Za mreže poslal doteraz najvyššie postaveného štátneho funkcionára - bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Dozoroval vyšetrovanie mafiánov. Dnes je zbavený možnosti vykonávať prácu prokurátora a je aj obvinený. Kauze Očistec hrozí rozpad.
Vyjadrenie generálneho prokurátora Maroša Žilinku, že rovnako postupoval aj v prípade iných obvinených prokurátorov, označil za zbabelé a alibistické.
„Aj v jednej z debát som povedal, že necítim voči nemu nenávisť. Keď je niekto prázdny a nekoná ako slobodný človek, tak nemôžete voči nemu cítiť nenávisť. Verím, že každému sa raz všetko vráti a skôr či neskôr každého dobehne to, čo koná,“ povedal MICHAL ŠÚREK o Žilinkovi v relácii Aréna s Janou Krescanko Dibákovou.
Nedávno získal ocenenie Biela vrana.
V Aréne s Michalom Šúrekom sa dozviete:
- Či ho dojalo ocenenie Biela vrana.
- Aké náročné bolo objasňovať pozadie prípadu vlastného šéfa.
- Či by v súvislosti s kajúcnikmi zvolil teraz iné postupy.
- Či mu prišlo relevantné vysvetlenie od Maroša Žilinku k tomu, prečo ho postavil mimo funkcie.
- Či sa kauza Očistec neprimerane naťahuje.
- Čo bude robiť najbližšie obdobie a či si vie predstaviť, že skončí za mrežami.
- Či majú slovenskí prokurátori strach ho podporiť.
Pozerala som ceremoniál odovzdávania cien Bielej vrane a mala som pocit, že som na vás videla náznaky dojatia. Je to tak? Dá sa to tak dešifrovať?
Celý večer sa niesol vo veľmi príjemnom duchu a všetky odovzdania boli dojímavé. Neočakával som toto ocenenie. Potom som si musel pozrieť, čo Biela vrana je. Prekvapilo ma, keď ma ľudia z organizácie kontaktovali a bolo to veľmi príjemné. Všetci, ktorí sa tam stretli vysielali určitú energiu. Takže áno.
Pýtam sa na dojatie preto, lebo mám informáciu, že vás volajú Gladiátor.
Všetky postavy sú vymyslené a podobnosť s realitou je čisto náhodná, ale počul som, že v jednej z knižných publikácií z tohto prostredia by jedna z postáv prokurátorov mohla byť tá moja.
Zdáte sa ako človek, ktorý aj z vyjadrení premiéra Roberta Fica, nemá cit a niektoré veci sa ho nedotýkajú. Boli ste označovaný skoro za tyrana Mariána Kučerku. Toto vás asi dojalo.
Úprimne ma dojalo, že ľudia veľmi citlivo vnímajú to, čo sa deje v spoločnosti. Aj to, čo sa stalo s Úradom špeciálnej prokuratúry. Po dlhšom čase som bol v spoločnosti ľudí, ktorí mali záujem, pýtali sa, podávali ruky a bolo vidno, že sú zorientovaní a nie je im jedno, čo sa deje v spoločnosti a citlivo vnímajú.
Preto hovorím, že všetky ocenenia boli do značnej miery emotívne. Keďže som išiel na konci, už som to celé vnímal. Bolo to veľmi príjemné, lebo som to nečakal. Tiež je určité memento v spoločnosti, keď sa oceňujú ľudia, ktorí sa snažia iba vykonávať si svoju prácu.
Čin, za ktorý som bol ocenený, nepovažujem za nič výnimočné. Možno z pohľadu osôb tam určitá výnimočnosť je, ale postupoval by som tak znova. Možno súc poučený by som si na niečo dal viac pozor.
Asi to nie je úplne bežná práca, lebo nie každý je schopný a ochotný stíhať vlastného nadriadeného. Vy ste však s Ondrejom Repom takou dvojicou. Spolu ste dostali od Smeru kabáty, ktoré vám údajne stále neprišli. Nezávidel vám toto ocenenie?
To si nemyslím. Nikdy sme si s Ondrom Repom nič nezávideli a má na tom veľkú zásluhu, preto som ho spomenul aj v ďakovnej reči. Škoda, že mal program a nemohol tam byť.
Kabáty nedošli a ťahali sme to spolu od krajskej prokuratúry. Potom sme sa spolu dostali aj na Úrad špeciálnej prokuratúry s tým, že bol zaradený na odbore ekonomickej kriminality a ja som bol na násilnej kriminalite. Aj to sme mali vyvážené, každý inú oblasť.
To, čo sa nám podarilo, bolo aj vďaka priateľskému putu a obrovskej dôvere. Vedeli sme sa jeden na druhého spoľahnúť. Jednak my dvaja a aj úzky okruh policajtov.
Sú to tí policajti, ktorí sú teraz prenasledovaní a drvivá väčšina z nich je trestne stíhaná. Na základe tohto sa nám podarilo určité veci odhaliť. Som mimoriadne rád, že dôkazy, ktoré sa nám podarilo zabezpečiť, boli uznané súdom.
Myslím, že Ján Čurilla má tričko s nápisom: „Kto ešte za svoju prácu nesedel, nerobil si ju dosť dobre“. Je kolektívny duch niečím, čo vás spája a drží nad vodou v situácii, keď to môže vyzerať ako revanš za to, čo ste robili? Je kolektívnosť povzbudzujúca?
Určite. Človek je tvor spoločenský, a keď má horšie obdobie, určite mu dobre padne, keď zistí, že niekto má rovnaké problémy, ale dokáže s tým bojovať alebo mu niekto podá pomocnú ruku. Niekedy stačí iba to, že vidí, že jeho práca nebola ľuďom ukradnutá a ocenili ju, ako na Bielej vrane.
V prípade bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika je jeden právoplatný rozsudok, ale prebiehali viaceré konania. Aktuálne je na slobode, bol mu prerušený výkon trestu zásahom súčasného ministra spravodlivosti Borisa Suska. Aké náročné bolo objasňovať pozadie prípadu vlastného šéfa? Údajne nastala aj situácia, že vám priamo pred ním spadli nejaké spisy.
