Cintoríny nikdy nezažívajú taký nápor ako počas sviatkov Pamiatky zosnulých. Jednak návštevníkov, ktorí sa predierajú úzkymi chodníkmi v snahe nasledovať známe orientačné body, ale aj množstva často umelých dekorácií a sviečok.
Možno ste si niekedy aj povzdychli, že by to mohlo byť aj usporiadanejšie.
Na Slovensku takmer neexistuje diskusia o tom, ako by mali cintoríny vyzerať. A pre architektonickú obec je rovnako zriedkavé, aby sa na úpravu cintorínov vypísala súťaž.
A málo sa hovorí aj o koncepte moderného ponímania pohrebísk, ktorý ponúka alternatívne spôsoby pochovávania – vsyp do jamky alebo ekologické kompostovanie zosnulých.
Dobrá dcéra musí nazdobiť hrob. Prečo na Dušičky plníme cintoríny plastom Čítajte Viacerí odborníci vrátane architektov, ktorí sledujú vývoj v zahraničí, sa prikláňajú k spätosti s prírodou a podľa najodvážnejších konceptov je to park, ktorý je celoročne prístupný pre verejnosť.
Práve takýto moderný koncept mestského cintorína s verejným parkom na okraji mestskej zóny vznikol pred necelými desiatimi rokmi v Prešove, vedľa sídliska Šváby. Vyvíja sa stále.
Čo sa v článku dočítate:
- Ako vznikal cintorín v Prešove (+ fotogaléria).
- Čo vymysleli architekti na cintoríne v Leopoldove (+ fotogaléria).
- Ako si s návrhom poradili v českých Vratislavovciach nad Nisou pri Liberci (+ fotogaléria).
- Aká je vízia prírodného cintorína podľa Blanky Solarovej (+ fotogaléria).
Chceli vytvoriť genius loci
Cintorín je umiestnený na poddolovanom území bývalých soľných baní. Aj preto je priestor relatívne veľký. Ak by ste chceli prejsť cintorín v celom návrhu architektov z jednej strany na druhú, krokomer by vám ukázal možno aj kilometer.
Aj tento fakt ponechal architektom možnosť uvažovať veľkorysejšie.
„Našou predstavou bolo od začiatku vytvoriť dôstojné pietne miesto v kombinácii s lesoparkom, ktorý by slúžil verejnosti počas celého roka,“ hovorí o návrhu cintorína jeden z autorov Miroslav Macejko.
Aj z toho dôvodu architekti jemne vymodelovali terén. Vytvorili zemné valy, ktoré opticky oddeľujú pohrebiská od častí, ktoré by verejnosť mohla využívať aktívne každý deň na športové aktivity v prírode alebo len tak – na relaxačné vychádzky.
Plochu pohrebiska vymysleli ako raster štvorcov, navzájom prepojených betónovými pojazdnými komunikáciami. Každý štvorec má na hrane osvetlenie, čo pomáha pri orientácii a aj efektnej výslednej kompozícii.
Architekti sa takto snažili nájsť jednotný charakter hrobových miest a vopred naznačiť, ako by malo dané miesto vyzerať. Na oddych naplánovali lavičky v rovnakom štýle.
Medzi betónovými chodníkmi vznikol dostatočný priestor pre pomníky, ale aj urnové hroby, detské hroby či rozptylové a vsypové lúčky. Len čas umožní, aby sa táto plocha zatienila porastmi kríkov a vysokých stromov s bujnými korunami listov.
Súčasťou areálu je aj jazierko. „Vodnú plochu vnímame symbolicky preklenutím dvoch svetov pozemského a nadpozemského. Niečo ako bola v gréckej mytológii rieka Styx – hranica medzi ríšou živých a mŕtvych. S takýmto riešením uvažujeme v celkovom koncepte, keďže terajší cintorín je len jeho zrealizovanou časťou,“ hovorí architekt.
Zároveň naznačil boľavé miesto mnohých cintorínov na Slovensku.
