slovenska pre odpadové hospodárstvo a životné prostredie.
Vyberanie obsahu
Napríklad v Prešove je v súčasnosti zber textilného odpadu zabezpečený na dvoch zberných dvoroch spoločnosti Technické služby mesta Prešov.
Čísla o textilnom odpade
- V súčasnosti pripadá ročne na jedného Slováka 1,6 kg vytriedeného textilného odpadu.
- Potenciál triedenia tohto odpadu z domácností je však podstatne vyšší, hovorí až o 12 kg na osobu.
Zdroj: Eva Sadovská, Wood & Company
"Od 1. januára 2025 bude zároveň obnovený zber textilu prostredníctvom kontajnerov na textilný odpad v troch mestských častiach – na Sídlisku III., na Sídlisku Sekčov a Sídlisku Šváby," informovala Lenka Šitárová, odborná referentka na odbore komunikácie mesta.
Tieto kontajnery boli v meste k dispozícii aj v roku 2023 a približne do polovice tohto roka. Okolo nich však bol najmä neporiadok. "Hľadáme možnosti vhodného technického riešenia na zabezpečenie kontajnerov proti prípadnému vyberaniu obsahu," priblížila Šitárová.
V texte sa ďalej dočítate:
- Čo sa zmení od januára v niektorých mestách?
- Prečo musia za kontajnery na textil niektoré mestá platiť a iné nie?
- Koľko textilného odpadu sa na Slovensku za rok vytvorí?
- Čo sa deje s vytriedeným textilom?
Aj topánky či klobúky?
Či môžete obci priniesť ako textilný odpad aj staré topánky alebo potrhané čalúnené kreslo zatiaľ nie je jasné. Podľa Tomáša Štefančíka, obchodného riaditeľa spoločnosti Ekocharita, ktorá sa zberom textilu na Slovensku zaoberá, zatiaľ v slovenskej legislatíve nie je stanovené, čo všetko sa považuje za textil.
Presnejšie pravidlá by mala nastaviť smernica Európskej únie, na ktorú čaká aj ministerstvo životného prostredia. Po jej prijatí by sa mali dotiahnuť aj pravidlá financovania triedenia tohto odpadu.
"Udiať by sa tak malo v priebehu roka 2025. Následne ministerstvo pripraví mechanizmus financovania tejto povinnosti cez tzv. rozšírenú zodpovednosť výrobcov," priblížil odbor komunikácie.
Postupný nábeh
Kým budú pravidlá prijaté, obce by mali zvážiť ponúkané možnosti a zvoliť pre ne najdostupnejší a najefektívnejší spôsob nakladania s textilom. Taký, ktorý ich finančne bude čo najmenej bolieť.
Na zber textilného odpadu by sa totiž po prijatí rozšírenej zodpovednosti mali skladať výrobcovia, podobne ako pri iných druhoch triedeného odpadu – plastoch, skle či elektroodpade.
"Metodická príručka (k triedeniu textilného odpadu, ktorú ministerstvo zverejnilo na konci júla – pozn. red.) obce neobmedzuje práve preto, aby čo najmenej znížila finančné nároky, kým nie je prijatá rozšírená zodpovednosť výrobcov," dodal odbor komunikácie životného prostredia.
Hľadajú cesty
Samosprávy, ktoré doteraz triedený zber textilu neponúkali, lebo nemali možnosť alebo nechceli, si v súčasnosti hľadajú preň partnera a optimálny spôsob zberu. Tam, kde sa doteraz robil, bol zväčša bezplatný.
"Vzhľadom na tlak a enormný dopyt z dôvodu zmeny dobrovoľnosti na povinnosť, ale aj vzhľadom na obrovský nárast nákladov súvisiacich so zabezpečovaním celého cyklu tohto triedeného zberu a nefunkčnosť preplneného trhu sa mení aj finančný prístup zberových spoločností," upozornila Zuzana Čachová, expertka Únie miest Slovenska.
Zberové firmy už službu nedokážu robiť bezplatne, preto niektoré adresujú na mestá cenové ponuky. "Náklady by sa mali pohybovať od sto do dvestopäťdesiat eur za tonu vyzbieraného textilného odpadu. Samosprávy veria, že ak im aj nejaké dodatočné náklady s touto povinnosťou budú vznikať, pôjde o dočasnú situáciu a tieto náklady začnú čoskoro znášať výrobcovia týchto výrobkov," uviedla expertka.
Dobré vedieť
- Podľa štúdie Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) sú do zberu textilu v súčasnosti zapojené viac ako tri štvrtiny samospráv.
- Zber textilu z domácností sa vykonáva v obciach najmä prostredníctvom špecializovaných kontajnerov. Prebieha aj formou zberných dvorov, swapov, búrz, charitatívnych zbierok alebo ich vzájomných kombinácií.
- Rozmiestnenie kontajnerov na Slovensku nie je rovnomerné, najviac ich je na západnom a strednom Slovensku, pomenej na východe. Kým v niektorých obciach prebieha zber na dennej báze, v iných iba jedenkrát mesačne.
- Vyzbieraný textil je následne prepravený do medziskladov, v ktorých prebieha hrubá kontrola a selekcia mokrého, špinavého a nevyhovujúceho textilu. V medziskladoch sa textil môže nachádzať maximálne päť dní, pretože najväčším nepriateľom zberu textilu je vlhkosť.
- Nasleduje prevoz do okolitých krajín (Maďarsko, Poľsko a Česko), v ktorých prebieha dezinfekcia a dotriedenie podľa rôznych kritérií.
- Približne 30 percent z textilného odpadu domácností, ktorý sa vyzbiera na Slovensku a dotriedi v zahraničných centrách, je umiestnených v krajinách východného bloku a v charitatívnych projektoch rozvojových krajín. Zhruba 60 percent sa zhodnotí materiálovo podľa druhu textílie a asi desať percent končí na skládkach odpadu.
Zdroj: Eva Sadovská, Wood & Company
V niektorých mestách sa na zbere textilu nič nezmení
Niekde bude naďalej zdarma, inde zaň samospráva zberovej firme zaplatí
Ak sa chcete v hlavnom meste zbaviť prebytočného oblečenia či obuvi, máte počas celého roka na výber niekoľko možností. Ak si myslíte, že už nie je vhodný na opätovné použitie, môžete ho priniesť rovno na zberný dvor.
Ak by sa ešte dal nosiť a nemáte ho komu podarovať, môžete ho hodiť do označených špeciálnych kontajnerov. Tie sú rozmiestnené po celom meste, vyprázdňujú sa podľa potreby.
Od januára sa pritom nezmení nič. "Momentálne na území hlavného mesta zberajú textil do kontajnerov tri spoločnosti – TextilEco, Ekocharita a Humana. Celkovo majú vo všetkých mestských častiach rozmiestnených spolu približne 400 kontajnerov," uviedol Peter Bubla, hovorca mesta. Mesto má s firmami uzatvorené zmluvy, pričom textil preň zbierajú bezodplatne.
Kedy je to zadarmo
Deje sa tak vďaka tomu, že zberové firmy si vedia z kontajnera vytiahnuť aj kvalitné oblečenie, ktoré môžu okrem charity ďalej posunúť do secondhandovej siete. "Keď dokáže vyzbierať obec textil istej kvality, službu zberu textilu má zadarmo," potvrdil Tomáš Štefančík, obchodný riaditeľ Ekocharity.
Firma má po celom Slovensku v súčasnosti viac ako 1300 kontajnerov. Sídli v Bratislave, preto sa zameriava predovšetkým na západné Slovensko.
"Máme dva typy kontajnerov, na zber opätovne použiteľného kvalitného textilu a pridávame aj tie na odpadový textil. Lokality sú od Bratislavy po Nitru smerom na juhovýchod krajiny a po Trenčín. Niekoľko desiatok nádob máme aj v rámci mesta Košice a okolitých obcí," priblížil Štefančík.
Slabá kvalita
V minulosti mali kontajnery aj v Prešove, Martine a okolí, Banskej Štiavnici, Žarnovici či v Kremnici. Nádoby však stiahli, keď kvalita opätovne použiteľného textilu išla nadol a zbierali v podstate už len odpadový textil.
"Zber a spracovanie takéhoto textilu je finančne náročné a obce nemali záujem sa na tom finančne podieľať," skonštatoval Štefančík. To by v budúcom roku mohol vyriešiť avizovaný systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov.
Treba doplácať
Kvalitný textil na opätovné použitie býva v kontajneroch okrem Bratislavy aj v okolitých menších obciach. "Keď sa vzdialite od Trnavy ďalej na Trenčín, sú obce, kde textil na opätovné použitie má stále zmysel zbierať, ale už ho obce musia dofinancovať," hovorí Štefančík.
Ekocharite platia niekoľko centov za kilogram odobratého textilu ako dofinancovanie nákladov na spracovanie takéhoto textilu. "Táto suma však ani zďaleka nepokrýva celkové náklady na zber, triedenie a zhodnotenie takéhoto druhu textilu," upozorňuje Štefančík.
Suma pre obec sa mesačne môže vyšplhať na 50 až 200 eur, v závislosti od jej veľkosti aj počtu kontajnerov. S blížiacou sa povinnosťou zabezpečiť zber textilného odpadu sa však firme hlásia aj obce, kde zatiaľ žiaden kontajner nie je.
Len v malom
"Ide o obce, ktoré opätovne použiteľný textil ani nemajú. Žije tam ekonomicky menej aktívne obyvateľstvo, prípadne rómske etnikum a tvoria len textilný odpad," skonštatoval obchodný riaditeľ Ekocharity. Celkovo je podľa neho v súčasnosti dopyt od samospráv po nádobách špeciálne na textilný odpad veľký.
So zberom firma začala na jeseň, ale zatiaľ ho robí len v malom. Okrem financovania totiž narážajú zberové spoločnosti na fakt, že v krajine nie sú vybudované kapacity na spracovanie textilného odpadu.
Tisíce ton
Koľko ton textilného odpadu sú Slováci schopní za rok vyprodukovať, je otázne. Niektoré štúdie hovoria, že sa v krajine za rok vyhodí 65-tisíc ton textilu, z toho odpad je 55-tisíc ton a len 10-tisíc ton sa dá opätovne použiť. Iné odhady hovoria až o hodnote 100-tisíc ton ročne.
"Z údajov ministerstva životného prostredia a Štatistického úradu SR za roky 2021 a 2022 vyplynulo, že celkovo vytriedený textilný odpad – teda šatstvo a textílie – z domácností predstavuje ročne 8,5 tisíca tony," priblížila Eva Sadovská, analytička spoločnosti Wood & Company, ktorá je okrem iného väčšinovým vlastníkom odpadovej firmy Kosit.
Na skládkach
V skutočnosti je textilného odpadu podstatne viac. Problémom je, že väčšina toho z domácností končí v zmesovom komunálnom odpade, teda v čiernym nádobách a následne tak prevažne na nie ekologických skládkach.
Ak by však aj všetok textilný odpad začali ľudia triediť a zberové firmy zbierať, nemali by ho kam dať. "Na také tisíce ton textilného odpadu, aj keby sme ho hneď začali vo veľkom zbierať, nie sú závody na spracovanie. Skončí nám to na hlavách, pretože by to nechceli prijať ani skládky ani spaľovne," upozornil Štefančík.
Čo sa deje s vytriedeným textilom
- Zberová spoločnosť v súčasnosti zbiera opätovne použiteľný textil v lokalitách, kde to má zmysel. Teda, kde sa do kontajnerov dostáva textil vhodný na ďalšie nosenie.
- Keď sa kontajner naplní, vyprázdni ho a urobí najskôr prvé pretriedenie. V rámci neho vizuálne oddelí textil od iného odpadu. V nádobách sa totiž občas nachádzajú aj iné druhy komunálneho odpadu.
- Časť textilu, ktorá je vhodná na ďalšie nosenie ide na charitu, ak má oblečenie a obuv sezónu a dopyt, prípadne ide do secondhandovej siete.
- Odpadový textil, ktorý na ďalšie nosenie nie je vhodný, sa môže materiálovo zhodnotiť. Teda vyrobia sa z neho handry, využije sa v automobilovom priemysle či na zelené strechy – na náklady zberovej firmy.
- Čo sa nedá použiť nikde putuje do spaľovne, taktiež na náklady zberovej firmy.
Zdroj: Ekocharita
Beata
Balogová
