BRATISLAVA. Mimovládne organizácie odmietajú, aby štátni zamestnanci lustrovali organizácie tretieho sektora a delili ich na dobré a zlé, s cieľom ich zastrašiť.
Uviedla to nezávislá platforma SocioFórum, ktorá tak reaguje na pozmeňovací návrh poslanca Adama Lučanského (SNS) o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby.
Poslanci budú o tomto zákone hlasovať na decembrovej schôdzi parlamentu, ktorá sa začína v utorok.
Ešte škodlivejší lobing
Slovenská národná strana chce do zákona o neziskových organizáciách prepašovať právnu úpravu lobingu, ktorá je pre slobodnú občiansku spoločnosť ešte škodlivejšia, než pôvodný nápad nálepkovať organizácie so zahraničnou podporou.
Mimovládne organizácie s návrhom nesúhlasia a odmietajú ho.
Strešná organizácia SocioFórum združuje mimovládne neziskové organizácie v sociálnej oblasti.
Plnia úlohy štátu
Ako organizácia vysvetlila, mimovládne organizácie, ktoré sú poskytovateľmi služieb v sociálnej oblasti, plnia potreby štátu v starostlivosti o ľudí odkázaných na pomoc.
Mimovládky považujú návrh SNS za protiústavný Čítajte „Súčasne sa ako strešná organizácia snažíme ovplyvňovať verejné politiky, podporovať systémové zmeny v sociálnej oblasti a bojovať za ľudské práva s cieľom zabezpečiť dôstojné podmienky na život všetkým občanom a občiankam Slovenskej republiky. Robíme tým lobing?“ uviedla organizácia a upozornila, že tento pojem nie je ani v slovenskej legislatíve zakotvený.
„Čo teda bude považované za lobing? Keď v kontakte s našimi členskými organizáciami, ktoré sú denne v kontakte s ľuďmi v núdzi, zistíme kde sú medzery v systéme alebo kde by sa dali používať efektívnejšie metódy, snažíme sa, aby sa dostali do systémovej praxe, pretože jedine tak vieme pomôcť väčšiemu počtu ľudí alebo dokážeme ušetriť verejné financie, včasnou a efektívne poskytovanou službou," dodala organizácia s tým, že keď sú niekde porušované práva detí, rodičov, seniorov alebo iných zraniteľných skupín, tak na to upozorňujú.
Poukazovať na chyby, vplývať na verejný život
Súčasne má platforma za sebou aj dlhoročnú prácu s ministerstvami, a to bez ohľadu na to, kto bol práve pri moci.
„Sme hrdí keď sa nám podarí pozitívnym a konštruktívnym spôsobom ovplyvniť verejné politiky a zákony tak, aby adresnejšie pomáhali rôznym skupinám ľudí v rôznych životných situáciách," uviedlo SocioFórum a zdôraznilo, že ovplyvňovať verejný život, politiku, ponúkať štátu riešenia a poukazovať na chyby je jedno z hlavných demokratických práv.
„Máme právo a dokonca povinnosť byť občiansky aktívni. Nedáme si ho vziať a ani obmedziť,“ zdôrazňuje SocioFórum, ktoré preto dôrazne odmieta snahy o oslabenie neziskového sektora na prostredníctvom delenia mimovládnych organizácií na tie, ktoré podľa niekoho poskytujú verejnoprospešné služby a na tie druhé, ktoré robia podľa niekoho neakceptovateľný lobing a za to im majú hroziť vysoké pokuty až zrušenie.
Lustrovanie, zastrašovanie
Tento návrh cieli pritom iba na ziskové organizácie, čo vnímajú ako diskrimináciu, pretože rozhodovanie verejných funkcionárov neovplyvňujú len tieto organizácie. Ide aj o iné podnikateľské subjekty, odborové zväzy, profesijné komory či samosprávy.
„Tiež odmietame možnosť, že by štátni zamestnanci mali lustrovať organizácie tretieho sektora a deliť ich na dobré a zlé či ušľachtilé a neušľachtilé s cieľom ich zastrašiť,“ uzavrela organizácia.
Zákon kritizuje aj Platforma pre demokraciu, ktorú tvorí viac než 70 občianskych iniciatív a mimovládnych neziskových organizácií.
„Ide o snahu odradiť občianske organizácie od verejného angažovania, enormne zvýšiť ich administratívne zaťaženie a odstrašiť darcov,“ upozornila Platforma pre demokraciu, ktorá súčasne kritizuje aj to, že pozmeňovací návrh poslanec predložil bez akejkoľvek diskusie so zástupcami občianskeho sektora či pripomienkovania verejnosťou.
Platforma pre demokraciu upozornila aj na to, že chcú sledovať to, kam ľudia posielajú svoje peniaze. Pozmeňovák obsahuje zavedenie výkazu o transparentnosti.
Jeho cieľom je, aby všetky druhy mimovládnych neziskových organizácií každý rok vypracovali výkaz, v ktorom budú musieť zverejniť meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá organizácii darovala za kalendárny rok viac ako päťtisíc eur a údaje o každej právnickej osobe, podnikateľovi alebo fyzickej osobe podnikateľovi, ktorá organizácii darovala čo i len jeden cent.
