Daniela Nemcová pred rokom a pol začala prepájať mladé rodiny s deťmi so ženami z ich okolia, ktoré boli ochotné sa niekoľko hodín do týždňa deťom venovať. Na začiatku sa prihlásilo veľa rodín a len pár „babičiek“.
„Záujem mladých rodín bol veľmi rýchly a spontánny,“ hovorí o projekte Babička zo susedstva Nemcová. „Seniori však mávajú väčšiu nedôveru voči novým veciam.“
Pomohlo, keď sa spojila s proseniorskými organizáciami. Plán si osvojilo občianske združenie Aktivitka a začali spolupracovať s Ekonomickou univerzitou, kde funguje Univerzita tretieho veku.
„Je dôležité mať nejakú oficiálnu štruktúru, ktorú poznajú a ktorej veria,“ hovorí Nemcová.
Rodiny a seniori, ktorých prepoja, ideálne v tej istej lokalite, potom si už vytvárajú vlastný vzťah. Niektoré „babičky“ sa s deťmi hrajú doma, kým mama robí inú prácu, iné ich berú na výlety. Jedna rodina išla s babičkou zo susedstva aj na dovolenku do Talianska.
Prepájanie ľudí tak, ako to robí projekt Babička zo susedstva, sťažuje aj fakt, že dôvera medzi ľuďmi na Slovensku dlhodobo stagnuje. V roku 2024 si iba 21,3 percenta oslovených myslí, že väčšine ľudí sa dá dôverovať, ukázal prieskum DEKK inštitútu.
Na rozdiel od nízkej dôvery k cudzím ľuďom, miera dôvery v rodinu na Slovensku dosahovala 2022 takmer 98 percent, dôveru k susedom má 83 percent oslovených.
Inštitúciám ľudia dôverujú málo, najmä ak ich vnímajú ako politické. Podľa údajov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj je dôvera vo verejné inštitúcie na Slovensku nižšia ako priemer OECD takmer vo všetkých kategóriách - okrem samospráv.
Dočítate sa:
- kedy na Slovensku namerali najvyššiu mieru dôvery,
- ako miera dôvery v spoločnosti vplýva na ekonomický rast,
- ako funguje dôvera v obchode s diamantmi,
- prečo antropológ neočakáva rast dôvery v inštitúcie v nasledujúcich rokoch.
Čo hovoria prieskumy
„Aj v našej spoločnosti sa ľudia začínajú uzatvárať do názorových ,kmeňov‘, mimo ktorých nie sú ochotní spolupracovať s inými ľuďmi,“ hovorí analytik Hugo Gloss, operačný riaditeľ DEKK. „Má to negatívne následky pre našu spoločnosť – z pohľadu nášho bohatstva, bezpečnosti, vzťahov, ale aj zdravia.“
Slovensko podľa neho na tom nie je zďaleka tak zle ako spoločnosti v Iraku alebo Sýrii, no údaje ukazujú, že situácia v našej spoločnosti je vážna.
