Úryvok z knihy Čurillovci: Policajti v prvej línii boja s mafiou, ktorú napísal investigatívny novinár Marek Vagovič.
V roku 2015 dostal Robert Magula ponuku, aby prešiel do NAKA – elitnú jednotku, ktorá odhaľovala najzávažnejšie formy kriminality vrátane zločineckých skupín. Najskôr váhal, pretože mal pocit, že na to ešte nie je pripravený. „Predsa len, aj v polícii by mala byť nejaká postupnosť,“ myslí si.
Pôvodne sa chcel aj z tohto dôvodu posunúť na kraj, kde však v tom čase neboli voľné miesta. Potom si však povedal, že to skúsi. Kto sú Gašpar a Kaliňák, ktorí stáli pri zrode NAKA, v tom čase veľmi nevnímal. „Bral som to ako profesionálnu výzvu, pracovať v tomto útvare.“
Kľúčovým prípadom, ktorý tam celé roky riešil – a v podstate rieši dodnes –, boli takáčovci. Magula vraví, že to bola veľmi zaujímavá skúsenosť. „Bol to úplne iný level ako na okrese, nehovoriac o technických možnostiach ako odpočúvania alebo využitie inštitútu agenta.“
V aute podnikateľa Bašternáka sa našla mŕtvola (úryvok z knihy Čurillovci) Čítajte Kým predtým riešil jedno alebo dve odpočúvania za desať rokov, zrazu ich mal za niekoľko týždňov na stole dvadsaťštyri. Ako príklad uvádza aj proces schvaľovania domových prehliadok.
„Predtým ich vybavoval pomaly celý okres, pričom sme museli ísť desaťkrát za prokurátorom, aby to povolil. NAKA to vybavila za dva dni a išlo sa na vec,“ porovnáva skúsenosti z rôznych útvarov.
Keď začal ako operatívec komunikovať s takáčovcami, ktorí neskôr spolupracovali s políciou, mal pocit, že nepresviedčajú len jeho, ale aj sami seba. „Jeden sa ma napríklad pýtal: počúvajte, veď koľko ten môj šéf zarábal? A koľko mi z toho nakoniec dal? Veď on ma vlastne okrádal.“
