Hartmutovi Tautzovi, študentovi z východného Nemecka, sa takmer podarilo ujsť do Rakúska. Dvadsaťdva metrov pred demarkačnou čiarou ho dotrhali útočiace psy československých pohraničníkov.
Strážcovia hranice mu prvú pomoc neposkytli, pretože v kukuričnom poli pátrali po ďalších utečencoch. Neskôr vo vojenskej nemocnici zomrel. Bolo to v roku 1986.
Jeho príbeh je jedným z tragických momentov, ktoré prináša výstava NE/SPÚTANÍ ’89 o živote študentov v niekdajšom Československu a o Nežnej revolúcii, ktorá ich zmenila.
Výstava pracuje s motívom pút v totalitnom štáte. Červenou farbou sú naznačené nielen fyzické hranice, ktorými režim vymedzoval možnosti ľudí v totalitnom Československu. Modrou farbou kurátori označili výkriky slobody tých, ktorí sa nechceli do hraníc vtesnať. Tie sa nakoniec spojili vo veľkých protestoch proti režimu v novembri 1989.
„Pamätám si, ako rodičia robili protipožiarne opatrenia, keď sme na okná dávali sviečky,“ spomína kurátorka výstavy Lenka Lubušká. Plamienky v oknách boli tichou vlnou solidarity počas protestov Nežnej revolúcie, od ktorých uplynulo tridsaťpäť rokov.
Výstava, ktorú Slovenské národné múzeum (SNM) pripravilo v spolupráci s Ústavom pamäti národa (ÚPN), je verejnosti prístupná od 15. novembra 2024 v Historickom múzeu na Bratislavskom hrade. Je tiež súčasťou Festivalu slobody.
V článku sa dočítate:
- čo prináša nová výstava v Slovenskom národnom múzeu (SNM),
- čo si odniesť zo 17. novembra po tridsiatich piatich rokoch,
- ako zamestnanci SNM lákajú školy do múzea,
- ako výstavu ovplyvnilo prepúšťanie zamestnancov a zrušenie Fondu na podporu umenia.
Mladí bili mladých
„Keď niekto vytiahol fotoaparát na prvých zhromaždeniach, známi ho považovali za človeka zo Štátnej bezpečnosti,“ hovorí historik ÚPN Peter Jašek.
Z bratislavského študentského pochodu 16. novembra nemáme dnes jedinú fotografiu. Zábery živej reťaze, ktorú v ten deň vytvorili študenti naprieč mestom, sa podarilo zachytiť len bratislavskému štábu Československej televízie.
NE/SPÚTANÍ ’89
- Výstava SNM a ÚPN je na Bratislavskom hrade otvorená do 31. mája 2025.
- Pre školy sú pripravené aj komentované autorské prehliadky v pondelky, stredy, štvrtky a piatky o 10.00 a 11.00 hod.
- Učitelia môžu využiť didaktickú pomôcku, ktorá bude prístupná na stránke múzea. Zameria sa na Michaila Gorbačova a jeho vplyv na svetovú politiku, občiansku angažovanosť či na samotných študentov.
Zo 17. novembra 1989 sú na bielej stene múzea vystavené dve fotografie. Zobrazujú, aký pohľad sa naskytol študentom v pražských uliciach, keď stáli zoči-voči svojim rovesníkom.
„Mladí bili mladých obuškami. Boli tak ideologicky spracovaní, že verili tomu, že zachraňujú štát,“ uviedla kurátorka Lenka Lubušká.
Totalitný režim sa obával najmä vplyvu západných demokracií na mládež. Podcenil však slobodne mysliacu mladú generáciu, ktorá prejavila odvahu vzoprieť sa v uliciach miest.
Do života študentov za čias končiaceho socializmu sa návštevníci vrátia vďaka ukážkam odevov a predmetov z brannej výchovy i spartakiád. Uvidia aj dobové fotografie z nepovolených stretnutí mládeže „lennonovského typu“.
„Dúfam, že mladí návštevníci si odnesú, že v žiadnom štáte nikomu nepadá sloboda do lona. Vždy bola vydretá snahou, niekedy až krvou. Tisíce ľudí sa museli spojiť,“ dodala kurátorka.
Výstava obsahuje fotografie z novembrových protestov, ako aj heslá revolúcie. (zdroj: Lívia Lukácsová)Transparenty študentov zo slovenských univerzít či raritné fotografie odvážlivcov zachytávajúcich akty vzdoru. Okrem artefaktov a dobových fotografií či prísne tajných materiálov Štátnej bezpečnosti sú súčasťou výstavy aj audiovizuálne svedectvá bývalých študentov zapojených do Nežnej revolúcie.
Návštevníci sa dozvedia o angažovaní v tajnej cirkvi, neoficiálnych prednáškach i fenoménoch 80. rokov za socializmu.
„Keď vieme, ako niečo dopadlo, myslíme si, že všetko smerovalo k začiatku protestov, ktoré spôsobili pád komunizmu,“ hovorí Jašek.
„Samozrejme, obdobie 80. rokoch bolo zrelé na nejaké zmeny, lebo padali komunistické režimy v susedných štátoch. Na svoj čas to bola veľmi vážna udalosť, ktorá sa zrodila spontánne.“
Gymnazisti sa pomerili s penzistami. Šéf jednoty dôchodcov podľa vzoru koaličných politikov viní médiá Čítajte Zobrazuje príbehy, ako sa niektorým podarilo utiecť
Asi rok pred novembrovými protestami sa dvaja mladí ľudia chceli, nelegálne, dostať z Vysokej pri Morave do Rakúska. Jeden z dvojice mal brata v emigrácii, ktorý im označil miesto možného prechodu.
Pár odparkoval trabanta pri vysokej stene, ktorá mala utečencom zabrániť preplávať Moravu na rakúsky breh. Najprv sa išli pozrieť, či ich brat čaká na druhej strane. Keď im zamával z druhého brehu, vyskočili na strechu auta a začali preliezať poslednú prekážku k slobode. To už sa k miestu úteku blížila kontrolná hliadka.
Iba na slovensko-rakúskom úseku zomrelo 42 osôb. Podľa zákona, pokiaľ človek nezastavil na výzvu, mohla byť proti nemu použitá zbraň, čo sa aj v tomto prípade stalo.
Výstava NE/SPÚTANÍ ´89 je pre verejnosť sprístupnená od 15. novembra 2024 do 31. mája 2025 v SNM. (zdroj: SNM)Z vysokej pozorovateľne a s pomocou kontrolnej hliadky vystrieľali približne 220 nábojov. Niektorým členom hliadky sa podarilo zasiahnuť aj dvoch plávajúcich utečencov.
Keď ich známy vytiahol z vody na rakúskom brehu, ťažko zranených ich nasadil do auta. V tom čase štát šíril dezinformáciu, že Rakúsko vydáva utečencov späť do Československa, a tak brat krvácajúcich viezol až na rakúsko-nemeckú hranicu, kde ich čakala sanitka. Prežili.
V 80. rokoch bolo úspešných prechodov podľa historika Ľubomíra Morbachera desať. Naopak, stovky ľudí režim zadržal aj s pomocou osôb, ktoré označil za dobrovoľných pomocníkov pohraničnej stráže. Boli to autobusári, výčapníci i dôchodcovia, ktorí nosili na ramene špeciálne označenie a za úlohu mali upozorňovať na vlastných spoluobčanov podozrivých z plánovania úteku, aby sa stráž včas dostala k zátarasám a zadržala ich.
„Pokiaľ niekoho chytili a preukázalo sa, že chcel utiecť, bol trestne stíhaný pre pokus o nedovolené opustenie republiky,“ povedal historik Morbacher. Za celé trvanie režimu takto zadržali tisíce ľudí.
Výstava aj s nedostatkom financií
Jednou z hlavných zásad života v totalitnom režime bolo nevystrkovať rožky, aby nevznikol problém. Na oslobodenie sa od takto vtĺkanej výchovy je podľa kurátorky Lubuškej potrebné vzdelanie a hlbšie rozmýšľanie.
„Ľudia si denne museli zodpovedať otázku, či je pre nich dôležitejšia sociálna istota alebo sloboda,“ povedala kurátorka.
Výstava prináša záujemcom aj utajené informácie zo spisov ŠtB. (zdroj: Lívia Lukácsová)V minulosti väčšie výstavy pri výročiach zafinancoval aj Fond na podporu umenia, ten však v súčasnosti riadne nefunguje a výstavu tak SNM a ÚPN financujú z vlastných zdrojov.
„Vitríny recyklujeme a snažíme sa, aby ladili s grafikou výstavy,“ povedala kurátorka.
Budúce výstavy môže ovplyvniť aj nedostatok odborného personálu po odvolaní generálneho riaditeľa Branislava Panisa. Ten pri odchode povedal, že SNM má podstav 150 ľudí. „Odvtedy odišlo pätnásť percent a na budúci rok je naplánovaných ďalších desať,“ uviedla kurátorka.
Bittner skončil v SNG, ide do národného múzea. V galérii ho nahradí Miloš Timko Čítajte Kurátorka zo skúseností v SNM z 90. rokov predpokladá, že po finančnom škrtaní sa objavia medzery pri tvorbe výstav, akvizičnej činnosti i starostlivosti o zbierkové predmety.
„Pamäť a kultúra robí národ národom. A v súčasnosti sa pamäť stráca.“
Beata
Balogová
