Predpokladá, že predčasné voľby sa stanú realitou vtedy, keď bude mať Robert Fico pocit, že bude znovu vládnuť napriek dôsledkom konsolidačného balíčka.
Tvrdí, že to sa stane napríklad vtedy, keď skupina poslancov okolo Rudolfa Huliaka pôjde na kandidátku Republiky a zmizne ich strach z opätovného nezvolenia. Opozícia by mala koalíciu nechať pocítiť vplyv dôsledkov a nenaskočiť na víziu uchopenia moci.
Hovorí, že Progresívne Slovensko zohrá úlohu hrablí a pozbiera hlasy, no zároveň Kresťanskú úniu odmieta pre spory z minulosti.
„Líder sa vždy prejaví až vtedy, keď má moc. Keď má výkonnú moc. Hovoriť dnes, aký by bol premiér, to sa neodvážim povedať, pretože by ním musel byť. Až tam sa ukáže, či na to má alebo nemá. Ako politickému lídrovi sa mu zatiaľ darí,“ uviedol FRANTIŠEK MIKLOŠKO na adresu predsedu PS Michala Šimečku v relácii Aréna s Janou Krescanko Dibákovou.
V Aréne s Františkom Mikloškom zaznelo:
- Súdny spor Fedora Gála a Milana Kňažka je najväčším nešťastím novembristov.
- Predčasné voľby avizované premiérom budú, huliakovci skončia v Republike.
- Predsedom parlamentu sa nestane, voľba mu stojí za príhovor.
- Opozícia by mala nechať vládu vychutnať si politické dôsledky opatrení.
- PS sa posúva do stredu, pred voľbami ako „hrable“ pozbiera hlasy okrem KDH.
- Nevie si predstaviť spoluprácu s Milanom Krajniakom a Kresťanskou úniou.
- Čo si myslí o Ficovi a Šimečkovi.
Zažili ste novembrové revolučné dianie. Robila som rozhovor s Fedorom Gálom, ktorý má obrovský súdny spor s Milanom Kňažkom. Ten rozdeľuje „novembristov“ na dve veľké skupiny. Ako sa naň pozeráte vy?
Je to to najsmutnejšie, čo od novembra ’89 zažívam, pretože 35. výročie Nežnej revolúcie na Slovensku slávime tak, že na jednej strane sporu stojí Milan Kňažko s Jánom Budajom a na druhej strane Fedor Gál. Jeho svedkovia sú Peter Zajac a Zuzka Mistríková.
Čiže pri 35. výročí sa vedenie VPN, ktoré bolo symbolom zmeny, radosti a nádeje, akoby nachádza v troskách. Je to smutné, je to tragické a nerozumiem Milanovi Kňažkovi, prečo to musel ťahať až do tejto roviny.
Ten spor sa primárne týka dvoch záležitostí. Jednou je takpovediac dodanie krídiel Vladimírovi Mečiarovi ako politikovi, ktorého vtedy títo ľudia vytiahli. A druhou je prejav, ktorý odznel v Slovenskej televízii začiatkom 90. rokov. Spor o to, či ho písal pán Svěchota, ako omylom povedal Fedor Gál, alebo to bol Igor Cibula. Vy, ako ich priatelia, sa ich snažíte dať dokopy, alebo sa na to len pozeráte a čakáte, či to bude pri 40. výročí iné?
Mne je z toho smutno, lebo mám pocit, že slovenské dejiny sa stále končia na vrchole nejakým krachom a potom musíme začínať odznovu. Je to smutné a je to typicky slovenské.
To, že Milan Kňažko úplne podporoval Vladimíra Mečiara, o tom niet pochýb. Nie je ani o čom diskutovať, že sa Fedor Gál pomýlil a že zamenil meno Cibula za meno Svěchota. Je to vážny omyl, pretože každý z týchto ľudí predstavuje čosi iné a pán Svěchota sa nie šťastne zapísal do éry Vladimíra Mečiara.
V čase únosu syna prezidenta Michala Kováča bol námestníkom Slovenskej informačnej služby.
Áno. Čiže Fedor Gál sa verejne ospravedlnil a je pripravený kedykoľvek tento omyl priznať. Ale napriek tomu to chce Milan Kňažko nejakým spôsobom na súde dokončiť tak, aby sa to potvrdilo.
Mám pocit, že okrem toho je tu niečo veľmi zvláštne – a to, že nechceme prijať, že november 1989 na Slovensku bola kolektívna záležitosť. Nemali sme slovenského Havla, ktorý by sa stiahol od toho šesťdesiateho ôsmeho, všetky jeho útrapy a hry, články a eseje. Že to napokon dotiahol tak ďaleko a navždy sa stal symbolom.
Ako keby sme chceli za každú cenu urobiť niekoho lídrom novembra ’89. A tak to nejde. Jednoducho to bol kolektív ľudí a bol úžasný a fascinujúci. Pre mňa to bolo jedno z najkrajších období života, preto tomu celému nerozumiem.
V rámci súčasných novembrových protestov sa na tribúnach stretli aktuálni politici a stáli tam aj kresťanskí demokrati. Mení sa niečo na vôli organizovať protesty, alebo to bola jednorazová situácia, ktorá sa nebude opakovať?
V prvom rade to, že tam boli kresťanskí demokrati, je úplná samozrejmosť. Boli sme na všetkých mítingoch za demokraciu, takže nemáme dôvod o sebe pochybovať.
Ale všimnite si jednu vec – v akom duchu sa niesol november 2024. V osem komunisti aj nacionalisti zaváhali, boli mimo a čakali. Mali strach, čakali, ako to dopadne. Vtedy to boli títo statoční ľudia, ktorí prišli na tribúnu a teraz s tým majú problém.
Nacionalisti alebo časť komunistov, ako to povedal Vladimír Mináč, povedali, že ako komunista som zlyhal. Ako Slovák stojím na prahu novej budúcnosti. Veľmi rýchlo to zlyhanie v osemdesiatom deviatom premenili na nacionalizmus a znovu sa vrátili do prvej línie.
Tento problém má Robert Fico a jeho Smer. Fico by už takisto chcel dať nejakú kontinuitu svojmu životnému príbehu a svojej strane a nevie, čo s novembrom. Tá veta, že povedal, že si ho nevšimol, nás nemusí zaujímať, ale všimnime si, ako sa ho dnes chce zmocniť. On dáva svoje snemy vždy na 17. novembra.
Hovorí o tom, že to je deň vzniku strany Smer a takýmto spôsobom protežuje stranu práve v deň, ktorý si kedysi nevšimol.
Oni chcú dehonestovať tú dobu. Odvolávanie Michala Šimečku bolo v tom, že chcú dehonestovať disent. Poslanec Blaha povedal, že november ’89 bola sorosovská záležitosť.
Jednoducho nevedia, čo majú robiť. Chcú sa ho zmocniť, aby mohli písať nejaké svoje životopisy a chcú ukázať, že to bolo systémové zlyhanie.
Nejde to, súdruhovia, ako nazval svojich spolubratov pán poslanec Blaha, súdruhovia, nejde to. November nemôžete ukradnúť. Ten november je náš.
Sú rôzne české divadelné a filmové scény, kde sa oslovujú ľudia súdruhovia a súdružky. Ak by Blaha zakričal aj na vás, súdruh Mikloško, ako by ste mu odpovedali?
