Ivan Korčok vstupuje do PS. Autor: SME/Dávid Zimmermann
BRATISLAVA. Nebude hlavným lídrom, ale stáva sa súčasťou ambiciózneho projektu urobiť z Progresívneho Slovenska celoslovenské hnutie aj mimo doterajších bášt liberálov a progresívcov.
Dosiaľ najpopulárnejší spomedzi neúspešných prezidentských kandidátov s podporou 1,2 milióna voličov Ivan Korčok vstupuje do Progresívneho Slovenska. Robí tak vyše pol roka od druhého aprílového kola prezidentských volieb, z ktorých vzišiel súčasný prezident Peter Pellegrini.
Jeho novú pozíciu v strane naznačil už úvod jeho ohlásenej tlačovej konferencie, keď prvých desať minút nehovoril Korčok, ale predseda PS a líder opozície Michal Šimečka.
"Vstupujeme do novej etapy našej cesty," povedal a jasne formuloval plán "poraziť Roberta Fica, vyhrať voľby a zostaviť tú najlepšiu vládu pre budúcnosť Slovenska".
Ivan Korčok: Chcem ľudom vrátiť dôveru
"Ivan, teším sa na všetko, čo spolu urobíme," privítal Korčoka v strane pred desiatkami novinárov Šimečka. "Prečo zostávam, prečo s PS a aká bude moja agenda?" položil si rečnícku otázku Korčok.
Tvrdí, že pokračuje v tom, čomu sa venoval ako diplomat, minister aj prezidentský kandidát: "Pre mňa je základom pôsobenia vo verejnom živote služba a slúžiť Slovenskej republike a jej občanom," hovoril o osobnom dôvode ako prvom.
Pokračoval, že chce prispieť k tomu, aby sa po parlamentných voľbách vytvorila alternatíva a zastavil sa úpadok. "Je veľmi zlé a trápi ma, že zaostávania sa môžeme dotknúť v každodennom živote," povedal. Tvrdí, že ľudia sú v apatii a zmierujú sa s tým. "Nechcem sa ľahostajne prizerať," povedal.
Hovorí, že podporu z prezidentských volieb chce vrátiť "občanom, chce im vrátiť nádej a dôveru", ktorú doňho vložili.
Vstup do Progresívneho Slovenska vysvetľuje tým, že zahraničnopolitickú orientáciu aj zásady právneho štátu majú spoločný, rovnako ako víziu, aby "Slovensko bola modernou a úspešnou krajinou".
Korčok bude členom predsedníctva Progresívneho Slovenska a má zabezpečovať agendu prípravy volebného programu do najbližších parlamentných volieb. Hovorí, že kandidovať na post predsedu Progresívneho Slovenska proti Michalovi Šimečkovi neplánuje.
Zastrešovať bude aj oblasť zahraničnej a európskej politiky. Túto agendu doteraz v PS riadil Tomáš Valášek. „Teším sa, že s Tomášom budeme predstavovať tandem,“ komentoval Korčok.
„Nechcel som experimentovať,“ vysvetľoval, prečo si spomedzi viacerých strán, s ktorými o spolupráci hovoril, vybral PS. Dodal, že najsilnejšia opozičná strana je "jedinou cestou, ktorá má všetky predpoklady, aby na politickej scéne bola protikladom subjektu, ktorý tu bol dvadsať rokov s výsledkami, ktoré sa podpisujú pod súčasný stav Slovenska", povedal Korčok o Smere Roberta Fica.
Pravicový konzervatívec u ľavicových liberálov?
Korčok, ktorý o sebe sám hovorí, že je v hospodárskych otázkach liberál a hodnotovo konzervatívec, sa stane súčasťou strany, ktorá je hodnotovo liberálna a v ekonomických riešeniach je skôr orientovaná ľavicovo.
Korčok ešte počas predvolebnej kampane k prezidentským voľbám vyhlásil, že nepatrí k tým konzervatívcom, ktorí by ľudí s inou sexuálnou orientáciou hneď upálili, a myslí si, že na zavedenie registrovaného partnerstva už na Slovensku dozrel čas - citoval Korčoka Napunk z predvolebného stretnutia v Dunajskej Strede.
Korčokovo prijatie do Progresívneho Slovenska tak zodpovedá stratégii strany v boji so Smerom Roberta Fica oslovovať aj tých ľudí, ktorí doteraz neboli ich prirodzenými voličmi.
Korčok hovorí, že sa stáva súčasťou PS, "ktoré sa otvára širokému priestoru názorov". "Chcem so svojou politickou identitou, ktorá je všetkým známa, vyslať signál, že spolupráca rôznych názorov - progresívnejších, konzervatívnejších, liberálnejších, je možná," povedal v pondelok Korčok.
Najväčší súboj sa podľa neho na Slovensku nedeje medzi liberálmi a konzervatívcami, ako by sa mohlo zdať, ale s prúdom, ktorý reprezentuje minulosť a úpadok.
Zároveň tvrdí, že jeho vstup neznamená, že by v PS išiel bokom "princíp rovnosti ľudských práv".
Progresívne Slovensko už pred niekoľkými týždňami spustilo rozsiahlu bilbordovú kampaň vo voličských baštách Smeru a taktiku do ďalších volieb otvorene stavia na pláne osloviť aj voličov koaličného Hlasu, ktorí sú umiernenejší.
V októbri preto Progresívne Slovensko zorganizovalo výjazd do Veľkého Krtíša, v ktorého okrese s 28 percentami v septembrových parlamentných voľbách zvíťazil Smer nasledovaný Hlasom s podporou 24 percent. V novembri sa strana na podobný výjazd chystá na Spiš.
PS pod vedením Michala Šimečku oveľa výraznejšie okrem ľudskoprávnych komunikuje ekonomické témy, v posledných týždňoch napríklad pravidelne kritizujú vládou schválený konsolidačný balíček, ktorý nazývajú "Ficovou drahotou".
O tom, že strana by mala byť atraktívnou aj pre typ konzervatívnejšieho voliča, hovorila aj jednotka kandidátky PS do eurovolieb Ľudovít Ódor.
Čo hovorili prieskumy?
Boli tri mesiace od druhého kola prezidentských volieb a mesiac od eurovolieb, po ktorých mal oznámiť svoju politickú budúcnosť, čo neurobil.
V júli 2024 si Korčok zaplatil prieskum v agentúre Focus, ktorý rozkľúčoval, ako by voliči zareagovali na niekoľko scenárov Korčokovej budúcnosti v straníckej politike - ak by kandidoval za Progresívne Slovensko, za SaS, za Demokratov, prípadne za subjekt vytvorený zo spojenia Demokratov a SaS alebo ak by vytvoril svoju stranu.
Aj Korčok vtedy prieskum považoval len za pomôcku, ktorá mu mala predovšetkým zodpovedať otázku, či je oňho medzi voličmi záujem aj v straníckej politike.
"Nezabúdajme, že v prezidentských voľbách som bol občianskym, nadstraníckym kandidátom. Tento prieskum hovorí, že si ľudia vedia predstaviť aj moju prítomnosť v parlamentnej politike. V tomto má pre mňa hodnotu," povedal Korčok v júli.
Z prieskumu vyplynulo, že Korčok má s PS najvyššiu šancu poraziť Smer a vyhrať parlamentné voľby, no tento variant zároveň nezaručuje, že PS by malo s kým šancu vytvoriť vládnu koalíciu.
"PS urobí všetko pre to, aby neprepadli hlasy," hovorí predseda PS Šimečka.
1. Korčok a PS:
Spojenie Korčoka so stranou Michala Šimečku by Progresívnemu Slovensku podľa meraní vtedy prinieslo o šesť percentuálnych bodov viac ako bez neho. Namiesto 21,3 percenta by PS deklarovalo podporu 27,6 percenta voličov a prieskum vyhralo pred Smerom o tri percentuálne body, Smer by volilo 24,7 percenta voličov.
O dva percentuálne body by však klesla SaS a rovnako ako Demokrati by boli na hranici zvoliteľnosti piatich percent hlasov.
2. Korčok a SaS:
Kým bez Korčoka by stranu pod vedením Branislava Gröhlinga volilo 7,2 percenta voličov, s neúspešným prezidentským kandidátom by strana získala ďalších približne sedem percent voličov s celkovým ziskom 14 percent hlasov.
Časť z nových voličov by k SaS prišla aj z Progresívneho Slovenska, keďže PS by pri takomto scenári stratilo približne päť percentuálnych bodov a malo by 16-percentnú podporu a podľa prieskumu by skončilo druhé s výraznejším odstupom za prvým Smerom.
3. Korčok a Demokrati:
V prípade, že by sa Korčok rozhodol spojiť svoju politickú kariéru s Demokratmi, v ktorej pôsobia jeho bývalí kolegovia z vlády v minulom volebnom období Jaroslav Naď a Eduard Heger, Demokratov by volilo približne 13 percent voličov - o vyše osem percentuálnych bodov viac, než 4,7 percenta voličov bez Korčoka.
Pri tomto scenári by PS kleslo miernejšie na 18-percentnú podporu voličstva, SaS by získala približne štyri percentá podpory a výraznejšie by jej hrozilo vypadnutie z parlamentu.
4. Korčok na novej spojenej kandidátke SaS a Demokratov:
Spolupráca Naďa, Gröhlinga a Korčoka by prilákala podporu 14 percent voličov a PS by malo 18-percentnú podporu.
5. Korčok by založil vlastnú stranu:
Variant, v ktorom by Korčok založil vlastnú stranu s vlastnými ľuďmi bez spolupráce s ostatnými stranami na jednej kandidátke, by novej Korčokovej strane priniesol opäť 14-percentnú podporu, PS by volilo 15,6 percenta voličov a SaS by sa podobne ako Demokrati zrejme nedostali do parlamentu, keďže by stranu volilo 4,5 percenta voličov a Demokratov tri percentá.
Korčok by v tomto prípade musel zabezpečiť financovanie strany a ak by sa naplnil výsledok z prieskumu, skomplikoval by ambície Demokratov a SaS dostať sa do parlamentu.
Prečo áno a prečo nie s PS, Demokratmi či SaS
O spoluprácu s Korčokom mali záujem PS, SaS aj Demokrati a ich lídri viackrát od volieb netajili, že sú s Korčokom v kontakte. Každý z variantov by podľa tohto prieskumu znamenal pre dotknutú stranu nárast voličov, no zároveň by prinášal aj problémy.
Spojenie Korčoka s Demokratmi by bolo hodnotovo najsúrodejšie, keďže subjekt vedený Jaroslavom Naďom je hodnotovo konzervatívnejší a Naď s Korčokom tvorili počas vlád Igor Matoviča (vtedy OĽaNO, dnes Slovensko) a Eduarda Hegera (vtedy OĽaNO, dnes Demokrati) prirodzený prozápadný, proatlantický a proeurópsky tandem s dôrazom na vojenskú pomoc Ukrajine.
Demokrati však po parlamentných voľbách 2023 s podporu 2,93 percenta voličov nedosiahli ani na štátny príspevok a Korčok by sa musel zaoberať otázkou, ako dokáže naplniť svoje ambície v strane s obmedzeným rozpočtom.
Spolupráca s SaS by znamenala návrat do minulého volebného obdobia, keď bol Korčok nominantom SaS na poste ministra zahraničia. S Gröhlingovou stranou si rozumie v ekonomickej oblasti aj s jej predstaviteľmi.
S hodnotového hľadiska je spojenie Korčoka s PS najmenej kompatibilné, strana sa však postupne snaží získavať aj nových voličov mimo tradičnej voličskej základne, k čomu jej Korčok môže výraznejšie pomôcť.
PS je vďaka volebnému výsledku zo septembra 2023 najbohatšou opozičnou stranou (spolu s hnutím Slovensko/OĽaNO vďaka výsledku z volieb 2020) a zároveň najpopulárnejšou opozičnou stranou. Korčok tým minimalizuje riziko, že by sa do parlamentu vôbec nedostal.
ZDROJ: SME/DÁVID ZIMMERMANN
Beata
Balogová
