BRATISLAVA. Sekularizačné tendencie na Slovensku v priebehu rokov rastú. Ukazuje to reprezentatívny výskum Generácie a viera 2024. Vidieť to na miernom raste podielu ľudí, ktorí sa nepovažujú za veriacich.
Podobne rastie aj príklon slovenskej verejnosti k predstave finančnej odluky cirkví a štátu, a to skôr v podobe samofinancovania cirkví, teda nie cez model daňových asignácií.
Výskum sa realizoval rámci projektu APVV Reprodukcie náboženských a svetonázorových štruktúr na Slovensku: stopäťdesiat rokov zmien.
Pre konzorcium pracovísk – Sociologický ústav SAV, Ústav politických vied SAV a Univerzita Komenského – ho zrealizovala v dňoch 4. - 21. apríla 2024 agentúra FOCUS na vzorke 1245 dospelých obyvateľov Slovenska.
Reprezentatívny dotazníkový výskum bol zameraný na otázky medzigeneračnej a spoločenskej reprodukcie svetonázorov, podôb vier a presvedčení na rôzne otázky týkajúce sa náboženstva vo verejnom a spoločenskom živote na Slovensku.
Aktuálne sa až 70,1 percenta respondentov v prieskume považuje za veriacich, a to bez ohľadu na to, či chodia do kostola, alebo nie. Za neveriaceho človeka sa označilo 23 percent opýtaných, za presvedčeného ateistu 6,4 percenta a 0,5 percenta nevie alebo neodpovedalo. Pri prieskume v roku 2017 bolo veriacich 68,9 percenta opýtaných, 21,4 percenta bolo neveriacich, 5,2 percenta sa označilo za presvedčeného ateistu a 4,5 percenta nevedelo odpovedať.
Za úplnú odluku cirkví od štátu je aktuálne 42,25 percenta opýtaných, v roku 2014 to bolo 31,3 percenta.
„Medzi rokmi 2014 až 2024 došlo k výraznému nárastu podielu tých, pre ktorých je najlepším modelom vzťahu štátu a cirkví úplná odluka. Zároveň je vidieť aj zásadný pokles tých, ktorí sa pred desiatimi rokmi k otázke nechceli alebo nevedeli vyjadriť. Keďže pri iných odpovediach nedošlo k výrazným zmenám, je možné predpokladať, že podporovatelia odluky sú najmä spomedzi tých respondentov, ktorí sa pred desiatimi rokmi nevyjadrovali,” poukázal Miroslav Tížik zo Sociologického ústavu SAV.
Za posledných vyše 15 rokov sa posilnila predstava, že cirkvi a náboženské spoločnosti by mali žiť iba z vlastných výnosov a milodarov, teda predstava o samofinancovaní. V súčasnosti je to už najrozšírenejší názor.
Druhý najrozšírenejší názor niečo viac ako štvrtiny opýtaných je spojený so súčasným modelom priameho financovania cirkví štátom. Hoci oproti roku 2007 sa podiel takto odpovedajúcich znížil, za posledné desaťročie je v podstate stabilný, a to aj napriek zmene zákona o financovaní v roku 2019. Názory na možnosť financovania cirkví z daní, ako je dlhodobo presadzovaný kritikmi súčasného modelu, sa za sledované obdobie výraznejšie nezmenili a aj pri sčítaní oboch možností sa pohybuje len okolo 20 percent opýtaných. „Vidieť však aj rastúci podiel tých, ktorí na túto otázku nemajú ujasnený názor a v súčasnosti ide už takmer o štvrtinu populácie,“ poukázal Tížik.
