Schátraná prezidentská vila. Autor: SME/David Zimmermann
BRATISLAVA. Interiér pripomína stav luxusného bytu v komplexe Bonaparte, keď sa z neho v roku 2019 vysťahoval premiér Robert Fico zo Smeru.
Zo zariadenia zostalo len pár starých kusov nábytku. Podlahy sú rozobrané, zábradlie na centrálnom schodisku chýba. Toalety a kúpeľne vykazujú znaky likvidácie, takmer všetko podstatné z nich niekto odniesol. Na stolíku vo vestibule na prízemí ležia časti demontovanej lampy. Vedľa škatuľa so zvyškami elektroniky vrátane inštalačných diskiet.
Kancelária prezidenta redakcii sprístupnila nevyužívanú vilu pri Slavíne. Štát ju kúpil v roku 2000 za prezidenta Rudolfa Schustera od VŠŽ s cieľom zriadiť tam dôstojnú rezidenciu hlavy štátu. Schuster v nej žil krátko, po havárii kotla sa odsťahoval.
V článku sa dočítate
- ako to dnes vyzerá v prezidentskej vile, ktorú nikto nevyužíva,
- kedy naposledy vila slúžila a prečo dvadsať rokov chátra,
- prečo je z bezpečnostného hľadiska nevhodná,
- ako v praxi vyzerá hľadanie bezpečného bývania pre prezidenta a premiéra
Teraz sú úvahy o rekonštrukcii vily pre potreby prezidenta na konci. Udalosti rozhýbalo dianie po májovom atentáte na premiéra.
Ministerstvo vnútra v lete začalo riešiť aj otázku bezpečného ubytovania pre troch najvyšších ústavných činiteľov. Experti pri tej príležitosti vilu preverili a rozhodli. "Prezidentská vila na Slavíne je z bezpečnostného a technického hľadiska nepoužiteľná,“ oznámilo ministerstvo vnútra v septembri.
Čudný dom na dobrej adrese
Lokalita na kopci hneď pri Slavíne je lukratívna. V susedstve býva rodina nebohého podnikateľa Michala Lazara, ktorý patril k najbohatším Slovákom. Z druhej strany vila susedí s rozsiahlym sídlom zakladateľa Esetu Miroslava Trnku.
K prezidentskej vile patrí aj veľká členitá záhrada. Stavba s viacerými presklenými stenami je však riešená zvláštne. Okrem prízemia má jedno nie veľmi priestranné poschodie, podkrovie a nemá výťah. Schodisko mohlo v pôvodnom stave pôsobiť honosne, ale je nepraktické. Rovnako aj viacero priestorov ukrytých v útrobách domu.
Prezidentská vila na Pažického ulici č. 3. Severozápadne od nej vidno rozostavané sídlo podnikateľa Trnku. Na južnej strane je sídlo Lazarovcov. (zdroj: Google maps.com)Najsilnejší dojem v podvečerných hodinách vzbudzovala veľká centrálna izba na poschodí. Cez balkón s presklenými dverami ju presvecovalo zapadajúce slnko. Na pôvodných drevených parketách, ktoré sú sčasti rozobrané, vytváralo pekné obrazy.
Pokus o rekonštrukciu
Vnútri to vyzerá, akoby zariadenie začal niekto likvidovať a zrazu musel práce ukončiť. Zlodeji z ulice to však byť nemohli. Aj keď je vila nevyužitá, stále je zabezpečená a má funkčný alarm.
“Vždy som tvrdil, že to nie je objekt, ktorý by spĺňal požadované bezpečnostné kritériá objektu kategórie sídla hlavy štátu. Stojím si za tým doteraz.
„
Vysvetlením môže byť doteraz neznáma udalosť z roku 2016, keď bol prezidentom Andrej Kiska. Jeho kancelária rozbehla prípravu rekonštrukcie vily, v júni podpísala už aj zmluvu so stavebnou firmou Hornex. Termín ukončenia prác bol november 2016.
Cena bola takmer 950-tisíc eur. Peniaze na rekonštrukciu však kancelária prezidenta napokon od štátu nedostala a od zmluvy po dvoch mesiacoch odstúpila. Práce sa teda zrejme iba rozbiehali a po zrušení zmluvy robotníci odišli.
Vila rýchlo doslúžila
V roku 2000 kúpu vily vybavil prezident Schuster, štátu ju za zvýhodnenú cenu predali bývalé Východoslovenské železiarne na čele s mečiarovským privatizérom Júliusom Rezešom. So Schusterom mal dobré vzťahy. Cena bola vtedy v prepočte zhruba 1,2 milióna eur.
Schuster bol aj jediný prezident, ktorý vo vile býval, odísť musel v roku 2004, keď skolabovalo kúrenie. Jeho nástupca Ivan Gašparovič ubytovanie neriešil, keďže žije vo vile v neďalekom Limbachu.
Kiska dochádzal z Popradu a býval v prenajatom dome v Ivanke pri Dunaji. Neskôr využíval byt v štátnom komplexe Čmelovec, kde sú ubytovaní diplomati a v minulosti tam býval aj Fico. Zuzana Čaputová dochádzala do prezidentského paláca z domu v neďalekom Pezinku. Za jej éry pre študentov architekúry v roku 2019 vypísali medzinárodnú súťaž na návrh rekonštrukcie vily.
Návrh rezidencie prezidenta, ktorý v roku 2019 zvíťazil v súťaži študentov architektúry pod záštitou Zuzany Čaputovej. (zdroj: archív - archinfo.sk)Zvíťazil návrh Dávida Husára zo Stavebnej fakulty STU. Cieľom súťaže však nebol reálny projekt, išlo skôr o cvičenie fantázie študentov.
Bezpečná nebola nikdy
Aktuálne rozhodnutie, že vila nespĺňa bezpečnostné štandardy, nie je novinkou. Experti na to interne upozorňovali už roky. Ján Maixner bol za čias Gašparoviča bezpečnostným zamestnancom kancelárie prezidenta. Po nástupe Kisku odboru bezpečnosti šéfoval.
"Vždy som tvrdil, že to nie je objekt, ktorý by spĺňal požadované bezpečnostné kritériá objektu kategórie sídla hlavy štátu. Stojím si za tým doteraz," hovorí Maixner.
K domu vedie len jedna prístupová cesta, ktorá navyše nie je vo vlastníctve štátu. Úniková cesta pre prípad ohrozenia hlavy štátu chýba.
Susedné parcely vlastnia súkromníci, ochranka by tak nemala pod kontrolou dianie v okolí. Nemohla by ho napríklad bez súhlasu susedov sledovať kamerami. Vila je pritom na úplnom kraji pozemku, hneď pri plote so vstupnou bránou.
Dom bez histórie
O histórii vily veľa dostupných informácií nie je. V archíve Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave je dokumentácia k plánovanej rekonštrukcii ešte z roku 1992. Predkladal ju architekt Cyril Rovňák. Bol napríklad spoluatorom návrhu ikonického interiéru bývalého sídla Zväzu slovenských spisovateľov.
Popis návrhu rekonštrukcie vily z roku 1992 je uložený v archíve Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave. (zdroj: SME - Matúš Burčík)V štýle architektúry 90. rokov je vila dodnes. Už keď ju využíval prezident Schuster, spracoval architekt Marián Marcinka v roku 2003 projekt úpravy záhrady vily. O rok neskôr ju zavreli. Potom bol už len neúpešný pokus o rekonštrukciu domu za éry Kisku.
Úrad prezidenta zabezpečuje nevyhnutnú údržbu objektu, náklady sú zhruba 13 300 eur ročne.
Vedenie kancelárie prezidenta zatiaľ nevie povedať, aký bude ďalší osud vily. "O možnostiach bývania pre prezidenta rokujeme s ministerstvom vnútra. Na základe týchto rokovaní bude rozhodnuté ako ďalej s touto nehnuteľnosťou," povedala jej hovorkyňa Patrícia Medveď Macíková.
Štát môže vilu previesť na inú inštitúciu, ktorá by pre ňu našla využitie, prípadne ju predať súkromníkovi alebo zameniť za inú nehnuteľnosť, ktorá by sa dala využiť.
Reality Šutaj Eštok, s. r. o.
V Smere sú za hlavných expertov na biznis s realitami považovaní Robert Kaliňák a Dušan Muňko. V Hlase to bol poslanec Peter Náhlik, ktorý zabezpečuje aj bývanie prezidentovi Petrovi Pellegrinimu.
Minister vnútra Šutaj Eštok, ktorý je novým predsedom Hlasu, vyberá bezpečné nehnuteľnosti pre trojicu najvyšších ústavných činiteľov na základe nového zákona lex atentát.
Zatiaľ je v štádiu prieskumu trhu, ktorý ministerstvo navyše vyhlásilo za neverejný. Postup zdôvodnilo výnimkou, ktorá to umožňuje pri zaisťovaní bezpečnosti určených osôb a objektov.
Šéf mimovládnej Transparency International Slovensko Ján Ivančík to v septembri pre SME označil za utajovanie, ktoré zákon neumožňuje.
Sprísnenie pravidiel ubytovania troch najvyšších ústavných činiteľov v praxi znamená, že aj pol roka po atentáte na premiéra sa nič nezmenilo.
Fico naďalej žije v luxusnom byte na Sokolskej ulici, kde sa po atentáte aj zotavoval. Pellegrini má svoj byt v novostavbe Zuckermandel pod Hradom. Využíva tiež vilu vo Vrakuni, ktorá oficiálne patrí Náhlikovi.
Parlament predsedu stále nemá, takže ubytovanie zatiaľ nepotrebuje.
Beata
Balogová
