SME

Vyše polovica Slovákov považuje za najväčší prínos Nežnej možnosť cestovať, ukazuje prieskum

Že revolúcia nemala žiadny prínos si najčastejšie myslia voliči SNS a Smeru.

(Zdroj: TASR)

BRATISLAVA. Viac ako polovica Slovákov považuje za najväčší prínos Nežnej revolúcie možnosť cestovať. Vyplýva to z exkluzívneho prieskumu agentúry AKO pre TV JOJ.

Prieskum bol realizovaný v dňoch 12. až 15. novembra, na vzorke 600 respondentov. Respondenti dostali otázku „Od Nežnej revolúcie uplynie 17. novembra 35 rokov. Čo považujete za jej najväčší prínos?". Účastníkom prieskumu boli prečítané možnosti, mohli si vybrať maximálne tri.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Cestovanie a štúdium v zahraničí

Temer 54 percent z nich si zvolilo odpoveď možnosť cestovať. Skoro 43 percent volilo možnosť vzdelanie, teda možnosť študovať v zahraničí. Treťou najčastejšou odpoveďou bola možnosť podnikať, zvolilo si ju 29 respondentov. Bezmála štvrtina opýtaných, konkrétne 24,5 percenta, považuje za najväčší prínos Nežnej revolúcie slobodné voľby. Pre 24 percent respondentov je to zas demokracia.

SkryťVypnúť reklamu

Možnosť „väčšie osobné slobody a práva" si vybralo 21,2 percenta respondentov, pätina z nich (20 percent) uvádzala, že je to prístup k médiám a informáciám bez cenzúry. Viac ako 17 percent (17,2) opýtaných zas považuje za najväčší prínos Nežnej revolúcie väčšiu integráciu s Európou. Podľa šiestich percent respondentov nemala žiaden prínos. Na položenú otázku nechcelo, či nevedelo odpovedať 3,7 percenta opýtaných. Po 0,2 percenta respondentov vyberalo odpovede „náboženská sloboda" a „voľný trh". Taktiež 0,2 percenta opýtaných uviedlo, že nevedia, čo je Nežná revolúcia.

Muži častejšie ako ženy vyberali možnosť cestovať, túto možnosť si zvolilo 56 percent z nich, v porovnaní s 51 percentami žien. Ženy zas v porovnaní s mužmi častejšie volili odpoveď vzdelanie. Označilo ju 50 percent z nich, v porovnaní s 35 percentami mužov. Ženy tiež častejšie odpovedali, že Nežná revolúcia nemala žiadny prínos. Túto odpoveď vybralo sedem percent žien a päť percent mužov. Z hľadiska vekovej štruktúry odpoveď, že Nežná revolúcia nemala žiadny prínos, najčastejšie volili ľudia vo veku 66 a viac rokov. Uviedlo to 10 percent z nich.

SkryťVypnúť reklamu

Odpoveď, že najväčším prínosom je možnosť cestovať najviac vyberali ľudia vo veku 18 až 33 rokov, išlo o 59 percent z nich. Táto veková skupina tiež častejšie než ostatné volila možnosť „prístup k informáciám a médiám bez cenzúry", vybralo ju 30 percent z nich. Odpoveď „vzdelanie (možnosť študovať v zahraničí) zas prevažovala vo vekovej kategórii 50 až 65 rokov, vybralo ju 51 percent respondentov v tomto veku.

Kto nevidí prínos?

Najviac respondentov, ktorí v Nežnej revolúcii nevidia žiadny prínos je v skupine so základným vzdelaním a stredoškolským vzdelaním bez maturity. Ide o deväť percent. Prínos vo väčšej integrácii s Európou zas najčastejšie vnímajú vysokoškolsky vzdelaní ľudia, túto možnosť vyberalo 31 percent z nich, v porovnaní so 17 percentami v skupine stredoškolsky vzdelaných a desiatimi percentami u respondentov so základným vzdelaním či stredoškolským vzdelaním bez maturity. Ľudia s vysokoškolským vzdelaním tiež častejšie uvádzali odpovede slobodné voľby (33 percent) a demokracia (32 percent).

SkryťVypnúť reklamu

V prípade stredoškolsky vzdelaných označilo ako najväčší prínos Nežnej revolúcie slobodné voľby 24 percent a demokraciu 26 percent. U respondentov so základným vzdelaním to bolo 21 percent (slobodné voľby) a 18 percent (demokracia).

Z hľadiska krajov vyberali možnosť cestovať nadpriemerne často obyvatelia Trenčianskeho (66 percent) a Žilinského (62 percent) kraja. Najviac respondentov, ktorí odpovedali, že Nežná revolúcia nemala žiadny prínos bolo z Trnavského kraja, išlo o 11 percent. Myslí si to aj deväť percent respondentov z Prešovského kraja a osem percent respondentov zo Žilinského kraja. Najmenej túto odpoveď vyberali obyvatelia Trenčianskeho a Bratislavského kraja, bolo to zhodne po dve percentá. Možnosť cestovať častejšie označovali respondenti slovenskej, než maďarskej národnosti. Išlo o 55 percent z nich, v porovnaní s 36 percentami respondentov maďarskej národnosti.

SkryťVypnúť reklamu

Medzi účastníkmi prieskumu maďarskej národnosti dominovala odpoveď vzdelanie, ktorú zvolilo 50 percent z nich, v porovnaní so 43 percentami slovenských respondentov. Medzi opýtanými slovenskej národnosti sa názor, že Nežná revolúcia nemala žiadny prínos vyskytuje dvakrát častejšie, túto odpoveď uvádzalo šesť percent z nich, kým u respondentov maďarskej národnosti túto odpoveď uvádzali tri percentá. Účastníci prieskumu maďarskej národnosti tiež častejšie vyberali odpoveď týkajúcu sa väčšej integrácie s Európou. Označilo ju 28 percent z nich, kým u respondentov slovenskej národnosti to bolo 16 percent.

Za najväčší prínos Nežnej revolúcie označovali možnosť cestovať najčastejšie voliči hnutia Republika (69 percent) a strany Sloboda a Solidarita (62 percent). Najzriedkavejšie túto možnosť vyberalo voličstvo hnutia Slovensko (32 percent). Voliči hnutia Igora Matoviča ale nadpriemerne často vyberali možnosť vzdelanie, zvolilo ju 58 percent z nich. Vzdelanie (možnosť ísť študovať do zahraničia) považuje za najväčší prínos Nežnej revolúcie aj 57 percent voličov strany Hlas.

SkryťVypnúť reklamu

Odpoveď demokracia zas najčastejšie volili voliči strany Demokrati, a to polovica z nich. Taktiež nadpriemerne často vyberali možnosť prístup k médiám a informáciám bez cenzúry, za najväčší prínos Nežnej revolúcie to považuje 43 percent z nich. To, že Nežná revolúcia nemala žiadny prínos si najčastejšie myslia voliči Slovenskej národnej strana a strany Smer. V oboch prípadoch si túto možnosť vybralo 13 percent z nich.

Nežná revolúcia – 17. november 1989

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

  1. Myslíte si, že plavby nie sú pre vás? Zrejme zmeníte názor
  2. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  3. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  4. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým
  5. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky?
  6. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest
  7. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta
  8. Aké výsledky prinášajú investície do modernizácie laboratórií?
  1. Myslíte si, že plavby nie sú pre vás? Zrejme zmeníte názor
  2. Unikátny pôrod tenistky Jany Čepelovej v Kardiocentre AGEL
  3. V Polkanovej zasadili dobrovoľníci les budúcnosti
  4. Drevo v lese nie je dôkaz viny:Inšpekcia dala LESOM SR za pravdu
  5. Recept proti inflácii: investície do podnikových dlhopisov
  6. Skupina UCED expanduje v Česku aj v strednej Európe
  7. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná?
  8. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  1. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné 10 981
  2. Myslíte si, že plavby nie sú pre vás? Zrejme zmeníte názor 5 308
  3. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná? 5 151
  4. Unikátny pôrod tenistky Jany Čepelovej v Kardiocentre AGEL 4 526
  5. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky? 2 604
  6. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým 2 297
  7. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest 2 260
  8. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu 2 051
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ladislav Nagy sa podieľal na projektovaní najväčších mostov cez Dunaj ako Prístavný most a Apollo most.

Kratšie mosty je lepšie postaviť nanovo, hovorí projektant Ladislav Nagy.


4
Premiér Robert Fico.

Pokračujúca konsolidácia je potrebná.


TASR a 1 ďalší 87
Salvádorský prezident Nayib Bukele.

Nayib Bukele je doma veľmi populárny.


20
Splnomocnenec vlády pre prešetrenie pandémie Covid-19 Peter Kotlár.

Raši vyzval Kotlára, aby zverejnil analýzu o vakcínach.


SITA a 1 ďalší 64
SkryťZatvoriť reklamu