Nádej pre nespokojných. Terč pre provládnych. Do politiky sa vracia ako ten, kto vzbudzuje pozornosť. V Aréne s Janou Krescanko Dibákovou sa ocitol IVAN KORČOK, bývalý prezidentský kandidát, ktorý ohlásil príchod do strany Progresívne Slovensko.
"Veľká väčšina spätnej väzby je pozitívna v tom, že milión dvestotisíc hlasov som si nenechal pre seba. Ale dostávam aj otázky od mojich priateľov a blízkych, ktorí ma videli niekde inde," priznáva bývalý minister zahraničných vecí, ktorý by sa mal v strane venovať práve oblasti zahraničia.
Ale najmä sa chce rozprávať s obyvateľmi Slovenska. Najbližšie na Spiši.
V Aréne s Janou Krescanko Dibákovou sa dozviete:
- Či v Demokratoch a SaS vedeli, že rokuje o vstupe do PS.
- Či časť Korčokových známych preferovala jeho vstup do inej strany.
- Prečo nezaložil novú stranu.
- Na akých voličov mieri PS.
- Či má ambície kandidovať za prezidenta alebo sa uchádzať o post premiéra.
- Či bude mostom medzi progresívcami a kresťanskými demokratmi.
- Kto musí začať boj proti dezinformáciám.
- Ako odpovedal na otázky čitateľov, divákov a poslucháčov SME.
Na úvod rozhovoru vyberiem jednu otázku nášho čitateľa: Prečo máte stále taký nahnevaný a tvrdý výraz?
Tak to ja neviem. Ale môžem k tomu povedať jednu príhodu. Na začiatku prezidentskej kandidatúry boli dokonca úvahy o tom, že sa mám viac usmievať. Ja sa však usmievam, keď je na to dôvod.
Snažil som sa teda mať vedome prívetivejší usmievavejší výraz a viete, čo sa mi stalo? Keď som v jednej televízii fotil profilové fotky pred rozhodujúcimi debatami, tak mi v štúdiu hovorili: pán Korčok, menej sa usmievajte.
No tak ja neviem, jednoducho som, aký som. Ja by som chcel, aby sa usmievali najmä slovenskí občania.
V kuloároch sa hovorilo o tom, že vaše váhanie je spojené aj s tým, že by ste rád vstúpili do niektorej zo strán s celým svojím tímom. A že to bol pre niektorých problém, pretože bol trochu väčší. Je to tak?
Nie, to vôbec nie je pravda. Absolútne to nesúvisí s mojím tímom. Dnes so mnou v PS pôsobí maličké jadro štyroch ľudí a moje rozhodovanie nemalo absolútne, ale absolútne žiadny súvis s mojím tímom. Bolo to o niečom úplne inom.
O čom?
Po prezidentských voľbách som si vedome chcel dať odstup. Chcel som si zodpovedať otázku, či chcem ďalej pôsobiť. Odpovedal som si, že áno. No a potom sme prešli s Michalom Šimečkom solídnu a poctivú cestu v tom, že sme sa rozprávali o tom, či naše cesty vedia byť spoločné a o čom to má byť. Dnes mám tieto veci veľmi poukladané a usporiadané.
A ešte raz, kľúčové je to, že sme sa s Michalom Šimečkom a s ďalšími v PS rozprávali o tom, kto som ja, s čím prichádzam, kto je PS, ktoré vidíme zvonka, a akú má PS víziu. Považujem to za zmysluplne investovaný čas.
Kedy ste urobili vnútorné rozhodnutie, že je to PS a nie SaS ani Demokrati?
