BRATISLAVA. Hoci parlament v stredu schválil novelu zákona, ktorá zvýši platy zdravotníkov, problém s lekárskymi výpoveďami to nerieši.
Zvýšenie miezd lekárov je nižšie, ako žiadajú. Ak by však štát lekárom aj dal, koľko si dohodli ešte s vládou Eduarda Hegera, podľa odborového predáka Petra Visolajského by výpovede automaticky nestiahli.
Žiadajú tiež, aby sa upravilo financovanie nemocníc a aby sa štvrtá vláda Roberta Fica zo Smeru zaviazala, že ich nezmení na akciové spoločnosti.
Vo výpovednej lehote je už takmer 3300 lekárov, čo je viac ako polovica všetkých lekárov v nemocniciach. Ak by od 1. januára 2025 skutočne odišli z nemocníc, niektoré z nich by nedokázali poskytovať starostlivosť alebo by bola výrazne obmedzená.
V miniankete denníka SME to potvrdili napríklad nemocnica v Bojniciach, univerzitná nemocnica v Bratislave či fakultná v Žiline. Ide o kľúčové zdravotnícke zariadenia na Slovensku.
Zopakovala by sa tak situácia z roku 2011 za vlády Ivety Radičovej (SDKÚ). Vtedy po vypršaní výpovednej lehoty odišlo z nemocníc vyše dvetisíc lekárov. Vrátili sa po dvoch dňoch, keď vláda podpísala s lekármi memorandum. Zaskakovať za nich museli vojenskí doktori a lekári z Česka.
V článku sa dočítate
- prečo lekárom na stiahnutie výpovedí nestačí len splnenie ich mzdových požiadaviek,
- koľko lekárov a v akých nemocniciach podalo výpovede
- v ktorých nemocniciach je ohrozené poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
Aj právna forma a Rázsochy
Novela zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti medziročne zvyšuje platy lekárov o 6,4 percenta. Zvýšenie lekárom nestačí, žiadajú 9,6 percenta, ako je spomenuté v memorande, ktoré podpísali lekárski odborári na konci roka 2022 s Hegerovou vládou.
Visolajský však vraví, že ani zvýšenie platov podľa memoranda lekárom nebude stačiť.
„Žiadame, aby sa udiali systémové zmeny na úrovni poriadku vo financovaní nemocníc,“ vraví šéf lekárskych odborárov. Zdravotné poisťovne majú platiť nemocniciam skutočné náklady za poskytovanú zdravotnú starostlivosť, a nie menej, ako je to podľa nich dnes. V tom majú podľa lekárskych odborárov resty najmä súkromné zdravotné poisťovne Dôvera a Union.
K rovnakému záveru koncom roku 2022 dospeli aj analytici z Útvaru hodnoty za peniaze, Inštitútu zdravotníckych analýz ministerstva zdravotníctva a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
V spolupráci s nimi a na základe ich údajov vypočítal vlani denník SME, že Dôvera a Union v roku 2022 zaplatili nemocniciam za svojich poistencov o 64 miliónov eur menej ako mali.
Počet výpovedí
Nemocnica – počet výpovedí/lekárov
- FN NZ: 84/253
- UNB: 520/1624
- FN PO: 186/ –
- FN ZA: 198/404
- FN TN: 136/318
- Bojnice: 91/167
- UN MT: 150/601
- Rooseveltova BB: 231/497
- FN TT: 159/346
- Penta Hospitals: 3 % výpovedí
- Agel: 1 % výpovedí
Zdroj: Nemocnice
Ďalšou kľúčovou podmienkou lekárskych odborárov je, aby sa Ficova vláda zaviazala k tomu, že sa nemocnice nezmenia na akciové spoločnosti.
S touto myšlienkou sa premiér začal pohrávať po tom, ako v septembri Slovensko definitívne prehralo súd s Európskou komisiou o tom, že nemocnice neplatia faktúry svojim dodávateľom do 60 dní, ako prikazuje európska smernica. Priemerná splatnosť faktúr je až 397 dní.
Dlh prevažne štátnych nemocníc po lehote splatnosti bol ku koncu júla 812 miliónov eur.
Európskej komisii však nestačí, že štát dlh za nemocnice zaplatí, ako to už opakovane v minulosti urobil. Komisia chce, aby naučil nemocnice platiť načas. Inak mu hrozí pokuta 800-tisíc eur a penále 50-tisíc eur za každý deň, kým nemocnice nezačnú platiť faktúry do 60 dní.
Ako akciové spoločnosti by nemocnice v strate museli ísť do nútenej správy. V roku 2011 počas prvých hromadných lekárskych výpovedí, keď akciovky presadzoval vtedajší minister zdravotníctva Ivan Uhliarik z KDH, pritom Fico tvrdil, že ide o skrytú privatizáciu zdravotníckych zariadení.
Súkromné poisťovne zaplatili nemocniciam o 64 miliónov menej, ako mali. Prečo je to tak? Čítajte Keď lekári proti akciovým spoločnostiam protestujú, Fico zrazu tvrdí, že táto zmena nie je na stole. Ako chcú s ministrom zdravotníctva Kamilom Šaškom (Hlas) naučiť nemocnice platiť načas, zostáva nejasné.
Treťou kľúčovou požiadavkou lekárskych odborárov je, aby štát tzv. národnú nemocnicu v Bratislave postavil na Rázsochách, a nie v Ružinove.
Na otázku, či sa dá nemocnica postaviť v Ružinove, hľadá odpoveď firma Grant Thornton Advisory. Jej spolumajiteľom je Peter Vlasatý, o ktorom spis SIS Gorila píše, že údajne zobral úplatok od Penty, ktorá podniká aj v zdravotníctve, pri zamýšľanej privatizácii bratislavského letiska za druhej vlády Mikuláša Dzurindu (SDKÚ). Vlasatý to popiera.
Šaško zatiaľ nehovorí, či je za nemocnicu v Ružinove, kde ju chcela jeho predchodkyňa Zuzana Dolinková (Hlas). Vraví, že sa vyjadrí, keď si prečíta štúdiu uskutočniteľnosti od Vlasatého firmy.
Napriek sebavedomým vyjadreniam odborárov zostáva otázne, nakoľko pevné je ich odhodlanie. Aj za Radičovej i Hegera podpísali memorandá, ktoré obsahovali aj iné požiadavky ako platy, ale vlády napokon dodržali len úpravu miezd.
Jedinou inou významnejšou požiadavkou, ktorú sa odborárom podarilo od v roku 2011 presadiť, je, že sa nemocnice nezmenili na akciové spoločnosti.
Aj dvaja lekári položia nemocnicu
Hoci niektoré z požiadaviek lekárov, ako napríklad zmena financovania nemocníc, sú systémové, Visolajský tvrdí, že do konca roku sa dajú stihnúť.
Ak sa však vláda a lekárski odborári nedohodnú, hrozí, že od Nového roka niektoré nemocnice pôjdu do útlmu.
„Nie, nebola,“ odpovedá šéf bojnickej nemocnice Peter Glatz na otázku SME, či by bola schopná poskytovať starostlivosť, aj keby z nej odišli všetci lekári vo výpovedi. V nemocnici pracuje 167 lekárov, výpoveď nateraz podalo 91.
„Pokiaľ by výpovede nadobudli platnosť, žiaľ, ani žilinská nemocnica nebude schopná zabezpečiť plnohodnotnú zdravotnú starostlivosť,“ vraví hovorkyňa Fakultnej nemocnice v Žiline Zuzana Fialová.
Veľké problémy by mala aj najväčšia Univerzitná nemocnica Bratislava. „Ak by skutočne odišlo všetkých 520 lekárov, ktorí podali výpovede, poskytovanie zdravotnej starostlivosti by bolo značne obmedzené,“ podotýka jej hovorkyňa Eva Kliská.
Len akútnu zdravotnú starostlivosť by pri 159 výpovediach z 346 lekárov dokázali podľa hovorcu Mateja Martoviča poskytovať v trnavskej fakultnej nemocnici.
Lekári si idú po tretie víťazstvo nad vládou. Do konca mesiaca sú pripravení dať výpovede Čítajte V Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici podali výpovede aj lekári, ktorí po májovom atentáte liečili Fica. Na informáciu, ktorú ako prvý priniesol denník Postoj, hovorkyňa nemocnice Ružena Maťašeje nereagovala. Visolajský ju však SME potvrdil.
Pri hrozbe odchodov nejde ani tak o podiel lekárov vo výpovedi k ich celkovému počtu, ako skôr o ich špecializáciu a to, či sú atestovaní. Ak podá výpovede celé ARO, kde sú prevažne atestovaní lekári, môže to ohromiť celú nemocnicu.
„Máme oddelenia, kde dvaja lekári dali výpovede, a nemocnica bez nich nemôže fungovať,“ vraví Visolajský. O akú nemocnicu ide, nepovedal.
Výpovede vo všeobecnosti dávali viac lekári v štátnych ako v súkromných nemocniciach. V najväčšej súkromnej sieti nemocníc Penta Hospitals dali výpoveď podľa jej hovorcu Tomáša Kráľa len tri percentá lekárov. V nemocniciach Agelu len percento.
Visolajský hovorí, že je to aj preto, lebo doktori v súkromných zariadeniach majú väčší strach, že sa nezamestnajú v inej nemocnici v regióne. Platí to podľa neho najmä pre východné Slovensko, kde má väčšinu nemocníc Penta Hospitals.
Jej hovorca Kráľ na túto poznámku Visolajského nereagoval. Hovorkyňa Agelu Eva Peterová označila jeho vyjadrenie „za účelové zavádzanie verejnosti a umelé vytváranie tlaku na personál našich zdravotníckych zariadení“.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
